Vypracovala: Mgr. Miroslava Kristínová
Jednotlivé štáty sveta majú rôzne formy vlády a podľa toho ich delíme na:
- štáty s republikovým zriadením,
-
konštitučné monarchie,
-
štáty so systémom národnej jednoty,
-
absolútne monarchie,
-
štáty pod vojenskou správou,
-
štáty s prechodnou vládou.
Štáty s republikovým zriadením
Podľa právomocí, ktoré má parlament, vláda a prezident delíme štáty s republikovým zriadením na tri skupiny:
- parlamentné republiky,
- republiky s deľbou zákonodarnej a výkonnej moci – prezidentské,
- parlamentno-prezidentské republiky a ostaté republiky s posilneným postavením prezidenta.
- Parlamentné republiky:
-
zvrchované postavenie má parlament,
-
politiku určuje vláda na čele s premiérom,
-
parlament má zákonodarnú a kontrolnú moc,
-
prezident má určité právomoci, ale prevažne reprezentuje republiku.
-
Republiky s deľbou zákonodarnej a výkonnej moci (prezidentské):
- zákonodarná aj výkonná moc sú volené a navzájom nezávislé,
- navzájom sa kontrolujú a vyvažujú.
-
Parlamentno-prezidentské republiky a ostatné republiky s posilneným postavením prezidenta:
-
vláda je závislá od prezidenta.
Konštitučné monarchie:
-
zdrojom štátnej moci je osoba panovníka,
-
zákonodarnú moc má parlament,
-
politickú líniu štátu určuje vláda na čele s predsedom,
-
patria sem aj domíniá.
Štáty so systémom národnej jednoty:
-
pri moci je jedna strana alebo národno-štátna línia,
-
strana alebo línia zjednocuje všetkých obyvateľov.
Absolútne monarchie:
-
úplne tu vládnu monarchovia,
-
v rukách monarchov sa sústreďuje všetka moc.
Štáty pod vojenskou správou:
-
po vojenskom prevrate tu vykonáva moc vojenská rada,
-
vojenská rada môže vymenovať civilnú vládu, ktorá jej podlieha.
Štáty s prechodnou vládou:
-
patria sem štáty, v ktorých prebiehajú zmeny k demokratickým systémom,
-
v niektorých z nich sa vedú vojny alebo sú tesne po ukončení vojny.
Použitá literatúra:
Tolmáči, L. a kol.: Zemepis 9, Svet na prelome tisícročí. Poľana, spol. s r.o. Bratislava, 1999. s. 26