Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

Začiatky teórie manažmentu siahajú do polovice 19. storočia. Bolo to obdobie nástupu priemyselnej revolúcie a rýchleho rozvoja priemyselnej výroby. Pre toto obdobie je charakteristický prechod od domácej kusovej výroby k továrenskej veľkovýrobe. Domáca kusová výroba bola prevažne ručnou výrobou. Jej riadenie a organizovanie spočívalo v poznatkoch a skúsenostiach, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. V tom období neexistovala žiadna špeciálna teória manažmentu. Až nástup priemyselnej výroby a rýchly rozvoj veľkovýroby si vyžiadali zmeniť prístupy k riadeniu vznikajúcich a rozvíjajúcich sa podnikov. Zmenilo sa postavenie a pôsobenie človeka vo výrobnom procese. Teória manažmentu sa snažila posilniť a zvýrazniť postavenie a úlohu človeka vo výrobnom procese.

 

Začiatky vývoja teórie manažmentu boli podporené dvomi školami a to klasickou a neoklasickou.

 

 

Klasická škola


 

Obdobie po priemyselnej revolúcií je označované na obdobie klasického manažmentu. Je charakteristické mechanickým pohľadom na človeka. Podceňovala sa zvláštna úloha človeka. Úloha človeka sa skôr chápala na úrovni úlohy stroja, materiálov, či výrobkov. Obdobie klasického manažmentu je spojené s osobnosťami ako F.W. Taylor, H. Fayol, M. Weber a H. Ford.

 

Obr. zdroj: J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA


Frederic Winslow Taylor (1856 – 1915) – zakladateľ vedeckého riadenia


 

Začiatky klasického manažmentu sú spojené s F. W. Taylorom, ktorý sa pokladá za zakladateľa vedeckého riadenia. Vedecké riadenie je založené na využívaní vedeckých metód za účelom pripraviť najlepší spôsob ako vykonávať obslužné a výrobné práce na najnižšej úrovni riadenia – dielne.

 

Taylor začínal v továrni na výrobu čerpadiel vo Philadelphii, kde sa vyučil za modelára a strojného zámočníka. Neskôr nastúpil do Midvale Steel Company v Pensylvánii, kde sa rýchlo vypracoval z robotníka na predáka. Pokračoval v ďalších štúdiach a stal sa strojným inžinierom. Vo firme postupne dosiahol až funkciu vrchného inžiniera a postupne získal bohaté skúsenosti z riadenia výroby.

 

Vychádzal z podmienok strojárskej výroby na prelome 19. a 20. storočia v kusovej a malosériovej výrobe. Robotníci používali pri rovnakej práci odlišné postupy. Práca robotníkom bola prideľovaná bez ohľadu na ich schopnosti. Produktivita práce robotníkov bola nízka. Taylor presadzoval zavedenie vedeckých postupov do výrobných a obslužných prác robotníkov. Na základe nich sa potom vytvorili jednotné pracovné postupy a návody pre robotníkov, ako dané práce vykonávať. Jeho cieľom bolo zdokonaliť organizáciu práce robotníkov a zvýšiť ich produktivitu.

 

Taylorov vedecký prístup sa zakladal na štyroch základných princípoch:


  1. vytvoriť vedecky podložený postup pre každú prácu – výrobný proces odporúčal rozčleniť na jednotlivé operácie, každú operáciu na menšie úkony a úkony robotníka na pohyby. Podľa neho sa robotníci mali špecializovať len na jeden úkon alebo niekoľko operácií. Zaviedol časové štúdie prác, kde pomocou stopiek zisťoval čas trvania jednotlivých pohybov, úkonov a operácií a to podľa výkonu najlepších robotníkov. Takto zistený čas sa stal základom pre stanovenie noriem pracovného výkonu a odmeňovanie robotníkov. Viazanie odmeňovania na plnenie výkonových noriem sa tak stalo základov tzv. úkolového odmeňovania.

     

  2. odborne vybrať a vyškoliť robotníkov pre danú prácu – zdôrazňoval potrebu vybrať vhodných ľudí pre danú prácu a následne ich vyškoliť, aby prácu vykonávali čo najlepšie.

