Vypracovala: Ing. Anna Mattová


Po porážke Japonska v 2. svetovej vojne bolo Japonsko značne zničené. V 70. a 80. rokoch 20. storočia ale zaznamenalo nečakane prudký rozvoj. Japonsko sa kvalitou svojich výrobkov, ich spoľahlivosťou a cenou stalo významným konkurentom na svetových trhoch. Dosahované výsledky spôsobili, že i v iných krajinách sa mnohí teoretici i praktici začali zaujímať o japonský manažment.

Japonský manažment vznikol v úzkom spojení na prvky národnej kultúry (tradície, kultúrne hodnoty, náboženstvo a umenie, japonská morálka, silný patriotizmus, medziľudské vzťahy, geografické podmienky, mentalita Japoncov). Sformoval sa ako osobitná filozofia, ktorá kladie človeka ako hlavný zdroj úspešnosti organizácie.

 

Základné princípy filozofie japonského manažmentu sú:

 

  • Človek je hlavným zdrojom rastu kvality a produktivity.

  • Každý človek, ktorý dokáže plniť svoje povinnosti, má predpoklady svoju prácu zlepšovať.

  • Človek má vnútorný sklon svoju prácu zdokonaľovať a manažéri majú vytvárať podmienky na využitie týchto možností a schopností.

  • Pracovník je vždy súčasťou kolektívu a preto manažéri by mali podporovať tendencie spolupracovať s ostatnými a vytvárať „podnikovú rodinu“. (Podľa konfecianizmu hlavnú úlohu má rodina, v ktorej majú byť hierarchické a zároveň harmonické vzťahy. Táto filozofia sa preniesla do japonských firiem, ktoré sa chápu ako rodiny).

  • Vedenie má vytvárať podmienky, aby pracovníci chápali záujmy podniku ako nadradené ich osobným záujmom.

     

Japonský manažment je budovaný na dvoch základných zdrojoch. Prvým sú už spomínané japonské prvky. Za druhý zdroj a považujú prvky prevzaté Japoncami zo západných krajín. Začiatok vplyvu západných škôl sa spája s F. W. Taylorom (predstaviteľ klasickej teórie manažmentu), ktorého kniha Princípy vedeckého riadenia bola v roku 1912 vydaná v Japonsku. Medzi najvýznamnejších odborníkov, ktorí vplývali na japonský manažment zaraďujeme Williama Deminga, Jesepha Jurana a Petera Druckera. Títo odborníci naučili Japoncov riadeniu kvality či organizovaniu výroby.

 

Prvky súčasného japonského manažmentu sú:


  • celoživotný pracovný pomer (zamestnanie a s tým súvisiaci systém odmeňovania a služobného postupu),

  • princíp seniority,

  • ringi – systém,

  • neustále zlepšovanie (Kaizen)


 

Celoživotné zamestnanie


 

Významným prvkom japonského manažmentu je celoživotné zamestnanie chápané ako celoživotný pracovný pomer. Ten môže získať len pracovník, ktorý prichádza do firmy hneď po skončení školy. Nemôže ho získať pracovník, ktorý prichádza už zo zamestnania v inej firme. Čím sú firmy väčšie, tým viac tento celoživotný pracovný pomer uplatňujú. Celoživotný pracovný pomer je výhodný pre zamestnávateľa, lebo sa tým vytvárajú podmienky pre stabilitu pracovnej sily. Zamestnancom sa zas zaručuje práca až do dôchodku, čo im dáva sociálnu istotu. Preferuje ich tiež v kariérnom postupe. Pohyb osôb medzi firmami v Japonsku je omnoho obmedzenejší ako na Západe, pričom výnimkou nie sú ani manažéri. Stále je zriedkavé, aby na vedúce miesto vo firme nastúpil niekto z inej firmy. Väčšinou pracovník firmy postupuje po priečkach hierarchie, aby sa po čase pripojil k vrcholovým vedúcim.

 


Zdrojom pracovných síl pre tradičný priemyselný podnik sú 3 základné skupiny ľudí. Prvú tvoria absolventi základných a stredných škôl, ktorí sú umiestňovaní na robotnícke pozície. Druhou skupinou sú absolventi vysokých škôl, z ktorých sa stávajú úradníci a manažéri. Tretiu skupinu tvoria pracovníci iných firiem. Firmy sa snažia čo najviac zamestnávať čerstvých absolventov.

