Baktérie

Baktérie sú jednobunkové, fylogeneticky príbuzné prokaryotické organizmy mikroskopických rozmerov od 1 - 10 μm. Obývajú rozličné biotopy, sú vo vzduchu, vo vode, v pôde, na povrchu i vo vnútri organizmov.

Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia. Za zakladateľov tohto odboru považujeme L. Pasteura a R. Kocha. R. Koch objavil pôvodcu tuberkulózy a L. Pasteur zaviedol do lekárskej praxe profylaxiu. Je to ochranný zákrok v čase, keď ešte nehrozí riziko infekcie. V dnešnom ponímaní ide o očkovanie, ktoré má predchádzať infekčným ochoreniam. Súčasne je známy zavedením pasterizácie (rýchle zahriatie medziproduktov kvasenia na vysokú teplotu).

Štruktúra  baktérií

  • z hľadiska vonkajšej štrukrúry rozlišujeme štyri základné morfologické typy:
    •  guľovitý
    •  tyčinkovitý
    •  špirálovitý
    •  vláknitý

  • baktérie guľovitého tvaru - koky, po rozdelení bunky môžu zostať novovzniknuté koky spolu a vytvárať: dvojice – diplokoky,  retiazky – streptokoky, strapcovité útvary – stafylokoky, balíčky – sarcíny
  • tyčinkovité baktérie – bacily
  • zvlnené tyčinkovité baktérie – spirily
  • špirálovito stočené baktérie – spirochéty
  • rožtekovito ohnuté baktérie – vibriá

 

Povrch baktérií je chránený bunkovou stenou, ktorá obsahuje  peptidoglykan. Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána. Vnútorný priestor vypĺňa cytoplazma. V cytoplazme je prítomné jadro - bakteriálny chromozóm (kruhový chromozóm = 1 DNA) bez jadrovej membrány. Doplnkovú genetickú výbavu nesú plazmidy. Sú to cyklické molekuly DNA, ktoré sa môžu ľahko včleniť do jadra. Niekedy obsahujú gény, ktoré zodpovedajú za rezistentnosť baktérií voči antibiotikám. V cytoplazme je veľké množstvo ribozómov.

Baktérie sa pohybujú pomocou jedného alebo viacerých bičíkov. Často tvoria kolónie s charakteristickým tvarom.

 

 Rozdelenie baktérií

  1. podľa spôsobu získavania uhlíka

autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO2, organické látky si tvoria fotosyntézou

heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky, ktoré získavajú rôznym spôsobom:

         - saprofytické druhy – rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov

         - parazitické druhy - parazitujú na živočíšnych alebo rastlinných hostiteľoch

         - symbiotické druhy – spolunažívajú so živočíšnym alebo rastlinným organizmom

 

  1. podľa vzťahu ku kyslíku

aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O2

anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O2

fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti O2

 

  1. podľa spôsobu získavania energie

fototrofné – zdrojom energie je svetelná energia, ide o fotosyntetizujúce prokaryota, podobne ako rastliny aj oni majú chlorofyly (bakteriochlorofyl)

chemotrofné – zdrojom energie je chemická energia, získavaná oxidáciou alebo kvasením

 

Rozmnožovanie baktérií

Rozmnožovanie baktérií sa deje priečnym delením bunky. Za optimálnych podmienok trvá generačná doba 15 – 30 minút. Predchádza mu zdvojenie (replikácia) bakteriálneho jadra, oddelenie nových jadier a následné rozdelenie bunky. Pri niektorých druhoch je známe aj pučanie. Niektoré druhy baktérií napr. bacily majú schopnosť vytvárať spóry odolné voči nepriaznivým podmienkam (napr. nepriaznivé teploty, chemikálie).  Niektoré vláknité baktérie sa rozmnožujú aj rozpadom svojich vláken.

 

Výskyt  baktérií

Baktérie obývajú rôzne biotopy. Nachádzajú sa ako saprofyty v rôznych typoch pôd, v sladkých aj slaných vodách,  ale aj vo vzduchu, kde sa dostávajú z pôdy. Mnohé žijú v symbióze s rastlinami, živočíchmi a človekom, iné zasa ako parazity spôsobujú závažné infekčné ochorenia. Ktoré v mnohých prípadoch môžu skončiť aj úmrtím postihnutého

 

Význam baktérií

Hoci mnohé druhy baktérií boli a sú pôvodcami nebezpečných ochorení živočíchov, človeka (cholera, mor) i rastlín ich význam v prirodzených ekosystémoch je nezastupiteľný. Plnia dôležitú úlohu dekompozitorov (reducentov), rozkladajú odumretú hmotu organizmov a mineralizujú ju.

Ich úloha sa využíva aj pri samočistení vodných tokov a v súčasnosti aj pri fungovaní biologických čistiarní odpadových vôd. V poľnohospodárstve sa používajú mikrobiálne insekticídy  – proti húseniciam mlynárika kapustového. Okrem toho využívajú poľnohospodári vo svoj prospech aj symbiózu hľúzkových baktérií s koreňmi bôbovitých rastlín (napr. ďatelina). V mliekarenstve sa šľachtené druhy baktérií využívajú v kvasných procesoch na prípravu kefírov, jogurtov a kyslých mliek. Farmácia využíva ich produkciu antibiotík a vitamínov. V tele človeka žijú symbiotické baktérie, ktoré napr. napomáhajú tráviacim procesom.



Zopakujte si:
1. Aké tvar môžu mať baktérie?
2. Popíšte vnútornú štruktúru baktérií.
3. Ako delíme baktérie – podľa spôsobu získavania uhlíka?
4. Akým spôsobom sa rozmnožujú baktérie?
5. Kde všade sa využívajú pozitívne vlastnosti baktérií?


Použitá literatúra:
Ušáková, K. – Hudák, J. – Krajčovič, J. – Seman, M.: Biológia pre gymnáziá. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1999. 35 s. ISBN 80-08-02983-8
Križan, J.: Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava: Príroda. 2004. ISBN 80-07-01145-5


Zdroje obrazkov:
http://viry-bakterie.wz.cz/bakterie.htm.
http://www.wikiskripta.eu/index.php/Struktura_bakteri%C3%AD.