Vypracovala: Mgr. Hlavinová Viera
 
 
 
Slovenská stredoveká literatúra sa delí na dve vývinové obdobia:
 
1. Staroslovienske obdobie
 
Prvé obdobie je späté so vznikom jedného z najstarších ranofeudálnych štátov v Európe, Veľkej Moravy. Bol to štát s vysokou kultúrou a na jeho území do 9. storočia šírili kresťanstvo franskí kňazi v latinskom jazyku. Tým sa šíril nielen kultúrny, ale aj politický vplyv Východofranskej ríše na našom území, a preto knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III. o vierozvestov. Cisár mu vyhovel a v roku 863 prišli na naše územie solúnski bratia Konštantín a Metod, ktorí poznali slovanske nárečie z okolia Solúna. Pred príchodom na Veľkú Moravu Konštantín a Metod zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku a prvý spisovný slovanský jazyk – staroslovienčinu. Tým sa územie zaradilo medzi kultúrne najvyspelejšie národy Európy.
 
Základom aktivity Konštantína a Metoda bolo šírenie kresťanstva v liturgii zrozumiteľnej nášmu ľudu. Podstata ich práce teda spočívala aj v organizovaní cirkvi, zakladaní škôl, výchove duchovenstva a v zavádzaní cirkevného právneho poriadku. Ich činnosť si vyžadovala preklad bohoslužobných kníh z gréčtiny, latinčiny a hebrejčiny do staro-slovienčiny.
 
 

Staroslovienska prekladová literatúra vznikla na území Veľkej Moravy. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny najmä bohoslužobné knihy, slúžiace pre liturgické potreby, a to misál / omšová kniha/, Starý zákon, Nový zákon, braviár / modlitebná kniha pre kňazov/, žaltár / zbierka žalmov/, rituál /kniha obradných predpisov/, Spevník, Skutky apoštolské, Súdny zákonník pre svetských ľudí.

 
V pôvodnej literatúre, ktorá vznikla na veľkomoravskom a bulharskom území vznikajú prvé diela pôvodnej slovanskej poézie i prózy – Proglas, Moravsko – panónske legendy.
 
Proglas – predspev k svätému Evanjeliu je prvá slovanská báseň. Autor Konštantín Filozof sa prihovára Slovanom, pre ktorých preložil Božie slovo do ich rodného jazyka / „čujte toto Slovieni“, „dobre počuj, celý národ sloviensky“/. Obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku „chcem radšej päť slov povedať“, „aby všetci bratia rozumeli, než hŕbu slov nezrozumiteľných“. Tzn., že obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Vyzdvihuje domáci jazyk, ako základ knižnej vzdelanosti. V ďalších veršoch vkladá náznak svojich názorov na človeka, ako chápavej bytosti schopnej vlastným rozumom pochopiť posolstvo „Slova“, t.j. slova Božieho „čo hladné ľudské duše nakŕmi“, „čo um aj tvoje srdce posilní“, „čo Boha poznávať ťa pripraví“. Podmienkou chápavosti človeka je osvojenie si „písmen“ , teda gramotnosti. Ak chce byť človek duchovne živý musí nadobúdnuť vzdelanosť. Osvojenie si písomnej kultúry sa stalo rozlišovacím znakom medzi stredovekými národmi „vzdelanými“ / hovoriacimi „hlasom zrozumiteľným“/ a národmi „barbarskými“ / bez kníh „nahými“/. Vykresľuje teda situáciu národov, ktoré prijali knihy „nepadnú oni, ale pevne zastanúc pred Bohom ako chrabrí sa ukážu“ a vystríha pred skazou národy nevedomé, ktoré nepochopili potrebu vlastnej kultúry „Naozaj nahé sú všetky národy bez kníh,“ „určené sú na korisť večných múk“.
 
Autor využíva prostriedky stredovekej poézie – biblické citáty, podobenstvá, prirovnania, básnické otázky, oslovenia a pod.
 