 


Princíp seniority

Podľa japonskej tradície odmeňovanie vo firmách bezprostredne súvisí s vekom pracovníka. Pretože neexistoval detailný popis práce, nebolo možné uplatniť odmeňovanie na základe výkonov, neexistovali kritéria na vyjadrenie individuálneho výkonu. Tu sa objavuje princíp seniority. Japonská spoločnosť udržiava úctu k starším, čo prispelo k zavedeniu „seniority“ systému v japonských firmách. Výška platu pritom závisí od veku, počtu odpracovaných rokov a od vzdelania. Aj preto sa mnohí Japonci vzdelávajú až po najvyšší stupeň. Moderní Japonci však nesúhlasia s týmto spôsobom odmeňovania.

 


Ringi – systém

 

Jedným z rozhodujúcich prvkov japonského manažmentu je tímová práca zameraná na využívanie ľudského potenciálu. Nástroj, ktorý umožňuje presadzovanie tímovej práce sa nazýva ringi-systém. Termín ringi pozostáva z dvoch slov: rin – čo znamená predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas a gi – čo znamená uvažovanie a rozhodovanie.

 

Ringi-systém teda nie je len postup prípravy a schvaľovania rozhodnutia, ale aj filozofia riadenia. Je to systém, v rámci ktorého majú všetci zamestnanci podniku nielen právo, ale aj povinnosť predkladať návrhy na zlepšovanie prác. Charakterizuje sa ako systém riadenia zdola nahor. Návrhy sa predkladajú písomnou formou na osobitnom formulári nazývanom Ringisho. Využíva sa, ak má pracovník nižšej úrovne dobrý nápad, ale chce riešiť určitý problém. Zostavený dokument potom putuje cez jednotlivé oddelenia, ktorých sa problém týka až k príslušnému kompetentnému pracovníkov (vedúcemu alebo až prezidentovi spoločnosti). Návrh je odsúhlasený vtedy, keď všetci účastníci potvrdia podpisom, že s predkladaným návrhom súhlasia. Vedúci, či prezident spoločnosti návrh schváli na základe jeho akceptovania všetkými zúčastnenými stranami. Odsúhlasený návrh je schválený na realizáciu. Zamestnanci sú týmto spôsobom zainteresovaní na rozhodovaní o riešení problémov a tiež na neustálom rozvíjaní svojich vedomostí a schopností. To má za následok neustále predkladanie nových návrhov na zlepšovanie. Výsledkom realizácie predkladaných návrhov je sústavný rast kvality výrobkov, znižovanie nákladov a rast konkurencieschopnosti japonských podnikov.

 


Výhody ringi-systému:


  • je prejavom demokratickej manažérskej praxe,

  • podporuje iniciatívu zamestnancov,

  • umožňuje vznik nápadov na najnižších stupňoch riadenia,

  • využíva brainstorming,

  • prispieva k výmene informácií v rámci podniku,

  • posilňuje vnútornú harmóniu medzi zamestnancami a firmou.


Nedostatky ringi-systému:

  • nízka flexibilita a operatívnosť v rozhodovaní,

  • podporuje byrokraciu v riadení,

  • nie je možná analýza, chýbajú náležité informácie pre rozhodovanie, neuvádzajú sa alternatívy, preto sa tento prístup charakterizuje ako intuitívny,

  • jednotlivci v podstate nerozhodujú, len vyjadrujú svoj súhlas,

  • nie je definovaná zodpovednosť za prijatie rozhodnutia (každý, kto sa na rozhodovaní zúčastňuje má svoj diel zodpovednosti, ktorý nie je stanovený). Takéto rozhodnutie sa považuje za kolektívne, a preto nemožno zaň nikoho trestať.


Niektoré japonské firmy sa pre uvedené nedostatky rozhodli ringi-systém modifikovať napríklad:

 


  • zjednodušovaním obehu dokumentu,

  • rozšírením oblasti rozhodovania, kde sa nemusí ringi-systém nutne využívať,

  • zapojením odborníkov do posudzovania ringisho.


 

Tieto zmeny sa však týkajú predovšetkým formálnej stránky ringi-systému, nie však jeho základných zásad – participácie a dôrazu na zásadnú zhodu všetkých, ktorí sa podieľajú na realizácií a tvorbe rozhodnutí.

Neustále zlepšovanie – Kaizen


Úspechy japonského manažmentu sa spájajú predovšetkým s filozofiou nepretržitého zlepšovania práce a výroby a zlepšovania kvality, na čom je založený systém Kaizen.

