Národná mentalita
- každá krajina má svoje prírodné krásy, kultúr, históriu, tradície, zvyky
- cieľom správnej multikultúrnej komunikácie nie je hľadanie rozdielov ale spoločných prvkov
Myšlienky a názory
- názory: sú vedecké poznatky o prírode, spoločnosti, skúsenosti ľudí, náboženské názory. ..
- symboly (vlajka, hymna...)
- sociálne inštitúcie
- kultúrne dedičstvo tvoria kultúrne prvky, pamiatky, história, kultúra, ktorá sa prenáša z pokolenia na pokolenie
Bariéry v komunikácií
- predsudky negatívne postoje k odlišným ľudom alebo k skupine
- nálepkovanie ak hodnotíme človeka iba z jedného činu čo spáchal
- xenofóbia strach zo všetkého čo pochádza z cudziny
- rasizmus nepriateľský postoj, nenávisť voči ľudom inej rasy či etnika
- šovinizmu pozitívny vzťah k svojmu národu spojený s neúctou k iným národom
- nacionalizmus vyvyšovanie významu vlastného národa nad iné
- antisemitizmus nepriateľský postoj k židom
Národ, národnosť, kultúry
Národ je spoločenstvo ľudí, ktorý cítia, že patria k sebe spoločným kultúrnym dedičstvom.
Národnosť vznikla skôr ako národ. Tvoria ju ľudia žijúci na určitom území hovoriaci jedným jazykom.
Kultúra v spoločnosti sa prejavuje: v podobe výtvorov ľudskej práce, v pravidlách správania sa, vierovyznanie, podobe spôsobov správania sa v manželstve, vzdelaní...
Delenie spoločnosti podľa kultúr:
Monokultúra – jednotný jazyk, mravy normy.
Multikultúra – rôzne národy, národnosti, etnika, líšiace sa farbou pokožky, jazykom, náboženstvom, normami.
Delenie kultúry v rámci jednej spoločnosti
Dominantná – štýl najširších vrstiev obyvateľstva.
Konzervatívna – orientovaný na zachovávanie tradičných hodnôt, etnika, dediny...
Alternatívna – meniaca sa podľa času, módy (HIPPIES, sekty...).
Marginálna – na okraji spoločnosti (narkomani, podsvetie...).