     

  3. zabezpečiť spoluprácu medzi vedúcimi a robotníkmi – spolupráca bola potrebná na zabezpečenie koordinácie prác a vykonávanie podľa stanovených postupov.

     

  4. rozdeliť zodpovednosť medzi vedúcich a robotníkov – určiť práce, ktoré budú zabezpečovať vedúci a za ostatné práce nesú zodpovednosť robotníci.

 

Rozložením výrobného procesu na operácie a úkony a hodnotením priebehu každého výkonu Taylor hľadal možnosti skracovania výrobného procesu a tým rastu produktivity práce robotníkov. Jeho prístup sa postupne rozšíril do mnohých podnikov. Vďaka jeho prístupu sa zvýšila produktivita práce a znížili náklady podnikov. Pre pracovníkov to ale znamenalo monotónnu prácu a neustály a vyčerpávajúci boj o výšku individuálnej odmeny (kvôli neustálemu spevňovaniu noriem). Vedecké riadenie v svojich počiatkoch znamenalo veľké ekonomické efekty pre podniky ale malo výrazne nepriaznivé dopady pre robotníkov.

 

Henry Fayol (1841-1925) – teória administratívneho riadenia


Nový pohľad do klasickej školy manažmentu vniesol francúz Henry Fayol. Ako banský inžinier nastúpil do bansko-hutníckeho podniku. Postupne sa stal jeho generálnym riaditeľom. Zlá situácia v podniku ho priviedla k tomu, že začal skúmať, aký vplyv má organizácia a riadenie na dosahované výkony a zisk. Výsledkom jeho práce bolo, že z podniku, ktorý bol na pokraji úpadku sa opäť stal prosperujúci podnik. Kým Taylor sa venoval problémom riadenia na úrovni dielne, Fayol sa zaoberal riadením celého podniku. Rozpracoval teóriu administratívneho riadenia založenú na deľbe práce, autorite a zodpovednosti, centralizácií, poriadku a disciplíne, koordinácií a kontrole. Jej základ tvoria tieto hlavné zásady:


  • deľba práce,

  • autorita a zodpovednosť,

  • disciplína,

  • jednotné riadenia a prikazovanie,

  • podriadenosť čiastkových záujmov celku,

  • centralizácia,

  • poriadok a disciplína.


Činnosti v podniku rozdelil do týchto skupín:

  • technické činnosti (napr. výroba, obsluha),

  • obchodné činnosti (napr. nákup, predaj),

  • finančné činnosti (napr. získavanie úverov, získavanie a využívanie kapitálu, platby),

  • ochranné činnosti (napr. ochrana majetku, ochrana pracovníkov),

  • účtovné činnosti (napr. evidencia majetku, účtovanie nákladov, výnosov, inventarizácia),

  • správne činnosti (administratíva, vedenie ľudí, kontrola úloh).

     

V tejto súvislosti vymedzil päť základných funkcií riadenia:


  • predvídanie – stanovenie cieľov a postupov, ako tieto dosiahnuť,

  • organizovanie – zabezpečenie hmotných a ľudských zdrojov, vytváranie podmienok pre vykonávanie plánovaných činností,

  • prikazovanie – prideľovanie úloh a inštrukcií podriadeným pracovníkom,

  • koordinovanie – zosúlaďovanie činností pracovníkov,

  • kontrola – overovanie plánu so skutočnými výsledkami a návrhy opatrení v prípade zistených rozdielov.

     


Fayolova teória administratívneho riadenia vniesla nové pohľady na riadenie podniku.

 


 

Kontrolné otázky:


  1. V ktorom období vznikli základy klasickej teórie manažmentu?

  2. V čom spočíva prínos F.W. Taylora k rozvoju klasickej teórie manažmentu?

  3. ké sú kladné a záporné stránky Taylorizmu?

  4. Vysvetlite, v čom spočíva podstata Fayolovej teórie administratívneho riadenia.

 

Použitá literatúra:


  1. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

  2. J. Papula, E. Papulová: Manažérstvo pre OA, SPN Bratislava, 2. vydanie 1994, ISBN 80-08-02335-X

  3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0