Pletivo - je súbor buniek rovnakého pôvodu, tvaru, vlastnosti, ktoré sú prispôsobené na vykonávanie určitej špecifickej funkcie, charakteristické pre rastliny. Pletivá vznikajú spravidla postupným delením buniek, ktoré sú od seba oddelené bunkovými stenami. Rastlinné bunky sú pospájané plazmodezmami, ktoré zabezpečujú výmenu látok a komunikáciu medzi bunkami. Sústavy pletív vytvárajú morfologicky a funkčne zosúladené orgány a sústavy orgánov tvoria celistvý, jednotný organizmus.
Vedná disciplína zaoberajúca sa štúdiom pletív, sa nazýva histológia.
Základné typy pletív:
Pletivá delíme z viacerých hľadísk:
1. Podľa schopnosti deliť sa počas života:
2. Podľa spôsobu zhrubnutia bunkovej steny
3. Podľa funkcie
1. Podľa schopnosti deliť sa počas života:
DELIVÉ (meristémy) - sú pletivá, ktoré si počas života zachovávajú schopnosť deliť sa a tým umožňujú rast rastlín. Nachádzajú sa v rastových vrcholoch. Pri výtrusných rastlinách vznikli z jednej bunky iniciály, ktorá si trvalo zachováva schopnosť deliť sa.
Rozdelenie meristémov:
· pôvodné - vo vrcholových častiach rastlín - ich ďalším delením vznikajú primárne
· primárne - po určitom čase zastavia delenie a diferencujú sa na trváce bunky, majú dôležitú úlohu pri raste rastlín.
· sekundárne - vznikajú už z diferencovaných buniek, ktoré druhotne znovu nadobudli delivú schopnosť (kambium a felogén, ktoré zabezpečujú hrubnutie stonky alebo
koreňa)
· latentné – začínajú sa deliť za určitých podmienok ( napr. poranenie rastliny)
TRVÁCE - sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo aj funkčne prispôsobené špecializované na vykonávanie príslušných špecifických funkcií a ďalej sa už nedelia.
2. Podľa spôsobu zhrubnutia bunkovej steny
a) parenchým - tvorený tenkostennými bunkami oválneho tvaru, preto je medzi nimi veľké množstvo medzibunkových (intercelulárnych) priestorov. Výskyt napr. v listoch.
b) kolenchým – tvorený bunkami s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou. Intercelulárne priestory sa medzi bunkami nenachádzajú. Ak sa zhrubnutie nachádza na rohoch, hovoríme o rohovom kolenchýme (napr. stopky plodov i listov). Doskový (radový) kolenchým má zhrubnutie na protiľahlých hranách buniek (napr. hrany stoniek tekvice, uhorky i hluchavky).
Doskovitý kolenchým Rohovitý kolenchým
c) sklerenchým - tvorený bunkami s rovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou prestúpenou plazmodezmami. V dužine hrušky ale aj kôstkach marhúľ, sliviek sa nachádzajú zhluky sklerenchymatických buniek - sklereidy - „kamenné bunky“. Naopak v podobe dlhých buniek tvoria sklerenchymatické vlákna mechanické pošvy listov jednoklíčnolistových rastlín (obilniny, kukurica, bambus). Tie spôsobujú ich ostré okraje, ktorými sa na trávach porežeme.
Sklerenchým a kolenchým plnia hlavne mechanickú úlohu, preto sa tieto typy pletiva označujú ako mechanické pletivá.
d) prozenchým – bunky sú jednosmerne predlžené so šikmými priečnymi bunkovými stenami bez intercelulár. Prozenchým sa nachádza v cievnych zväzkoch.
Zopakujte si:
1. Čo sú pletivá?2. Ako nazývame pletivá nachádzajúce sa v rastových vrcholoch?
3. Čo patrí medzi sekundárne meristémy?
4. Ako delíme pletivá podľa zhrubnutia bunkovej steny?
5. Ktoré pletivá majú mechanickú funkciu?
Použitá literatúra:
Ušáková, K. – Hudák, J. – Krajčovič, J. – Seman, M.: Biológia pre gymnáziá. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1999. ISBN 80-08-02983-8VIŠŇOVSKÁ, J. – UŠÁKOÁ, K. – GÁLOVÁ, E. a spol.: Biológia pre 2. Ročník gymnázia a 6. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2012. ISBN 978-80-10-02286-1
KRIŽAN, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava: Príroda. 2004. ISBN 80-07-01145-5
Zdroje obrazkov:
http://web2.mendelu.cz/af_211_multitext/obecna_botanika/texty-histologie-pletiva_podle_BS.html.http://files.gvarza-biosexta.webnode.sk/200000046-dd8dddf81b/BIO_Prez23_FuA_Rastlinn%C3%A9_pletiv%C3%A1.pdf.
http://www.ta3k.sk/bio/index.php?option=com_content&view=article&id=81:uvod-pletiva-poda-bunkovej-steny&catid=41:pletiva&Itemid=69