Peter Karvaš – jeden z najvýznamnejších a plodných slovenských prozaikov a dramatikov 20. storočia, venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie bol perzekvovaný a diskriminovaný.

Peter Karvaš

Zdroj fotografie: www.litcentrum.sk (citované 29.11.2016)

Základné životopisné údaje:

·      25.04.1920, Banská Bystrica -  28.11.1999,  Bratislava.

·      Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej.

·      Študoval v Banskej Bystrici, neskôr v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

·      Pracoval v Neografii v Martine, neskôr ako dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, ako kultúrny atašé na československej ambasáde v Bukurešti, neskôr na Povereníctve školstva.

·      Istú dobu bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. 

·      Bol priamym účastníkom 2. svetovej vojny. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore.

·      Počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači.

·      Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V tej dobe pôsobil ako docent divadelnej vedy, ako vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave.

Peter Karvaš patrí medzi veľmi plodných autorov v slovenskej literatúre. Písal prózu, drámu, reportáže, ale aj teoretické diela. Medzi jeho najznámejšie  diela patrí:

Dráma: Antigona a tí druhí, Jazva, Veľká parochňa, Experiment Damokles, Absolútny zákaz, Polnočná omša,...

Próza: Čert nespí, Čertovo kopýtko, Maľovať čerta na stenu, Noc v mojom meste, Kniha o Slovenskom národnom povstaní, Intímne dialógy, Tajomstvo sfingy, Zrada múz, Za múrom,...

Polnočná omša

·       Dráma z obdobia druhej svetovej vojny.

·       Dráma Polnočná omša sa skladá z troch dejstiev a prológu.

·       Autorovou snahou bolo nájsť odpoveď na otázku, prečo sa jedni postavia na stranu zla a prečo niektorí sú ochotní proti nemu bojovať.

·       Odohráva sa na Vianoce roku 1944.

·       Príbeh malomeštiackej rodiny Kubišovcov túžiacich prežiť druhú svetovú vojnu v bezpečí.

·       Neoslavuje však vojnových hrdinov – skúma a detailne analyzuje postoje a vzťahy obyčajných ľudí k dramatickým udalostiam končiacej sa druhej svetovej vojny.

·       P. Karvaš sa na obdobie Slovenského národného povstania pozerá z iného uhla a ikonu zvečňujúcu odhodlaných odbojárov nahrádza plastickým obrazom opatrnosti a oportunizmu jednej zbožnej slovenskej rodiny.

·       Manželia Kubišovci sú ľudia veľmi nenápadní, neangažovaní, vzorne sa starajúci o svoju rodinu, dbajúci na zvyky a tradície. Zároveň však ľudia neobyčajne flexibilní. Najmladší syn je partizán, starší gardista, dcéra arizátorka. Pri štedrovečernom stole sedia s nacistom, nádejnou nevestou je komunistka. Situácia na fronte je však čoraz neistejšia, je viac a viac zrejmé, že sa blíži chvíľa, keď bude treba jedného z členov rodiny obetovať. Z čoho sa budú spovedať na polnočnej omši?

 Krátky dej:

 Dej hry sa odohráva na Vianoce 1944 v povstaleckej oblasti na kraji mesta v rodine Kubišovcov. Na Štedrý večer sa pripravuje rodina - otec Valentín, matka Vilma, dcéra Angela, jej muž Paľo. Angela arizovala cukráreň po pôvodnom židovskom majiteľovi. Paľo sa snaží navonok nenamočiť sa do týchto udalostí, aby po príchode Rusov mohol z toho profitovať, aj keď žije z manželkinej arizovanej cukrárne a tajne kšeftuje s gardistami. Na večeru má ešte prísť syn Marián a poručík Brecker, z nemeckého trestného oddielu, ktorý je u Kubišovcov ubytovaný. Pri večeri chýba syn Jurko.

Kubišovci majú veľmi odlišných synov: Mariána a Jurka. Syn Marián je zástupcom veliteľa Hlinkovej gardy. Jurko údajne študuje v Bratislave, ale v skutočnosti je u partizánov. Keď prichádza k nim domov poručík Brecker, všetci sú k nemu prehnane úslužní. Poručík Brecker informuje, že v meste a okolí je pohotovosť a vypytuje sa na ich priezvisko, pretože medzi partizánmi je údajne nejaký Kubiš, načo ho celá rodina ubezpečuje, že Jurko je Bratislave. Brecker potom rodinu drží v napätí, káže im aby sa postavili k stene, ale potom vybalí sviečky a chce, aby zaspievali vianočnú pieseň. Koketuje s ich dcérou Angelou, ktorá je síce vydatá, ale nie šťastná, a aj ona s ním flirtuje.

Domov sa nečakane vráti Jurko. Celá rodina ho víta, akoby došiel z Bratislavy, privíta ho aj Brecker, ktorý je  u nich doma.  Keď Brecker odíde kvôli poplachu, Jurko klesne vyčerpaný k zemi. Jurka ukryjú v drevárni, v horúčke blúzni a volá svoju milú Katku. U Kubišovcov zavládne veľmi zlá atmosféra. Všetci sa boja, lebo za ukrytie partizána je smrť. Opitý Marián chce, aby Jurko okamžite odišiel, Paľo chce, aby podplatili Breckera, robí to ale z vypočítavosti, aby im zas po vojne Jurko pomohol. Angela nechce dať peniaze, lebo chce po vojne vyplatiť pôvodného majiteľa cukrárne. Marián sa jej vysmeje a rodine odhalí, že pôvodných majiteľov cukrárne Schlosserovcov zastrelil. Zastrelil aj malé dievča a odvtedy ho prenasledujú vidiny. Toto všetko sa deje počas príprav a samotnej štedrovečernej večere. Nemci prehľadávajú aj Kubišovcov, ale Brecker prehliadku odvolá a všetci odídu do kostola. Miestny farár pod nátlakom vyzradí Breckerovi Jurkov úkryt. Nemci ho chytia a vlastná rodina ho zaprie. Potom už len v diaľke počujú vražedné výstrely. Keď dedinu oslobodzujú ruskí partizáni a hľadajú fašistov a zradcov, Katka, ktorá sa k nim po Jurkovej smrti pridala, zachráni celú Kubišovskú rodinu tým, že o nich nepovie, že sú fašisti.

Onedlho sa Brecker vráti a hneď sa pýta na Jurka a opäť rodine pripomína trest za ukrývanie partizánov. Jurko v zlom stave radšej z drevárne odchádza. Rodina s Breckerom ide na polnočnú omšu. Na druhý deň sa ukáže, že Jurka Nemci našli a zastrelili. Rodina sa navzájom obviňuje, že syna, brata a švagra Jurka nezachránili.



Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2010. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5
SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01037-8
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
P. Karvaš. www.osobnsoti.sk (citované 29.11.2016)