Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Podnebie a počasie
Slovensko leží v miernom pásme s pravidelným striedaním ročných období. Vzdialenosť od mora spôsobuje, že podnebie u nás má prechodný ráz medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Na západe Slovenska majú väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty. Podnebie Slovenska najviac ovplyvňuje nadmorská výška, menej orientácia strání voči svetovým stranám a členitosť povrchu.
Počasie sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny. Ich prechod sa prejavuje rozdielnym počasím.
Pri cyklonálnych situáciách je oblačné počasie s výdatnými zrážkami. Cyklonálny ráz počasia u nás prevažuje v zime a na jar. Najtypickejšie sa prejavuje v júni a v júli – Medardova kvapka.
Pri anticyklonálnej situácii býva jasné, slnečné počasie, vysoké teploty v lete, silné mrazy v zime. Typické počasie (teplé a suché) je na jeseň počas babieho leta. Okrem putujúcich cyklón a anticyklón počasie u nás ovplyvňujú i stacionárne cyklóny a anticyklóny.
Významný činiteľ, ktorého vplyv sa prejavuje na zmenách teploty, zrážok, slnečného žiarenia, veternosti je nadmorská výška. Členitosť územia Slovenska zapríčiňuje výrazné rozdiely medzi počasím územne blízkych regiónov.
Teplota vzduchu – najteplejšie sú nížiny. Podľa dlhodobých priemerov najteplejšie miesto je na Podunajskej nížine v okolí Štúrova s priemernou ročnou teplotou 10,4°C. Najchladnejšie sú vrcholy najvyšších hôr. Lomnický štít má priemernú ročnú teplotu -3,7°C.
Zrážky – členitý povrch Slovenska zapríčiňuje rozdielny úhrn zrážok aj na malých územiach. Ich množstvo stúpa so vzrastajúcou nadmorskou výškou. Najmenej zrážok spadne na Podunajskej nížine (Hoste 524 mm), najviac vo vysokých pohoriach (Zbojnícka chata 2130 mm). Najväčší denný úhrn zrážok 231,9 mm namerali v Salke pri Ipli.
Klimatické oblasti:
Teplá klimatická oblasť – siaha do 400 m n.m. Zaberá nížiny a nízko položené kotliny s priemernými teplotami 8-10 °C a ročnými zrážkami 520-750 mm. Má najviac slnečného svitu (viac ako 1500 hodín ročne) a 50 letných dní, mierne zimy. Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je vhodná na pestovanie teplomilných plodín. Asi polovica rozlohy teplej oblasti je umelo zavlažovaná.
Mierna klimatická oblasť – siaha od 400 do 800 m n.m., zaberá vysoko položené kotliny, vrchoviny a nižšie pohoria od nadmorskej výšky 700-800 m. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 8 °C, priemerná júlová teplota neklesá pod 16 °C. Ročné zrážky sú 600-800 mm. Má vhodné podmienky na pestovanie obilia a zemiakov.
Chladná klimatická oblasť – vyskytuje sa v najvyšších pohoriach v nadmorských výškach nad 800 m. Vyznačuje sa nízkymi priemernými júlovými teplotami (pod 10 °C), vysokými ročnými zrážkami (800-2000 mm). Pre nízku teplotu nemožno v tejto oblasti pestovať poľnohospodárske plodiny. Značné plochy pokrýva les a pasienky. V najvyšších polohách sa nachádzajú len horské lúky a skaly.
Vodstvo
Naším územím prechádza rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom. Do Baltského mora odvádzajú vody Dunajec a Poprad – 4% územia Slovenska. Do úmoria Čierneho mora patrí 96% plochy územia Slovenska a rozčleňuje sa na tri povodia: povodie Moravy, Dunaja a Tisy. K najväčším slovenským tokom patrí: Váh, Bodrog, Hron, Nitra, Hornád, Ipeľ.
Dunaj – najväčšia stredoeurópska rieka, priteká k nám z Nemecka a Rakúska. Prevažnú časť vody dostáva z Álp. Dunaj vytvára spolu so svojim ramenom Malý Dunaj a dolným tokom Váhu Žitný ostrov. Dunaj je pre Slovensko dôležitý ako plavebná magistrála spájajúca krajinu s Čiernym a Severným morom, ako zdroj vody pre tretinu zavlažovacích plôch Slovenska a ako trvalý zdroj na výrobu pitnej vody.
Váh – najväčšia slovenská rieka, má dve zdrojnice – Biely Váh, ktorý pramení pod Kriváňom a Čierny Váh, ktorý pramení pod Kráľovou holou, spájajú sa pri Kráľovej lehote. Prítoky – Orava, Kysuca, Vlára, Nitra.
Jazerá
Väčšina jazier je ľadovcového pôvodu (Štrbské pleso, Skalnaté pleso, Popradské pleso, Hincove plesá vo Vysokých Tatrách a Vrbické pleso v Nízkych Tatrách). Zahradením doliny zosuvom v sopečnom pohorí Vihorlat vzniklo Morské oko. Najväčším krasovým jazerom je Jašteričie jazierko na Silickej planine v Slovenskom krase. Menšie jazierka sa vytvorili vo viatych pieskoch na Záhorskej nížine (Lakšarské jazero).
