Americký manažment 1. časť

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

K moderným teóriám manažmentu patrí:

• Americký manažment

• Japonský manažment

• Európsky manažment

   

AMERICKÝ MANAŽMENT

V USA sa po 2. svetovej vojne rozvinulo niekoľko významných smerov teórie manažmentu. Medzi najdôležitejšie prístupy, ktoré ovplyvnili vývoj amerického manažmentu až po súčasnosť môžeme zaradiť:

obr. zdroj: J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA

Kvantitatívne prístupy v manažmente

Impulzom pre uplatnenie kvantitatívnych prístupov v teórii manažmentu v 50. a 60. rokoch bolo ich úspešné uplatnenie vo vojenstve. Ukončenie 2. svetovej vojny vytvorilo vhodné podmienky na prenikanie nových metód a prístupov z vojenskej do civilnej oblasti.

Išlo hlavne o uplatnenie operačného výskumu a operačných analýz pri riešení problémov podnikového manažmentu. Hlavne uplatnenie ekonomicko-matematických metód umožnilo hľadať optimálne riešenia a zdokonaľovať rozhodovanie manažérov v podnikoch.

K hlavným predstaviteľom kvantitatívneho prístupu v teórii manažmentu patria G. B. Dantzig, C. W. Churchman a S. J. Gass. Považujeme ich za zakladateľov operačného výskumu. Pod operačným výskumom sa tu rozumie súbor metód a prístupov, ktoré sú zamerané na riešenie rozhodovacích problémov v manažmente.

Hlavné oblasti, na ktoré sa operačný výskum a operačné metódy zameriavali sú:

• optimalizácia sortimentu výroby,

• optimalizácia zásob,

• optimalizácia kooperačných vzťahov medzi vnútropodnikovými útvarmi,

• optimalizácia nákladov na dopravu,

• optimalizácia obnovy strojov a zariadení.

Významnou podporou prenikania týchto poznatkov do manažmentu podnikov bol nástup počítačovej techniky.

Integračné prístupy nadväzujú na základy klasickej teórie manažmentu. Snažia sa zdokonaliť manažment ako celok (na rozdiel od kvantitatívnych prístupov, ktoré sa sústreďovali len na zdokonaľovanie rozhodovacích procesov). V rámci súčasnej teórie manažmentu najznámejšími a najviac uplatňovanými sa stali prístupy:

Vychádza zo systémovej teórie, založenej na rešpektovaní celistvosti. Celok nie je iba jednoduchým súčtom jednotlivých častí. Je niečo viac v dôsledku prepojenosti a vzájomnej previazanosti jednotlivých častí. Vytvárajú sa tak tzv. synergické efekty.

Za tvorcu teórie systémov sa považuje Ludwig von Bertalanffy. Systémová teória zdôrazňuje nutnosť komplexného chápania čiastkových manažérskych procesov a ich koordinovanie v rámci celku. Systémová teória vyžaduje harmonicky riadiť časti celku tak, aby spolu vytvárali dobre fungujúci celok.

Situačný prístup v manažmente

Klasická teória manažmentu (Taylor, Fayol, Weber) vychádzala z princípov, ktoré sú všeobecne platné a majú univerzálny charakter. Podľa zástancov situačného prístupu však všeobecne platné zásady manažmentu treba modifikovať v závislosti od konkrétnych podmienok ako je napríklad veľkosť podniku, výsledky podniku, konkurenčné výhody, prostredie podniku a podobne.

Úspech manažmentu závisí od schopnosti reagovať na konkrétnu situáciu – a to externé a interné podmienky podniku.

Nadväzuje na klasickú teóriu manažmentu. Tento prístup sa snaží najnovšie poznatky manažmentu a ďalších vedných disciplín (psychológie, sociológie a pod.) transformovať do všeobecne platných pravidiel pre úspešné zvládnutie hlavných manažérskych funkcií v praxi.

Medzi hlavných predstaviteľov tohto prístupu patria Harold Koontz, L. Gulick. Operačný prístup sa venuje otázkam zdokonalenia základných manažérskych funkcií a ich vzájomnému prepojeniu v procese manažmentu podniku.

Psychologicko-sociálne prístupy v manažmente

Psychologicko-sociálne prístupy nadväzujú na poznatky školy ľudských vzťahov. Tieto poznatky ďalej rozvíjali a doplňovali o závery z výskumov zameraných na správanie ľudí, ich motivácie, iniciatívu a rozvoj. K hlavným predstaviteľom psychologicko-sociálnych prístupov patrili Abraham Maslow a Douglas McGregor.

Abraham Maslow (1908-1970) – vo svojej práci sa zameral na motiváciu ľudí. Vychádzal z toho, že človeka dokážu dlhodobo motivovať neuspokojené ľudské potreby. Ľudské potreby chápal v hierarchii od základných fyziologických potrieb (hlad, smäd), cez potreby zabezpečenia, existenčné istoty, sociálne potreby, potreby osobnosti až po potreby realizácie na najvyššej úrovni ľudských potrieb. Každá potreba v danej hierarchii sa aktivuje až po uspokojení potreby na nižšom stupni.

Douglas McGregor (1906-1964) – vypracoval dve teórie vedenia ľudí a ich motivácie – teóriu X a teóriu Y.

teória X – predstavuje negatívny pohľad na ľudí ako pracovníkov. Vychádzal z toho, že ľudia sú od prírody leniví, neradi pracujú a preberajú zodpovednosť. Väčšina pracovníkov nemá k svojmu podniku osobitný vzťah. Ľudia svoju prácu chápu ako nutné zlo, a vykonávajú ju, aby si uspokojili svoje základné životné potreby. McGregor preto odporúča pri vedení týchto ľudí využívať priame riadenie – priame príkazy a kontrolu. Motivácia ľudí by mala byť založená na ekonomických odmenách (mzdy, platy) pri plnení úloh a napomenutiach a pokarhaniach pri neplnení úloh.

teória Y – predstavuje pozitívny pohľad na ľudí. Vychádza z toho, že ľudia radi pracujú a preberajú zodpovednosť. Prácu chápu, podobne ako oddych, za nevyhnutnú súčasť svojho života. Takíto ľudia sa preto dokážu riadiť aj sami. Pri takýchto ľuďoch McGregor odporúča nepriame riadenie zamerané na vytváranie vhodných podmienok a tvorivého prostredia. V motivácií popri ekonomických aspektoch majú stále väčšiu váhu zohrávať neekonomické aspekty ako mať zaujímavú prácu, možnosť kariérneho postupu, spolurozhodovania a sebarealizácie.

Kontrolné otázky:

1. Ktoré základné prístupy sa rozvíjajú v rámci modernej teórie amerického manažmentu?

2. Čo je podstatou kvantitatívneho prístupu v manažmente?

3. Na ktoré hlavné oblasti sa zameriava operačný výskum v manažmente?

4. Čo tvorí podstatu systémového prístupu v manažmente?

5. Čo je podstatou situačného prístupu v manažmente?

6. Vysvetlite rozdiel medzi teóriou X a teóriou Y.

Použitá literatúra:

1. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

2. J. Papula, E. Papulová: Manažérstvo pre OA, SPN Bratislava, 2. vydanie 1994, ISBN 80-08-02335-X

3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0