Poviedky Martina Kukučína I.

Vypracovala: Mgr. Hlavinová Viera

Kukučínovo literárne dielo je tematický mnohotvárne a významovo viacznačné. Bol priekopníkom realizmu. Jeho prvé práce pochádzajú z čias, keď ešte pracoval ako učiteľ. Vložil do nich obraz jednoduchého dedinského človeka – vniesol autentické ľudové prostredie i živú hovorovú reč.

Prvé obdobie Kukučínovej tvorby možno nazvať prechodom od folkloristických čŕt k vytváraniu charakterov. Svedčí o tom humoristická poviedka Rysavá jalovica.

Kmotrovci Adam Krt a Adam Trnka z dediny Adamovce sa už dva roky hnevajú. Trnková odstrihla Krtovej koze bradu a Krtová zasa odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost. Odvtedy sa nerozprávali. Chlapi sa stretli na jarmoku v Mrhanove. Prvý sa prihovoril Krt. / Keby bol triezvy, tak by to nebol urobil./ Kúpil od Trnku jalovicu. A pretože mali doma veľmi prísne ženy odložili sa potajomky peniaze a rozhodli sa zapiť dobrý obchod v krčme. Keď už boli v nálade išli sa pozrieť na jalovicu. Jalovica však zmizla. Začali ju hľadať, no nikto ju nevidel.

Opitý Adam Krt všetko, čo kúpil na jarmoku po ceste domov porozbíjal. Nevedel nájsť vlastný dom. Nakoniec sa vďaka svojej žene predsa len dostal do postele. Keď sa prebudil, vedel, že je zle. S plačom sa priznal, že nemá peniaze ani jalovicu. Žena Eva ho vyhnala z domu a kázala mu vrátiť sa až s jalovicou. Hneď ráno doviedol Trnka jalovicu. Jeho žena ju odviazala spred krčmy nevediac, že ju predal Krtovi. Krtová priznala, že muž plakal, keď odchádzal z domu. Trnka sa začal báť, aby si Krt v zúfalstve niečo neurobil. Vybral sa ho hľadať. Hľadal Krta celý týždeň a nakoniec ho našiel pracovať na píle. Doviedol ho domov.

Krt vrátil svojej žene peniaze za jalovicu a zariekol sa, že už nikdy nebude piť. Svoj sľub dodržal. Stal sa váženým občanom v Adamovciach.

Autor sa v poviedke vyjadril k závažným veciam – k alkoholizmu, k milosrdenstvu, k súcitu a k spolupatričnosti ľudí. Alkoholizmus /popíjanie/ Kukučín nekritizuje, pretože podľa neho kmotrovci oldomášom neškodia nikomu len sebe / na rozdiel od postáv alkoholikov v Tajovského diele/. Kukučínovi záleží na človečenstve ľuí,d a preto Adama Krta nenechá dlho válať sa v blate. Hneď, ako si Adam uvedomí, čo zlé vykonal a usiluje sa to aj napraviť / prácou na píle a sľubom, že už nikdy nebude piť/ dvíha ho zo zeme a teší sa z jeho znovunadobudnutého šťastia.

Postava Adama Krta je v našej literatúre novým typom komického hrdinu. Smiešny je už výzorom: je malý, pokrivkáva, podobá sa krtkovi / podľa toho mu dal aj priezvisko/. Má domrácku povahu, ale je slaboch a rád si vypije.

Poviedka je dnes súčasťou klasiky slovenského humoru.

K najtragickejšej Kukučínovej próze patrí psychologická poviedka Neprebudený.

Ondráš Machuľa , obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec – sirota. Otec sa upil na smrť a matka tiež zomrela. Opatruje ho matkina sestra – totka. Ondráš sníva na lúke o tom, že je rytier zachraňujúci princeznú. Zo snívania ho vyruší Zuzka Bežanovie, ktorá mu priniesla obed. Práve sa pohnevala so svojím nastavajúcim Janom Dúbravovie, a tak sa chce na niekom vyvŕšiť. Sľúbi Ondrášovi, že sa za neho vydá. Prostoduchý a naivný Ondráš nepochopil, že ide o klamstvo. / „Sám klamať nevedel, a tak si myslel, že aj druhí vždy len pravdu hovoria.“/ Chystá sa na sobáš. Totka uteká k Bežanovcom, aby dali veci na pravú mieru. Bežanka sa len zasmiala akú má vtipnú dcéru. Dlho sa však nesmiala. Ondráš jej začal nosiť darčeky, ako budúcej svokre. Bežanka vyrieši problém urýchlením sobáša Zuzky s Janom Dúbravovie.

Ondrášovi nikto nedokázal povedať pravdu. V deň Zuzkinej svadby totka Ondráša z opatrnosti zavrie v komore. Ondráš sekerou rozbije závoru a do Bežanov príde až po sobáši. Pochopil, že prišiel neskoro. Všimol si aká je Zuzka šťastná a vtedy pochopil, že sa s ním iba zahrávala. Počas svadobného veselia vypukne požiar. U Bežanov horí šopa. Svadobčania pri šope nájdu Ondráša. Podozrievajú nevinného husiara z podpaľačstva. Priviažu ho o plot, no Zuzka ho vyslobodí. Ondráš si všimol, že horí šopa, v ktorej boli aj husi, čo pásol.. Chcel ich zachrániť. Vrhne sa do plameňov a práve vtedy spadne prepálená povala a pochová Ondráša aj s jeho najmilšou husou, ktorú držal v náručí.

Kukučín v postave Ondráša Machuľu priniesol do slovenskej literatúry nový typ hrdinu z periférie dedinského života. Vytvoril psychologickú štúdiu dedinského mrzáka.Odkrýva jeho vnútro a v jeho zmrzačenom tele vidí skrývať sa citlivé ľudské vnútro človeka, ktorý túži tak ako aj iní ľudia, po ľudskom teple, porozumení a šťastí.

Autor zobrazil, ako ľahkovážnosť a ľahkomyseľnosť človeka i celej dediny dovedie prostoduchého Ondráša k smrti, ktorá je pre neho vykúpením. Nepáči sa mu správanie sa ľudí k Ondrášovi – mrzákovi. Veď Ondráš mal iba jedinú túžbu – dostať sa medzi ľudí, i keď ho považujú za nerovnocenného človeka. Podľa Kukučína, by mali ľudia cítiť lásku ku každému ľudskému tvorovi, čo má dušu.

Autor zapísal svojho Neprebudeného do svetovej literatúry.

Kontrolné otázky:

1. Ktorá z poviedok má najvýraznejší komický charakter ?

2. Aká povahová vlastnosť spôsobila Krtovi problémy ?

3. Ktoré situácie sú v poviedke Neprebudený komické a ktoré tragické, aká je medzi nimi súvislosť ?

4. V čom spočíva tragédia Ondráša Machuľu ?

Použitá literatúra :

1. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra.

Nitra: Enigma, 2003.

2. Kukučín, M.: Výber I. – II.

Bratislava: Tatran, 1980.

3. Slovenská a česká literatúra na dlani

Bratislava: Príroda, 2001.