 

V Japonsku sa používa na zlepšovanie slovíčko Kaizen, ktoré spopularizoval profesor Masaaki Imai. Kaizen je zložený z dvoch slov KAI – zmena a ZEN – dobrý, lepší, čo v sumáre znamená zmena k lepšiemu. Kaizen je systém kontinuálneho zlepšovania v osobnom, sociálnom, ale aj pracovnom živote, ktorý zahŕňa rovnako robotníkov aj manažérov. Neustále zlepšovanie sa zabezpečuje angažovaním všetkých pracovníkov, preto je vecou každého člena spoločnosti. Zmenu berie každý ako samozrejmosť. Japonské podniky využitím tejto stratégie veľmi úspešne vyvinuli, vyrobili a predali konkurencieschopné výrobky. Je to stratégia zlepšenia orientovaná na zákazníka. Úlohou manažmentu je kontinuálne ponúkať lepšie výrobky za nižšie ceny.

 


JIT – Just in Time


V súvislosti s riadením kvality vznikla aj nová koncepcia operatívneho riadenia známa pod názvom JIT – Just in Time. Koncepcia JIT v užšom chápaní predstavuje metódu riadenia výroby, pri ktorej sa pracuje prakticky bez zásob. Dodávky materiálu a komponentov sa zabezpečujú „just in time“, teda vtedy, keď ho pracovisko potrebuje a v takom množstve v akom ho potrebuje. Zásoby pritom musia ostať minimálne, aby sa znižovali náklady.

 

Filozofia JIT je zameraná na odstránenie plytvania, ktoré je spôsobené neefektívnou nadvýrobou, zbytočným čakaním na materiál, zbytočnou prepravou materiálu, nesprávnym spracovaním, neefektívnymi zásobami, zbytočnými činnosťami a nekvalitnými výrobkami.

 

Hlavné rozdiely medzi americkým a japonským manažmentom:




Príkladom prenikania prvkov japonskej filozofie do teórie manažmentu je teória Z. Jej autorom je Američan japonského pôvodu William G. Ouchi. Vo svojej knihe Teória Z – ako môžu americké podniky čeliť japonskej výzve sa zamýšľa nad tým, ktoré prvky japonského manažmentu možno prebrať do teórie amerického manažmentu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov. Na základe toho vypracoval teóriu Z, ktorá predstavuje modifikáciu amerického manažmentu o niektoré prvky japonského manažmentu. Americkým manažérom odporúča väčšiu pozornosť venovať stabilite pracovného kolektívu založenej na dlhodobom zamestnaní, sústavnej kvalifikačnej príprave pracovníkov, väčší dôraz klásť na kolektívne rozhodovanie a aktivovať všetkých pracovníkov k splneniu cieľov podniku.

 


Vo svojej teórii Z využil závery teórie X a Y (D. McGregor) a vhodne ich doplnil japonskými skúsenosťami.

 

Teória Z je založená na kľúčovom postavení ľudského činiteľa. Predpokladá vytvorenie podmienok pre tvorivú prácu, dôveru vedenia podniku i pracovných kolektívov k jednotlivcom. Predpokladá existenciu dobrého vzťahu k firme, dobrovoľnej disciplíny, ochotu spolupracovať a uprednostňovať ciele podniku pred vlastnými záujmami.

 

Úspechy japonského manažmentu mali veľký vplyv na rozvoj ďalších ázijských krajín. Známe sú najmä štyri „ázijské tigre“ – J. Kórea, Tchaj-wan, Singapur a Hongkong.

 

Prvky japonského manažmentu prenikajú aj do krajín Európy a USA. Preberanie prvkov japonského manažmentu na iných kontinentoch sa však stretáva s bariérami odvodenými od rozdielnosti kultúr.

 

 

Kontrolné otázky:


  1. Na čom sa zakladá filozofia japonského manažmentu?

  2. Vysvetlite, čo rozumiete pod pojmom ringi – systém.

  3. Vysvetlite, na čom je založený systém Kaizen.

  4. Objasnite filozofiu Just in Time.

  5. V čom spočívajú hlavné rozdiely medzi japonským a americkým manažmentom?

  6. Čo zdôrazňuje W. G. Ouchi vo svojej teórii Z?


 

Použitá literatúra:

  1. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

  2. J. Papula, E. Papulová: Manažérstvo pre OA, SPN Bratislava, 2. vydanie 1994, ISBN 80-08-02335-X

  3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0