Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská
Zabezpečujú transport vody s rozpustenými látkami. Vodivé pletivá majú vytvorené iba vyššie rastliny. V stielkach nižších rastlín sa rozvádzanie roztokov uskutočňuje osmózou a difúziou z bunky do bunky.
Vodivými pletivami prechádzajú 2 prúdy. Transpiračný prúd vedie z koreňa smerom do nadzemných orgánov vodu s rozpustenými anorganickými látkami. Prechádza drevnou časťou cievneho zväzku. Asimilačný prúd smeruje z listov do zásobných orgánov (nadzemných i podzemných) a rozvádza organické látky (asimiláty). Prechádza lykovou časťou cievneho zväzku.
Tieto prúdy prechádzajú 2 časťami, ktoré majú odlišnú stavbu.
V drevnej časti (lat. xylem) sú uložené cievy a cievice. Okrem rozvádzania roztokov majú aj mechanickú funkciu.
a) cievice (tracheidy) - sú tvorené nad sebou uloženými mŕtvymi bunkami so zhrubnutými bunkovými stenami, majú zachované priečne priehradky medzi susednými bunkami.
b) cievy (trachey) – sú tvorené nad sebou uloženými mŕtvymi bunkami so zhrubnutými a zdrevnatenými bunkovými stenami. Priečne bunkové steny zanikajú spolu s cytoplazmou buniek, čím vzniká dutá rúrka.
V lykovej časti (lat. floem) sú prítomné len sitkovice. Sú to nad sebou usporiadané predlžené živé bunky. Priečne bunkové steny sú prederavené (perforované). Sitkovice nedrevnatejú a na konci vegetačného obdobia ich upcháva kalóza. Tým odumierajú a na jar sa musia v rastline vytvoriť nové.
Transpiračný a asimilačný prúd
Drevná a lyková časť vytvára cievny zväzok. Podľa vzájomnej polohy drevnej a lykovej časti sa cievny zväzok rozdeľuje na:
1. koncentrický – drevná a lyková časť sú koncentricky usporiadané
a) drevostredný – drevná časť je po obvode obklopená lykovou časťou
b) lykostredný – lyková časť je po obvode obklopená drevnou časťou
2. radiálny – má niekoľko drevných a lykových častí lúčovito usporiadaných, pričom drevná a lyková časť sa pravidelne strieda (len v koreňoch)
3. kolaterálny – najčastejší typ, drevo a lyko stoja za sebou tak, že drevo je na vnútornej strane a lyko na vonkajšej strane.
Ak sú jednotlivé časti usporiadané v kruhu, ide o dvojklíčnolistovú rastlinu, ak sú roztrúsené v celom priereze stonky identifikuje to jednoklíčnolistovú rastlinu.
4. bikolaterálny - má 1 drevnú časť a 2 lykové časti, ktoré ju obklopujú. Vyskytuje sa vzácne len u niektorých čeľadí napr. tekvicovité, ľuľkovité.
Základné pletivá
Sú tvorené parenchymatickými bunkami a vypĺňajú priestory medzi krycími a vodivými pletivami.
Patrí sem:
1. asimilačné pletivo – obsahuje veľa chloroplastov, pretože v ňom prebieha fotosyntéza. Nachádza sa medzi vrchnou a spodnou pokožkou listov, často označované ako chlorenchým.
2. zásobné pletivo – v jeho bunkách sa ukladajú zásobné látky, nachádza sa najčastejšie v podzemných zásobných orgánoch (hľuzy, podzemky, cibule).
3. vodné pletivo – obsahujú ho najmä sukulentné rastliny (kaktusy). Je schopné prijať veľké množstvo vody naraz.
4. vylučovacie (exkrečné) – tvoria ho zvláštne bunky, ktorých vnútorný obsah odumiera a mŕtve bunky sa potom plnia rôznymi látkami (silicami, trieslovinami, alkaloidmi...)
Príkladom tohto pletiva sú:
- mliečnice – vylučujú latex (púpava, lastovičník, mak)
- nektáriá – vylučujú roztoky cukrov a aromatických látok, sú súčasťou kvetov
Zopakujte si:
1. Aké látky sú rozvádzané asimilačným a transpiračným prúdom?
2. Aké usporiadania cievnych zväzkov poznáte?
3. Aký je rozdiel v stavbe cievy a sitkovice?
4. Kde sa nachádza zásobné pletivo?
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8
Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5
Obrázková príloha:
Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia pre 1. roč. SPoŠ. 3. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 2001. 140 s. ISBN: 80-07-00306-1