Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Definícia politológie, jej pojmu a politiky :
Pojem politológia pochádza z dvoch gréckych slov „polis“, čo znamená grécky mestský štát a „logos“ čo znamená veda. Teda je to veda, ktorá sa zaoberá štátom. Aby sme boli presný politológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním politiky. Jej predmetom je teda moc, (ktorá je nástrojom presadzovania politických záujmov) štát, (jeho formy, funkcie, štruktúry, typy) politické systémy, politické správanie sa ľudí, či politické strany a ich skúmanie z politického hľadiska.
Aby sme lepšie dokázali pochopiť, čím sa politológia konkrétne zaoberá je dôležité pochopiť predmet jej výskumov a to politiku. Politika sa definuje, ako ľudská činnosť, v ktorej sa prejavuje odbornosť v uplatňovaní efektívnych spôsobov riadenia spoločnosti a demokratizmus ako spoluúčasť jednotlivcov na tvorbe a kontrole politiky (definícia podľa A.M. Vavrovej).
Z dejín politológie- významní politológovia:
Politológia je veda, ktorá bola za samostatnú vedu uznaná až v roku 1949, čiže po druhej svetovej vojne. Jej korene a jej vznik sa však datujú do čias antického Grécka. V období stredoveku došlo k úpadku záujmu o politické veci. Až v období renesancie sa začína práve politickým veciam venovať veľa pozornosti.
Už Platón (427 – 399 pred n. l.) sa vo svojom diele „Ústava“ snažil načrtnúť ideálne fungovanie spoločnosti. Podľa neho je ideálny štát taký, v ktorom sú oddelené jednotlivé spoločenské triedy. Ideálom je podľa neho monarchia, alebo aristokracia. Tieto majú viesť ľudia (alebo aj jednotlivec), ktorí poznajú pravdu a vedia, čo je pre spoločnosť najlepšie. Podľa neho sú zákony veľmi dôležité pre správanie sa ľudí (občanov). Poznanie a schopnosť vládnuť, však povyšoval nad všetky vedy a dokonca aj nad zákony.
Aristoteles (384 – 347 pred n. l. ) vo svojom spise „Politika“ popísal usporiadanie vtedy známych štátov a roztriedil ich podľa typov ústav. Podľa Aristotela je najlepší taký štát, v ktorom je rozhodujúci záujem väčšiny. Spoločnosť by teda mala byť usporiadaná podľa záujmu väčšiny.
V období stredoveku sa záujem o politiku značne zmenšil. Až obdobie renesancie prináša opätovný záujem o politiku. Predstaviteľom tohto obdobia je Niccolo Machiavelli (1469 -1527). Venoval sa vo svojom spise „Vladár“ vzťahom politiky a kresťanskej morálky a ospravedlneniu moci. Podľa neho na politické činy sa nesmie vzťahovať morálka. Politika sa nemá veľmi zaťažovať morálkou.
Thomas Hobbes (1588 - 1679) a John Locke (1632 - 1704). Práve oni predstavujú „zmluvnú teóriu štátu“, podľa ktorej vzniká štát, ako výtvor racionálne mysliacich jedincov, ktorí chcú svoje práva brániť spoločne. Pri ich koncepcii sa prvýkrát vyskytuje deľba moci.
Jean Jacques Rosseau – (1712 - 1778) – Vo svojom spise „O spoločenskej zmluve“ definoval demokraciu ako účasť ľudu na zákonodarnej a výkonnej moci. Všetci ľudia majú právo na angažovanie sa pri riadení štátu. Moc stotožňuje s právom národov na sebaurčenie.
Karl Marx (1818 – 1920) – Bol známym materialistom a zároveň tvorcom myšlienky proletárskej revolúcie, ktorá mala zvrhnúť kapitalistický systém a nastoliť diktatúru proletariátu. Je autorom koncepcie štátu, v ktorom funguje beztriedna spoločnosť. Všetci si majú byť rovní.
Politológia jej smery a časti:
Politológia má tri smery, podľa svojej orientácie a to:
1. normatívna politológia - Snaží sa pomocou metód filozofie a filozofickej logiky stanoviť hodnotové normy človeka. Snaží sa nájsť hodnoty na ktorých by mala spoločnosť stáť. Používa pri tom postupnosť od všeobecného ku konkrétnemu. (Stanoví istú normu a rozvíja ju do konkrétna – skúma ako sa bude presadzovať v konkrétnych situáciách konkrétnych ľudí).
2. deskriptívna (pozitívna politológia) – popisuje politické procesy, stavy a javy.
3. predikatívna (prognostická politológia) – predpovedá vývoj politickej reality na základe poznatkov o účastnom stave a dianí. (Možno vďaka nej ovplyvňovať možné negatívne dopady na budúcnosť).
Dnešnú politológiu tvoria nasledovné časti:
1. teória politiky – vysvetľuje dôležité pojmy, ktoré súvisia s politikou
2. dejiny politického myslenia – táto časť politológie skúma politické názory a ich vývoj od obdobia staroveku až po dnes. Skúma vývoj politických inštitúcií a orgánov, usporiadanie spoločnosti a pod.
3. komparatívna politológia – je to tá časť politológie, ktorá skúma politické systémy rôznych krajín a porovnáva ich. Porovnáva ústavy, formy vlády, volebné systémy, parlamenty, štátnu správu, štátne organizácie a pod.
4. politická sociológia - skúma politické správanie, nielen u politikov, ale aj u občanov. Snaží sa harmonizovať vzťahy, zmierňovať konflikty občanov.
5. politická prognostika - snaží sa predvídať ďalší politický vývoj, správanie sa občanov či politických subjektov.
Kontrolné otázky:
1. Aký je rozdiel medzi politológiou a politikou?
2. Z akých slov sa skladá pojem politológia?
3. Ktorých významných politológov z histórie politológie poznáte?
4. Aké časti má politológia?
5. Aká je to normatívna politológia a aké smery politológie ešte poznáte?
6. Kto napísal dielo Vladár ?
Použitá literatúra :
1. P. Barát a kolektív, Náuka o spoločnosti, Enigma, Nitra, 2005
2. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
3. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
4. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005
5. P. Kunzman , Atlas - Philosophie, DTV, München, 2002