Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

 

 

Doprava je súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje cieľavedomé premiestňovanie nákladov a osôb v priestore. Základným predpokladom, ktorý umožňuje toto premiestňovanie, je technická základňa dopravy, ktorú tvoria dopravné cesty, dopravné zariadenia a dopravné prostriedky.


Doprava je predpoklad a nevyhnutná podmienka priestorového rozdelenia práce vo vnútroštátnom i v medzinárodnom meradle. Umožňuje pohyb medzi zdrojmi a cieľmi prepravy a zabezpečuje ho. Výsledkom dopravného procesu je premiestňovanie nákladov a premiestňovanie osôb.


Pre výstavbu jednotlivých dopravných ciest a zariadení, všeobecne pre rozvoj dopravy a dopravnej siete, sú najdôležitejšie sídelno-geografické a hospodársko-geografické podmienky. Sídla sa spájajú dopravnými cestami, pričom technické parametre dopravných ciest a ich priepustnosť sú priamo úmerné veľkosti sídiel. Spôsob hospodárskeho využívania regiónu vplýva na rozvoj dopravy.

 

Základné členenie dopravy:


Doprava sa člení na základe rôznych kritérií. Podľa charakteru prostredia, v ktorom sa uskutočňuje, sa delí na pevninskú, námornú a vzdušnú. Pevninskú dopravu možno v druhom stupni rozdeliť na suchozemskú a vodnú. V geografii sa najčastejšie používa delenie dopravy podľa druhu použitej dopravnej cesty, a to železničná, vnútrozemská vodná, potrubná, námorná, letecká a špeciálne druhy dopravy.

 

Všeobecné smery vývoja dopravy sú:

  1. Rast rýchlosti dopravných prostriedkov.

  2. Zvyšovanie prepravnej kapacity dopravných prostriedkov.

  3. Zjednotenie dopravných ciest, dopravných zariadení a dopravných prostriedkov.

  4. Koncentrácia prepráv na hlavné dopravné ťahy.

  5. Sústredenie pozornosti na znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie.

 

Dopravné systémy jednotlivých regiónov sveta

  1. Prakticky celú Európu, USA, juh Kanady a sever Mexika, Japonsko, východnú časť Austrálie, Nový Zéland, juh Afriky i niektoré ďalšie menšie izolované územia možno hodnotiť ako oblasti s modernou dopravou. Charakteristické črty týchto oblastí sú dobre rozvinutá železničná i cestná doprava. V železničnej i cestnej sieti sú výrazne sformované hlavné komunikácie, magistrály. Oblasti majú ďalej hustú sieť letísk. Veľký význam má v týchto oblastiach i vnútrozemská vodná doprava a potrubná doprava.

  2. V celosvetovom meradle rozsiahle územia zaberajú oblasti s veľkým podielom jednoduchej miestnej dopravy, ktoré využívajú silu zvierat a ľudí. Tieto oblasti zaberajú veľkú časť Afriky, rozsiahle územia v južnej Ázii, v Mexiku a v Južnej Amerike. Majú pomerne hustú cestnú sieť i sieť železníc, ale ich typickou črtou je rozsiahle využívanie sily zvierat a ľudskej sily v doprave. Letecká doprava zabezpečuje hlavne medzinárodné spojenia. Intenzita automobilovej dopravy je nižšia ako v predchádzajúcich oblastiach.

  3. Severné oblasti Kanady a Ruska predstavujú regióny, kde okrem leteckej dopravy a dopravy nákladnými autami sa využíva doprava saňami a doprava loďami po riekach a jazerách v lete. Tvoria riedko osídlené územia, v ich hospodárstve je výrazná ťažba dreva a nerastných surovín.

  4. Osobitnú dopravnú oblasť predstavuje rieka Amazon a menšie územia v povodí rieky Kongo, kde počas celého roka dominuje riečna doprava.

  5. Na Zemi sa nachádzajú aj rozsiahle oblasti takmer bez pozemnej dopravy (púšte, zaľadnené územia a vysoké pohoria).

 

Formy cestovného ruchu


Cestovný ruch zahŕňa všetky formy cestovania za účelom oddychu, rekreácie, poznávania, kultúry a športu. Formy účasti obyvateľstva na cestovnom ruchu sa menili. Monoturistika podnietila rozvoj individuálneho cestovného ruchu. Charakterizuje ju krátka doba pobytu, najmä koncom týždňa, ale aj v týždni po pracovnom čase. Dovolenkový alebo dlhodobý cestovný ruch sa realizuje počas dovolenky.


