Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 


Max Weber (1864-1920) – byrokratický model riadenia


 

Nemecký sociológ Max Weber patrí medzi hlavných predstaviteľov klasickej teórie manažmentu. Je tvorcom byrokratického modelu riadenia. Je to model založený na prísne vymedzených právach a povinnostiach pracovníkov, normách, pravidlách a pokynoch.

 

Weber stanovil tieto princípy byrokratického riadenia:


  1. Deľba práce je základom organizácie.

  2. Je potrebné presne definovať práva a povinnosti každého pracovníka.

  3. V každej organizácií musí pôsobiť sústava pravidiel ako sú normy, opisy činnosti a inštrukcie ako pracovať.

  4. Práca je služba, pri ktorej treba dodržiavať presne vymedzené pravidlá.

  5. Vedúci pracovník je povinný vytvárať podmienky disciplíny, stability a fungovania byrokratickej organizácie a zabezpečiť jej efektívnosť.

     

Koncepcia Webera vyzdvihuje význam a úlohu formálnych vzťahov v organizácií.


Obr. zdroj: J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA


Pod formálnymi vzťahmi rozumieme vzťahy vyplývajúce z pracovno-právneho pomeru, teda vzťah medzi nadriadeným (manažér) a podriadeným (pracovník). K neformálnym vzťahom patria vzťahy medzi pracovníkmi mimo pracoviska. Akúkoľvek odchýlku od formálnych vzťahov Weber hodnotí ako znižovanie efektívnosti organizácie. Neskoršie výkony a prax však potvrdili, že neformálne vzťahy v manažmente podniku zohrávajú veľmi dôležitú úlohu – umožňujú zvyšovať pružnosť manažérov a kvalitu manažérskych rozhodnutí.

 

 

Henry Ford (1863-1947) – realizátor teórie manažmentu


S úspechom uplatnenia teórie manažmentu v praxi je spojené meno Henryho Forda. Bol to Američan írskeho pôvodu, ktorý najprv pracoval na farme svojho otca a neskôr sa v Detroite vyučil za strojníka. Po získaní skúsenosti v Edisonovej továrni v Detroite si založil vlastnú spoločnosť na výrobu automobilov – Ford Motor Company. Úspech získal výrobou jednoduchého, univerzálneho a cenovo dostupného auta – dnes legendárneho modelu T.

 

Fordové závody vyrábali dlho iba jediný výrobok – automobil typu T. Prvý bol vyrobený v roku 19O8, posledný s poradovým číslom 15 miliónov v roku 1927. Sústredenie výroby len na jeden typ automobilu, normalizovanie jeho jednotlivých častí, ako aj výroba veľkého množstva kusov si vyžiadali špeciálny nový typ organizácie výroby, ktorou bola hromadná výroba. Zavedenie hromadnej výroby umožnilo rozčleniť pracovnú operáciu na jednoduchšie úkony a tým aj špecializáciu strojov a robotníkov na niekoľko úkonov. To umožnilo maximálne využiť stroje ale aj nekvalifikovaných robotníkov. Tí sa naučili vykonávať len niektoré operácie a tie stále opakovali.

 

Pozornosť venoval tiež doprave materiálu z jedného pracovného miesta k druhému. Uplatňoval zásadu, že materiál musí prichádzať k robotníkovi a nie naopak. Cieľom bolo zabezpečiť plynulosť materiálového toku a znížiť stratové časy u výrobných robotníkov.

 

H. Ford bol pragmatik. Podľa neho je potrebné najprv uspokojiť zákazníka – teda najprv vyrobiť to, čo ľudia požadujú a za prijateľnú cenu. A aby si ľudia tento výrobok mohli kúpiť, je potrebné, aby zarobili dostatok peňazí. Preto pri výrobe svojich výrobkov presadzoval hromadnú výrobu na základe normalizácie, typizácie, špecializácie a deľby práce. A toto mu prinieslo výrazné zníženie nákladov a rast produktivity práce. Tým vytvoril podmienky pre znižovanie cien áut a rast miezd svojich zamestnancov.

 

Tienistou stránkou však bola monotónnosť práce spôsobená zavedením prúdovej výroby.

 

Svojimi prístupmi sa H. Ford stal vzorom pre uplatňovanie nových prvkov klasickej teórie manažmentu nie len v USA, ale i v Európe.

Klasická teória manažmentu dominovala v teórii a praxi prvé tri desaťročia. Pre klasickú teóriu manažmentu je typický prevažne mechanický pohľad na človeka, pri ktorom sa podceňuje zvláštna úloha človeka.

 

 

Neoklasická škola


 

Časom vznikla neoklasická škola manažmentu, ktorá sa označuje ako teória ľudských vzťahov. Sústreďuje sa viac na ľudský faktor a na psychologicko-sociologickú stránku riadenia. Podrobne sa zaoberá takými problémami ako psychologické motívy správania sa ľudí v pracovnom procese, vzťahy v pracovných skupinách, problémy konfliktu a spolupráce, komunikácia v kolektíve, osobné a skupinové záujmy pracovníkov, vplyv podmienok pracovného a sociálneho prostredia, štýly vedenia ľudí a podobne.

 

K hlavným predstaviteľom teórie medziľudských vzťahov patrí Elton Mayo (1880-1949) – profesor z Harvard Bussines School. Svoju teóriu spracoval v knihe „Ľudské problémy priemyselnej civilizácie“ v roku 1933. Dokazuje v nej, že na výsledky práce okrem technických podmienok a fyzických potrieb ľudí majú vplyv aj sociálne a psychologické faktory. Manažérom odporúča, aby venovali väčšiu pozornosť sociálnym faktorom, zlepšovaniu medziľudských vzťahov na pracovisku a vzťahov v pracovných skupinách.

 

Kontrolné otázky:

 

  1. V čom spočíva prínos M. Webera k rozvoju klasickej teórie manažmentu?

  2. Charakterizujte byrokratický model riadenia.

  3. V čom spočívali úspechy H. Forda pri uplatňovaní klasickej teórie manažmentu v praxi?

  4. Na ktoré otázky kládla dôraz teória medziľudských vzťahov?

     

 

Použitá literatúra:

 

  1. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

  2. J. Papula, E. Papulová: Manažérstvo pre OA, SPN Bratislava, 2. vydanie 1994, ISBN 80-08-02335-X

  3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0