V španielčine existujú dva typy privlastňovacích zámen, a to: nesamostatné a samostatné.
Nesamostatné privlastňovacie zámená
|
môj moja |
mi (amigo/amiga) |
moji moje |
mis (amigos, amigas) |
|
tvoj tvoja |
tu (amigo/amiga) |
tvoji tvoje |
tus (amigos/amigas) |
|
jeho jej Váš Vaša |
su (amigo/amiga) |
jeho jej Vaši Vaše |
sus (amigos/amigas) |
|
náš naša |
nuestro (amigo) nuestra (amiga) |
naši naše |
nuestros (amigos) nuestras (amigas) |
|
váš vaša |
vuestro (amigo) vuestra (amiga) |
vaši vaše |
vuestros (amigos) vuestras (amigas) |
|
ich Váš Vaša |
su (amigo/amiga) |
ich Vaši Vaše |
sus (amigos/amigas) |
Nesamostatné privlastňovacie zámená stoja tesne pred určovaným podstatným menom:
Pablo y su compañero Miguel entran en la escuela.
Pavol a jeho spolužiak Michal vchádzajú do školy.
Množné číslo nesamostatných privlastňovacích zámen sa tvorí pomocou –s:
Vienen sus amigas.
Prišli jej kamarátky.
Samostatné privlastňovacie zámená
|
môj moja |
(un amigo) mío (una amiga) mía |
moji moje |
(unos amigos) míos (unas amigas) mías |
|
tvoj tvoja |
(un amigo) tuyo (una amiga) tuya |
tvoji tvoje |
(unos amigos) tuyos (unas amigas) tuyas |
|
jeho jej Váš Vaša |
(un amigo) suyo (una amiga) suya |
jeho jej Vaši Vaše |
(unos amigos) suyos (unas amigas) suyas |
|
náš naša |
(un amigo) nuestro (una amiga) nuestra |
naši naše |
(unos amigos) nuestros (unas amigas) nuestras |
|
váš vaša |
(un amigo) vuestro (una amiga) vuestra |
vaši vaše |
(unos amigos) vuestros (unas amigas) vuestras |
|
ich Váš Vaša |
(un amigo) suyo (una amiga) suya |
ich Vaši Vaše |
(unos amigos) suyos (unas amigas) suyas |
Samostatné privlastňovacie zámená sa zhodujú s privlastňovaným podstatným menom v rode a v čísle (este amigo mío, esta amiga mía).
Na rozdiel od nesamostatných privlastňovacích zámen sa kladú za podstatné meno, prípadne stoja samostatne.
- Ak stoja samostatne, majú určitý člen a zastupujú privlastňované podstatné meno:
Su hermano mayor es profesor de alemán y el mío es ingeniero.
Jeho starší brat je profesor nemčiny a môj je inžinier.
- V samostatnom postavení pri slovese ser sa člen väčšinou nepoužíva:
¿De quién es este bolígrafo?
Es mío.
Koho je toto pero?
Je moje.
- Za podstatné mená sa kladú tieto zámená vtedy, ak pred podstatným menom stojí neurčitý člen, zámeno alebo číslovka:
Un amigo mío vive en Barcelona.
Jeden môj kamarát býva v Barcelone.
- Za podstatné mená sa kladú aj v oslovení:
No te permitiré orte tan pronto, amigo mío.
Nedovolím ti odísť tak skoro, kamarát môj.
Cvičenie
Preložte:
Son mis amigos. Tus compañeros italianos son muy simpáticos y alegres. Es su cuarto. Este trabajo tuyo es parfecto.
Použitá literatúra:
Jana Lenghardtová. Španielčina 1.
Ladislav Trup: Gramatika španielčiny.