Rekreácia je tá časť voľného času, ktorú človek venuje na obnovu svojich telesných a duševných síl. Je mnoho rôznych rekreačných činností. Z nich si každý vyberá tie, ktoré zodpovedajú jeho veku, potrebe a záľubám.


Agroturistika – rekreácia na vidieku spojená s možnosťou zapojenia sa do atraktívnych poľnohospodárskych prác.


Turisticko-športový cestovný ruch zahŕňa širokú škálu činností. Môžu to byť letné a zimné alebo celoročné činnosti.


Kúpeľno-liečebný cestovný ruch poskytuje liečebnú preventívnu starostlivosť. Za základ kúpeľníctva sa pokladajú prírodné liečivé zdroje:


  1. Minerálne a termálne pramene – ich využitie závisí od množstva a zloženia minerálov a ich liečebných účinkov. Svetoznáme sú Bath, Vichy, Baden, Karlove Vary, Piešťany, Trenčianske Teplice.

  2. Klimatické kúpele – priaznivé klimatické podmienky vytvárajú predpoklady pre vznik klimatických kúpeľov. Vyhľadávané sú – Davos, Chamonix, Štrbské Pleso, Smokovec, Janské Lázně, Zakopané.

  3. Prímorské kúpele – skladba morskej vody, priaznivá klíma umožnili vznik prímorských kúpeľov, ako Brighton, Cannes, Split, Zlaté Piesky, Gdansk.


Výletný cestovný ruch má hlavný motív poznávací. Navštevované sú hrady, zámky, kostoly, múzeá, prírodné atraktivity – jaskyne, gejzíry, vodopády, národné parky, zoologické a botanické záhrady. Aj kultúrno-spoločenské podujatia, ako festivaly, hudobné slávnosti, folklórne slávnosti majú široký okruh priaznivcov.


Výletník je dočasný návštevník, ktorý zotrváva v navštívenom mieste menej ako 24 hodín.

 

Sociálna infraštruktúra


Rozmiestnenie služieb závisí od viacerých činiteľov, napr. počtu obyvateľov, demografickej a sociálnej štruktúry obyvateľstva, hustoty, zaľudnenia, veľkosti sídla, ekonomických podmienok. Podľa týchto činiteľov možno zariadenia sociálnej sféry služieb členiť na:


  1. základné zariadenia (materské školy, základné školy, predajne základných potravín) sú využívané obyvateľmi častejšie. Dôraz je na krátkej dochádzkovej vzdialenosti.

  2. vyššie zariadenia (obvodné zdravotnícke strediská alebo polikliniky, nemocnice, predajne s nepotravinárskym tovarom, športové štadióny, divadlá) sa sústreďujú účelne do sídiel na dosiahnutie optimálnych podmienok,

  3. špecifické zariadenia (sanatóriá, kúpeľné zariadenia) sú umiestnené s ohľadom na zvláštne prírodné, demografické, regionálne podmienky.

 

Technická infraštruktúra


Technická infraštruktúra – technické vybavenie – je súhrn zariadení, ktoré zaisťujú zásobovanie vodou, elektrickou energiou, teplom, plynom, odstraňovanie tekutých a pevných odpadov, líniové telekomunikácie. Technické vybavenie má v obytnom, priemyselnom a rekreačnom území funkciu obslužnú, zásobovaciu, zabezpečovaciu a spojovaciu.

 

Zahraničný obchod


Zahraničný obchod zaisťuje výmenu tovarov (predaj a nákup) medzi rôznymi štátmi. Zahŕňa vývoz a dovoz.

Export – vývoz tovaru do zahraničia.

Import – dovoz tovaru zo zahraničia.


Platobná bilancia štátu so zahraničím je súhrn všetkých príjmov a výdavkov v styku so zahraničím. Ak prevažujú príjmy nad výdavkami ide o aktívnu platobnú bilanciu.

Špecializáciu a medzinárodnú deľbu práce ovplyvňujú:

  • prírodné podmienky

  • ekonomické podmienky

  • vzdelanostná úroveň obyvateľstva

  • úroveň technického rozvoja štátu

  • infraštruktúra štátu

  • finančné prostriedky na výskum a vývoj nových technológií a výrob.


 

Použitá literatúra:

Mládek, J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 2. diel. SPN BA, s. 103, ISBN 80-08-02601-4