Vegetatívne orgány rastlín
Vegetatívne rastlinné orgány zabezpečujú výživu a rast rastliny, v niektorých prípadoch umožňujú vegetatívne rozmnožovanie.
KOREŇ (RADIX)
Základné funkcie:
Ø Mechanická - upevňuje rastlinu v pôde
Ø Vyživovacia - z pôdy odoberá živiny a transpiračným prúdom ich vedie do vyššie
Ø Metabolická - upravuje chemické látky
Ø Zásobná - ukladajú sa v ňom organické a anorganické látky napr. koreňová zelenina
Ø Rozmnožovacia - niektoré rastliny sa dokážu rozmnožovať odrezkami koreňa
Korene jednej rastliny tvoria spolu koreňovú sústavu:
ALORÍZIA (PRIMÁRNA): - hlavný koreň a bočné korene
- typická pre dvojkličnolistové rastliny
HOMORÍZIA (SEKUNDÁRNA): - hlavný koreň zakrpatel
- jeho funkciu preberajú bočné (zväzkovité) korene - typická pre jednokličnolistové rastliny
Anatomická stavba koreňa:
Primárna stavba koreňa
Primárna stavba koreňa je tvorená pletivami, ktoré vznikajú delením z primárnych pletív:
· Pokožka (Rizodermu): vyrastajú z nej koreňové vlásky, zväčšujú absorpčnú plochu
· Primárna kôra – nachádza sa medzi pokožkou a cievnymi zväzkami
· Pericykel - tvorí vrchnú vrstvu stredného valca, tenkostenný parenchým z buniek, ktoré majú delivú schopnosť (latentný meristém)
· Stredný valec - Zložený s parenchymatických buniek:
Ø Cievny zväzok: vo vnútri stredného valca, pôvodne radiálny, druhotne hrubne činnosťou kambia, ktoré sa nachádza medzi primárnym drevom a lykom.
Ø Stržeň: vo vnútri medzi cievnymi zväzkami
· Koreňová čiapočka: Chráni koreňový vrchol. Jej bunkové steny slizovatejú a uľahčujú prienik do pôdy. Podieľa sa na regulácii pozitívneho geotropického rastu (t.j. v smere zemskej tiaže).
Na pozdĺžnom reze rozlišujeme:
Absorpčnú zónu – tu prijíma koreň vodné roztoky z pôdy
Predlžovaciu zónu – oblasť intenzívneho rastu.
Meristematickú zónu - intenzívne delenie buniek
Sekundárna stavba koreňa
Je výsledkom činnosti druhotných (sekundárnych) pletív kambia a felogénu.
Existujú rôzne metamorfózy (premeny) koreňa:
ü priliepavé - prichytávacia fukcie (brečtan)
ü vzdušné korene - prijímajú vzdušnú vlhkosť, často obsahujú chlorofyl (tropické rastliny),
ü zásobné - hľuza: hromadia sa v nich zásobné látky (vstavač, alebo buľva repy),
ü parazitické korene - haustória: čerpajú živiny z drevnej časti hostiteľskej rastliny (imelo),
ü barlovité - upevňujú rastlinu v bahnitej pôde trópov
STONKA (CAULOM)
- je to nadzemná časť cievnatých rastlín
Základné funkcie:
Ø Mechanická - spevňuje rastlinu, nesie vegetatívne a generatívne orgány
Ø Vodivá - vody a anorganické látky z koreňa do kvetov a asimilátov z listov do ostatných častí rastliny
Stonka s listami sa nazýva byľ. Miesta, kde prisadajú listy k stonke, sa nazývajú uzly (nódy), medzi nimi sú články (internódia).
Stonka nesie púčiky (základy budúcich rastlinných orgánov – stoniek, listov, kvetov). Na vrchole stonky je vrcholový púčik, v pazuchách listov sú pazušné púčiky.
