Z dejín Matice slovenskej

Karol Kuzmány, Živena, 4. augusta 1863, 1861, Štefan Moyses, FEMKA, 1875, Martin, 1865

V dňoch 6. a 7. júna ..........  na zhromaždení v ..........  bola v prijatom Memorande národa slovenského aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej. Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo ........... Za predsedu bol zvolený biskup .........., za podpredsedu superintendent ........... Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta  ..........; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok. Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849). Uhorská vláda zakázala činnosť Matice slovenskej v roku ........... Zhabala jej všetok majetok a neskôr ho odovzdala tzv. Hornouhorskému maďarskému vzdelávaciemu spolku (..........). Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné martinské spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä .......... (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).