Umelé vodné nádrže
Zaraďujeme k nim rybníky (okolie Stupavy a Levíc), vodné nádrže určené na banské účely (tajchy v okolí Banskej Štiavnice), nádrže na akumuláciu priemyselnej vody (Dubník, Môťova). V 20. storočí sa na Slovensku vybudovali vodné diela, ktoré slúžia potrebám hydroenergetiky, priemyslu, ale i zásobovaniu pitnou vodou, zavlažovaniu, turistike a športu i pre plavbu. K najvýznamnejším patria vodné diela na Dunaji Hrušovská zdrž, Gabčíkovo. Na Váhu je vybudovaných 19 vodných nádrží: Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava. Ďalšie sú na Orave (Oravská priehrada), na Hornáde (Ružín), na Laborci (Zemplínska šírava), na Ciroche (Starina).
Podzemná voda
Vyskytuje sa na celom území Slovenska, no jej zásoby sú rozdelené nerovnomerne. Veľké zásoby podzemných vôd sa nachádzajú v štrkopieskových nánosoch Žitného ostrova. Najvýznamnejšie zdroje, ktoré sú vhodné na hromadné zásobovanie obyvateľstva a hospodárskych zariadení, sú sústredené v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Bohatstvom minerálnych a termálnych vôd patrí Slovensko medzi popredné štáty v Európe.
Minerálne a termálne vody majú hlboký obeh, obohacujú sa o minerálne látky a otepľujú sa. Na povrch vystupujú pozdĺž zlomov. Na Slovensku je registrovaných viac ako 1200 prameňov a ložísk. Mnohé z nich sú termálne. Známe sú horúce vody v Piešťanoch, Sklených Tepliciach, ako aj teplice v Turčianskych a Trenčianskych Tepliciach, Dudinciach, Bojniciach, Kováčovej, Lúčkach, Vyšných Ružbachoch a studenovodné v Bardejove.
Najznámejšie stolové minerálne vody sú: Salvator, Slatina, Santovka, Korytnica, Cigeľka, Budišská a Baldovská minerálna voda.
Termálne pramene v Podunajskej nížine: Podhájska, Štúrovo, Patince, Dunajská Streda.
Rastlinstvo
Územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Slovensko je hornatá krajina, s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy, skracuje sa vegetačné obdobie, menia sa i rastlinné spoločenstvá a vytvárajú výškové stupne:
Dubový stupeň do 550 m, v ktorom sa vyskytujú aj porasty hraba, zaberá najteplejšie a najsuchšie časti nížin, nižších častí pohorí a kotlín. Na piesočnatých pôdach Záhorskej nížiny je rozšírená borovica. Umelo bol vysadený agát. V dubových presvetlených lesoch sa vyvinul aj bylinný a krovitý podrast. Väčšina týchto lesov bola premenená na ornú pôdu.
Stupeň bučín sa nachádza v nadmorských výškach 550 -1100 m bohatších na vlahu a zrážky. V bukových lesoch sa vyskytuje jedľa najmä v okolí Banskej Štiavnice, Kremnice a Gelnice, kde ju vysadili. V tônistých bučinách sa vyvinul iba bylinný porast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi. V tomto pásme je málo odlesnených a poľnohospodársky využívaných plôch.
Smrekový stupeň – nasleduje za bukovým až po hornú hranicu lesa vo výške 1600 m n.m. Smreku vyhovuje viac zrážok, kratšie a chladnejšie vegetačné obdobie. Dobre býva vyvinuté bylinné poschodie a vyskytujú sa aj kríky čučoriedok, brusníc a vresu. V smrekovom stupni sa vyskytujú len lúky a pasienky.
Stupeň kosodreviny začína nad hornou hranicou lesa do nadmorskej výšky 1800 m. Rastie v ňom limba, jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice. Vyskytujú sa tu chudobné pasienky.
Alpínske lúky – vyskytujú sa len vo Vysokých a Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad 1800 m. Chladnomilné trávy a byliny sa striedajú miestami s kríkmi čučoriedok a brusníc. Zachovali sa tu aj vzácne glaciálne relikty: dryatka osemlístková, vŕba laponská a breza nízka
Podsnežné pásmo je v najvyšších polohách Tatier, kde sú skaly pokryté lišajníkmi.
Lužné lesy – ich zvyšky sa vyskytujú na brehoch a nivách našich riek a potokov. Rastú v nich vŕby, topole, jelše a na suchších miestach duby, bresty a javory.
Živočíšstvo
Výskyt živočíšnych druhov sa viaže na určité typy rastlinných spoločenstiev. Rozlišujeme živočíšne spoločenstvá stepí (jarabica, bažant, králik, hraboš, drop), listnatých lesov (diviak, srnec, líška), ihličnatých lesov (diviak, jeleň, tetrov), vysokohorských polôh (kamzík, svišť), vôd, močiarov a ich brehov (pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka).
Na ochranu vzácnych druhov rastlín, živočíchov, jedinečných prírodných výtvorov a celých prírodných komplexov pred negatívnymi vplyvmi hospodárskej činnosti človeka boli vytvorené chránené územia.
Národné parky: NP Malá Fatra, NP Nízke Tatry, NP Pieniny, NP Slovenský raj, Tatranský národný park
Chránené krajinné oblasti: Biele Karpaty, Cerová vrchovina, Horná Orava, Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Muránska planina, Poľana, Ponitrie, Slovenská kras, Strážovské vrchy, Štiavnické vrchy, Veľká Fatra, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie.
Použitá literatúra:
Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0