Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová
Rok 1918 priniesol v slovenskej literatúre pomerne prudký zvrat v podobe existencie viacerých umeleckých smerov. Popri realistických tendenciách začali do slovenskej prózy spontánne prenikať lyrizačné tendencie.
Vznik lyrizovanej prózy bol podmienený viacerými príčinami. Hlavnou príčinou bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu a ich snaha o obnovu citovosti v próze. Objavila sa zatrpknutosť a nechuť k civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z nových nepriaznivých spoločenských a mravných faktorov povojnového života.
Lyrizačné tendencie, tzn. lyrizovaná próza, majú niekoľko vývojových stupňov:
1.stupeň tzv. ornamentálna próza – jej dominantou je lyrizácia jazyka a štýlu, t.j. autori experimentujú s jazykom i slovom. Takéto lyrizačné postupy boli príznačné pre tvorbu Jána Hrušovského, Gejza Vámošu a iných spisovateľov.
2.stupeň lyricky tvarovaná próza – jej dominantou je lyrizácia postáv. Autori zobrazujú psychické stavy postáv. Patrí sem Jozef Cíger-Hronský, Jozef Horák a iní.
3.stupeň próza naturizmu je umelecký prúd, ktorý vznikol v 30. rokoch, kedy do literatúry vstupovali Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, František Švantner a Margita Figuli. Jej dominantou je lyrizácia vo všetkých zložkách prózy a rozprávkovo-mýtický epický princíp. Prijíma sa ako špecifický slovenský prúd.
Iniciátor a prvý realizátor naturizmu bol Ľudo Ondrejov. Jeho naturizmus sa označuje ako folklórny, pretože do motívov folklórnej tradície (zbojníctva) premietol osobné problémy i aktuálne spoločenské otázky medzivojnových čias.
Rozpor medzi vrchárskym životom v prírode a mestom s jeho civilizáciou je východiskom vrchárskej trilógie Slnko vystúpilo nad hory. Ústrednou postavou jednotlivých románov – Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy – je vrchársky chlapec Jerguš Lapin, ktorý si utvára vzťah k najbližším ľuďom, ale predovšetkým k prírode. Mesto a civilizácia sú mu cudzie, nepochopiteľné a nepriateľské. Dielo je symbolom harmonickej jednoty človeka a prírody.
Dobroslav Chrobák
patrí k namladším povojnovým autorom, ktorí prehlbovali lyrizačné tendencie. Už jeho prvá kniha próz Kamarát Jašek predstavuje spojenie tradičného realizmu s naturizmom. Umelecké postupy vyskúšané v poviedke Návrat Ondreja Baláža s úspechom uplatnil aj v novele Drak sa vracia.
Eva čaká na manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná s dieťaťom od Draka. Šimon sa konečne vracia a nesie novinu. Drak sa vracia do dediny. Eva spomína, ako sa Drak dostal do dediny, ako vyrastal so starým hrnčiarom. Keď dospel stal sa terčom zloby dediny. Vinili ho za všetko zlé, čo sa v dedine stalo. Ľudia mu vyrabovali chalupu a vybili jedno oko. Eva ho opatrovala dva týždne, než sa mu zahojila rana. Jedného dňa Drak bez rozlúčky odišiel. Do dediny sa vrátil koncom júna. Ľuďom prekážalo, že sa nepobil so Šimonom. Letné horúčavy spôsobili požiar v lese, a to v tej časti, kde pasie dedinský pastier voly. Richtár s chlapmi preberá všetky možné cesty, ako vyslobodiť dobytok. O takej ceste vie len Drak. Dovedie čriedu, ak mu sľúbia, že bude môcť opäť brať hlinu na hrnce pod Peklom. Dal si aj podmienku – chce pomocníka. Chlapi rozhodnú, že s ním pošlú Šimona.
Vydali sa na cestu. Uväznenú čriedu zachránili. Drak poslal do dediny chlapca, aby odkázal, že budú aj s dobytkom v Tomanovej. Konečne odchádzajú. Stretli sa s Poliakmi. Šimon podozrieva Draka, že dobytok im predal, a tak ho napadne. Martin musí Šimona udrieť, aby prestal útočiť. Stratí vedomie, keď sa preberie z bezvedomia myslí si, že ho Drak dobehol. Ticho sa vytratí a poberie sa domov. Po ceste podpálil Drakovu chalupu. Nemá pocit, že je víťaz, hanbí sa za to, čo urobil. Richtárovi zreferoval, čo sa stalo a ten sa rozhodol ísť po stádo. Odrazu však na obzore zbadal vracajúce sa stádo. Drakovi – Martinovi Lepišovi oznámia, že mu zhorela chalupa. Nechce počuť, kto mu ju podpálil, i keď to tuší. Odpúšťa Šimonovi. Drak sa stal rovnoprávnym členom dedinského kolektívu po boku dievčaťa, ktoré si priviedol z ďalekej cesty.
Dielo je uvedené mottom : „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí...“ Ideovú osnovu novely teda tvorí Drakovo hľadanie cesty k ľuďom a oslava základných hodnôt života (lásky, priateľstva, cti, prírody). Dielo je hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolesti iného, pochopiť jeho činy a odpustiť.