BYLINY - majú dužinatú stonku (vnútorné pletivá sú mäkké) - na konci vegetačného obdobia stonka zaniká
Byľ: olistená bylinná stonka, napr. ľan
Stvol: bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím, listy tvoria prízemnú ružicu, napr. prvosienka
Steblo: dutá článkovaná stonka spevnená kolienkami, napr. pšenica
DREVINY - majú drevnatú stonku (vnútorné pletivá sú zdrevnatené) – pretrváva
Kry: stonka sa rozkonáruje tesne nad zemou
Polokry: sú kry, ktorých tohoročné výrastky sú dužinaté a v priebehu roka drevnatejú
Stromy: stonka sa rozkonáruje vyššie nad zemou, nezelená časť sa nazýva kmeň
Anatomická stavba stonky:
Ø Pokožka (Epidermu): má málo prieduchov, kutikulu, obsahuje chlorofyl, niekedy inkrustovaná SiO2 a môže obsahovať trichómy
Ø Primárnu kôru: priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami. Tvorí ju základné pletivo, môže obsahovať mliečnice, jej vnútorná časť endoderma niekedy obsahuje veľa škrobových zŕn a vtedy sa nazýva škrobová pošva.
Ø Pericykel: oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov.
Ø Cievny zväzok: všetky typy okrem radiálnych (najčastejšie kolaterálne a koncentrické)
Ø Stržeň: vo vnútri
Metamorfózy (premeny) stonky:
· Podzemok : podzemná stonka vegetačne sa rozmnožuje, zásobná funkcia – konvalinka
· Podzemkové hľuzy : vznikajú hromadením zásobných látok v podzemkoch – zemiak
· Stonkové hľuzy : vnikajú zhrubnutím stonky – kaleráb
· Stonkové úponky: umožňujú prichytenie – vinič
· Brachyblasty: malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie listy (ihličiny – borovica)
· Poplazy : bočné stonky – jahody
LIST (FYLOM)
- je plochý bočný orgán cievnatých rastlín, ktorý vyrastá na stonke
Funkcia:
ð Fotosyntéza vďaka chlorofylu
ð Reguluje množstvo vody dýchaním – transpirácia, resp. odparovanie vody v podobe vodnej pary a gutáciou – vo forme kvapiek
ð Výmena plynov (O2 a CO2).
Morfologická (vonkajšia) stavba listu:
Čepeľ: plochá časť
Stopka: na jej dolnej časti sa niekedy tvorí pošva
listy so stopkou sú stopkaté, listy bez stopky sú sediace
Podľa zložitosti listov rozlišujeme:
Jednoduché listy: celistvé s nečlenenou čepeľou, alebo delené s čepeľou rozdelenou hlbokými zárezmi
Zložené: majú čepeľ rozdelenú na samostatné lístky
Anatomická stavba listu:
ð Bifaciálny list: usporiadanie pletív v hornej a dolnej časti čepele je iné, t.j. rozlišujeme rub a líce. Je typický pre dvojklíčnolistové rastliny.
V jeho anatomickej stavbe možno rozlíšiť vrchnú a spodnú pokožku(epidermu). Na bunkovej stene pokožkových buniek sa vytvára kutikula = vrchná pokožka. Bunky pokožky tesne k sebe priliehajú a nevytvárajú intercelulárne priestory. Medzi spodnou a vrchnou pokožkou je listový parenchým – mezofyl. Môže byť:
· Palisádový: predĺžené bunky s množstvom chlorofylu.
· Špongiový: hubový, menej chloroplastov, veľké medzibunkové priestory
V mezofyle listov sú umiestnené kolaterálne cievne zväzky. V cievnych zväzkoch býva aj sklerenchymatické pletivo chrániace list pred roztrhnutím. Usporiadanie cievnych zväzkov v listovej čepeli sa nazýva listová žilnatina.
Spodná pokožka má prieduchy, ktoré umožňujú výdaj vody a výmenu plynov.
ð Monofaciálny list: nerozlišuje sa rub a líce. Typický je pre jednoklíčnolistové rastliny.
Metamorfózy listu:
· Cibule: zdužinatelé šupiny na uskladnenie zásobných látok (cibuľa kuchynská)
· Listové úponky: na prichytávanie o pevnú plochu (hrach!
· Listové tŕne: kaktusy
Použitá literatúra:
Ušáková, K. – Hudák, J. – Krajčovič, J. – Seman, M.: Biológia pre gymnáziá. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1999. ISBN 80-08-02983-8
VIŠŇOVSKÁ, J. – UŠÁKOÁ, K. – GÁLOVÁ, E. a spol.: Biológia pre 2. Ročník gymnázia a 6. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2012. ISBN 978-80-10-02286-1
CHALUPOVÁ, B. – ŠEBESTA, I. – TARÁBEK, J. a spol.: Zmaturuj z Biológie. 1 vyd. Bratislava: DIDAKTIS, s.r.o. 2006. ISBN 80-86285-87-1