Proglas je praktická ukážka vysokej literárnej úrovne rodiacej sa spisovnej staroslovienčiny vo funkcii básnického jazyka. Bolo to v čase, keď väčšina stredovekých európskych národov o poézii vo vlastnom národnom /spisovnom/ jazyku ešte ani nesnívala.
 
2. obdobie – Literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou
 
 

Veľkomoravská ríša zanikla na začiatku 10. storočia. Naše územie sa stalo súčasťou Uhorského štátu, ktorý založili maďarské kočovné kmene. Uhorský štát sa orientoval na latinskú kultúru a vzdelanie, ktoré slúžilo cirkvi a feudálom. Teda spisovným i liturgickým jazykom sa stáva latinčina.

 

Literatúra mala prevažne náboženský obsah. Poéziu predstavovali cirkevné piesne, v próze dominovali legendy. Zachovala sa Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi, Legendy o svätom Štefanovi. Šľachtická literatúra sa orientovala najmä na kroniky – Anonymova kronika.

 
Na Slovensku sa od druhej polovice 14. storočia začína používať slovakizovaná čeština ako spisovný jazyk Slovákov a taktiež čeština, Dôvodov používania bolo viac :
  • vplyv pražskej univerzity, na ktorej študovali aj Slováci,
  • dlhodobý pobyt husitských a bratríckych vojsk na území Slovenska,
  • vplyv reformácie, ktorá ako liturgický jazyk používala materinský jazyk.
 

K najznámejším literárnym pamiatkam patria administratívne zápisy známe ako Žilinská mestská kniha ahymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu.

 
 
Zhrnutie:
 
Veľkomoravské obdobie charakterizovalo pokus o formovanie literatúry. Začiatky literatúry súvisia s príchodom krasťanstva. Starosloviensky jazyk sa vyrovnal gréčtine i latinčine.
 
Prínos Konštantína a Metoda je v oblasti:
a/ politickej – oslabili vplyv franských kňazov a feudálov šírením kresťanstva
v staroslovienčine,
b/ literárnej – umožnili vznik staroslovienskej literatúry a ich žiaci položili základy
slovanských literatúr,
c/ jazykovednej – vytvorenie písma hlaholiky a prvého slovanského jazyka – staroslovienčiny.
 
I napriek rozpadu Veľkej Moravy literárna činnosť pokračuje v Uhorskom štáte v latinskom jazyku a neskôr v češtine a v slovakizovanej češtine. V žánrovej oblasti sa do popredia dostávajú najmä legendy, hymnické piesne, kroniky, exemplá, vagantská poézia, atď.
 
 
Kontrolné otázky:
1. Čo bolo dôvodom príchodu Konštantína a Metoda na veľkú Moravu , a v ktorom roku prišli ?
2. Čo zostavili Konštantín a Metod pred príchodom na Veľkú Moravu ?
3. Prečo vznikla prekladová staroslovienska literatúra, a ktoré diela do nej zaraďujeme ?
4. Ako sa volajú literárne pamiatky pôvodnej staroslovienskej literatúry ?
5. Aké základné myšlienky zdôraznil Konštantín v Proglase ?
6. Prečo vznikla literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou a aké žánre v nej dominujú ?
 
 
Použitá literatúra:
1. Encyklopédia literárnych diel. Bratislava : Obzor, 1981.
2. Floriánová, A. – Špačková, Z. : Slovenská a česká literatúra na dlani.
Bratislava : Obzor, 2001.
3. Ihnátková, N. a kol. : Čítanka 1 pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl.
Bratislava : Litera, 1994.
4. Ivanová, M. : Slovenský jazyk a literatúra (Chystáte sa na maturitu ?). Nitra: Enigma, 1995.
5. Minárik, J. : Stredoveká literatúra.
Bratislava : SPN, 1980.
6. Obert, V. a kol. : Literatúra 1 pre 1.ročník gymnázií a stredných škôl.
Bratislava : Litera, 1996.
7. Obert, V. a kol. : Literárny sprievodca (nielen pre maturantov).
Košice : Ars Litera, 2003.
8. Rukoväť literatúry. Bratislava : SPN, 1998.
9. Varsányiová, M. : Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov.
Komárno : K – PRINT, 2003.