Novela má tieto charakteristické znaky literatúry naturizmu:
1. Novela zasadzuje časť deja do prostredia dediny a druhá časť deja sa odohráva v prostredí hôr.
2. Na ceste za dobytkom Šimon s Drakom sa stávajú súčasťou prírody. Pohybujú sa ticho a obozretne ako iné tvory v lese.
3. V novele ožíva praveká viera v nadprirodzené javy. Ľudia veria, že Martin Lepiš je bosorák,že vie pohľadom urieknúť človeka. Dajú mu prezývku Drak ( rozprávková bytosť).
4. Existuje tu rozprávkový konflikt dobra a zla. Drak víťazí nad zlom – nad dedinčanmi, ktorí sa ho báli, lebo sa od nich odlišoval.
5. Záporná postava Draka nesie v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti výnimočnej postavy –tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav (počerný, vysoký, štíhly ), oblečenie, uhrančivý pohľad, šírenie zla a nešťastia.
6. Subjektivizácia deja – mení sa osoba rozprávača. Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. osobe sg. Neskôr rozprávač začne byť zainteresovaný na deji– rozpráva v 1.osobe pl. V epilógu sa dozvedáme,že celý príbeh nám rozprávala Eva ako stará mama.
7. Využíva prostriedky poézie – lyrické opisy, prirovnania, zvukomalebnosť (príroda).
Margita Figuli
V celej jej tvorbe hrá dôležitú úlohu problém ženy, ktorý spojila s mýtyckými, legendárnymi a rozprávkovými prvkami. Svedčí o tom aj novela Tri gaštanové kone. Dejová osnova je postavená na klasickom trojuholníku s jednou ženou a dvoma mužmi.
Peter sa vracal z poľských hraníc. Chcel ísť požiadať Magdalénu o ruku. Stretol sa s Gregušom a Janom Zápotočným. Jožko Greguš mu prezradil, že sa chce oženiť s Magdalénou. Zápotočný požiadal o Magdaléninu ruku jej matku. Tá súhlasila, lebo Jano bol bohatý gazda a ona chcela peniaze. Ráno si išli hneď kúpiť obrúčky. Peter sa rozhodol odísť. Ostal však ešte na oslave sv. Jána. Stretol sa tu s Magdalénou. Dali si sľub, že on postaví pre nich dvoch dom a ona bude čakať aj tri roky. Dohodli sa, že príde po ňu s tromi gaštanovými koňmi. Po rozlúčke sa Peter vracia do Turca. Býva u ujca a skoro za dva roky bola chalupa dostavaná. Vzal tri gaštanové kone a išiel po Magdalénu. Po ceste sa dozvedel, že Magdaléna sa vydala za Zápotočného. Ten s ňou zle zaobchádzal. Keďže neboli doma vybral sa za nimi na pole. Už z diaľky videl ako musí Magdaléna držať koňa za uzdu a Jano ho bije. Kôň sa jej vytrhol, zhodil ju na zem. Peter ju ochráni a pobije sa s Janom. Magdaléna krikom privolá ľudí a doma ochorie. Peter ju chcel vidieť, no Jano mu to nedovolí. Aj farár posiela Petra preč. Peter bol s chlapmi v krčme, keď začuli volať o pomoc Janovu sestru. Na dvore u Zápotočného držala Magdaléna koňa za uzdu a Jano mu chcel vypáliť na bok brucha slovo tulák. Peter sa cez okno dostal dnu. Práve vtedy pritisol Jano rozpálený kutáč o koňa. Kôň sa Magdaléne vytrhol. Ona uhla, ale Jano už nestačil. Kôň ho udupal na smrť. Magdaléna sa vzdala majetku v prospech Janovej sestry a s Petrom odišli do Turca.
Námet diela je realizovaný ako séria skúšok, ktorých výsledok má ukázať, že zachovanie princípov dobra, kresťanskej etiky, pokory, odovzdanosti osudu a prijímanie príkorí býva v živote odmenené.
Novela má tieto charakteristické znaky naturizmu:
1. Dej sa odohráva v prostredí dediny a okolitej oravskej prírody.
2. Autorka sa sústredila na dedinského človeka, lásku a detstvo.
3. Novela obsahuje mýtus o návrate „strateného raja“ detskej nevinnosti = Peter odvedie Magdalénu do kraja spoločného detstva. Atmosféra rozprávkovosti vyznieva z čísla tri (traja bratia, tri krajiny ...).
4. Konflikt je postavený na rozprávkovej konfrontácii dobra a zla. Zlo je potrestané ( vykonávateľom spravodlivosti je kôň).
5. Subjektivizácia deja – rozprávač je subjektívny (1.osoba). Rozprávačom príbehu je Peter.
Kontrolné otázky :
- Uveďte dôvod vzniku lyrizovanej prózy ?
- Koľko vývinových stupňov má lyrizovaná próza ?
- Ako sa volá prvý realizátor naturizmu ?
- Ktoré znaky prózy naturizmu majú diela Drak sa vracia a Tri gaštanové kone ?