Slovenská próza po roku 1945

Vypracovala: Mgr. Hlavinová Viera

Slovenskú prózu po roku 1945 môžeme rozdeliť na niekoľko vývinových období, v ktorých sa odrážajú spoločenské problémy doby.

V prvom období /1945 – 1948/ po skončení 2. svetovej vojny sa aktuálnou tematickou oblasťou prózy stalo Slovenské národné povstanie / SNP/ a protifašistický odboj. Smer, akým by sa mala literatúra uberať udal Peter Jilemnický vo svojom románe Kronika, tematicky zameraného na protifašistický odboj. Kritika ho povýšila na model.

Protiklad vytvorila skupina autorov, ktorí sa vo svojej tvorbe zamerali na aktuálne mravné a spoločenské otázky. Objavujú sa romány s témou dediny. Najznámejší je autor František Hečko a jeho román Červené víno.

V tomto období doznieva lyrizovaná próza, a to dielom Františka Švantnera Nevesta hôľ.

Druhé obdobie / 1948 – 1956/ sa vyznačuje prijatím jedinej literárnej metódy – socialis-tického realizmu.Táto metóda popiera rozmanitosť umeleckého stvárnenia skutočnosti. Zanikajú rozdiely medzi autormi. Próza tohto obdobia je schematická, napísaná podľa jednej šablóny. Hlavnou úlohou literatúry bolo plniť politické ciele. Ide o tvorbu tzv. industriali-zovanej literatúry, t.j. literatúry budovateľských úspechov, združstevňovania, spriemy-selňovania, atď. Za prozaické dielo schematizmu sa pokladá napríklad román Františka Hečka Drevená dedina.

V roku 1954 po odhalení „kultu osobnosti“ nastalo spoločenské uvoľnenie, ktoré umožnilo príslušníkom tzv. strednej generácie – Vladimír Mináč, Ladislav Mňačko – kritizovať spolo-čenský a politický systém. Zmena v literatúre začala vydaním románu Alfonza Bednára Sklený vrch.

V treťom období / 1956 – 1969/ sa znovu vytvoril priestor na generačnú diferenciáciu a na osobnostnú kryštalizáciu spisovateľov. Situácia sa začína kvalitatívne meniť , čo umožnilo, aby vychádzali diela ako napríklad Mináčova trilógia Generácia, Tatarkove Prútené kreslá, Jašíkovo Námestie svätej Alžbety, Ťažkého román Amenmária a iné.

Viacerí autori odmietajú metódu socialistického realizmu a začínajú využívať prvky modernizmu / antiromán, existencializmus/. Vidieť to v tvorbe Ruda Slobodu, Jána Johanidesa a Petra Jaroša.

Štvrté obdobie /1969 –1989/ je poznačené začiatkom procesu normalizácie v našej spoločnosti po auguste 1968. Slovenská literatúra sa rozštiepila na tri prúdy :

1. exilový – do zahraničia odišiel Mňačko / Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc/ a iní,

2. disidentský / nesúhlasiaci s oficiálnou politikou/ a samizdatový / ilegálne vydávanie diel/ - autori boli umlčiavaní, či vytláčaní na literárnu perifériu, mohli publikovať len s obme-dzeniami, napríklad Dominik Tatarka / Farská republika , Prútené kreslá/,

3. oficiálny – autori mali podporu režimu.

V druhej polovici 70. rokov vzniká tzv. románová situácia.Mnohí autori vydávajú romány, často dilógie či trilógie. Objavujú sa romány s tematikou:

a/ výrobnou či ekologickou – Anton Baláž Skleníková Venuša,

b/ dedinskou – Peter Jaroš Tisícročná včela,

c/ príbehy postáv psychicky labilných – Rudolf Sloboda Stratený raj a iné.

Od začiatku 80. rokov prežívajú renesanciu kratšie prozaické útvary – poviedka, črta, novela. Tematické východiská súčasnej prózy sú veľmi široké a dominuje v nich predovšetkým stvárnenie súčasnosti, napríklad Dušan Mitana sa zameral vo svojej tvorbe na životné krízy mladých ľudí – Nočné správy. Okrem súčasnosti sa autori – Ján Johanides, Ladislav Ťažký, Hana Ponická – sústreďujú aj na témy augustovej okupácie ČSSR, existencie slovenského štátu 1939-45 a na nový pohľad na 50. roky.

Próza 70. a 80. rokov reagovala na skoršie tvorivé metódy:

1. Vplyv lyrizovanej prózy a naturizmu sa prejavuje u Vincenta Šikulu, Ladislava Balleka, Hany Zelinovej a i.

2. Vplyv existencializmu a nového románu je badateľný v prózach Jána Johanidesa, Petra Jaroša i Rudolfa Slobodu.

3. Podnety z juhoamerického magického románu zasiahli do autorského formovania Dušana Mitanu, Pavla Vilikovského a Petra Jaroša.

V piatom období / 1989 – súčasnosť/ nastala zmena spoločenského zriadenia / končí socializmus a nastupuje demokratické zriadenie spoločnosti/ a vznikla Slovenská republika /1993/. Tematické východisko súčasnej prózy je široké.

Mnohí autori sa zamerali na istý región, na jeho charakteristické znaky a špecifiká. Stvárňujú napríklad východné Slovensko /Milka Zimková/, južné Slovensko /Ladislav Ballek/, Záhorie /Štefan Moravčík/, Oravu /Ján Johanides a Oľga Feldeková/, tatranské prostredie /Belo Kapolka/, hlavné mesto Bratislavu /Peter Pišťanek, Pavol Vilikovský/ a iné.

Slovenská pôvodná tvorba vychádza aj vďaka fondu kultúry PRO SLOVAKIA.

Kontrolné otázky

1. Ktoré témy dominujú v slovenskej literatúre po skončení 2. svetovej vojny ?

2. Ako sa volá jediná povolená literárna metóda po roku 1948 ?

3. Vysvetlite pojmy industrializovaná literatúra a románová situácia .

4. Vydaním ktorého diela sa začala, v čase spoločenského uvoľnenia, zmena v literatúre ?

5. Ktoré prvky modernizmu začali využívať autori Sloboda, Jaroš a Johanides ?

6. Na koľko prúdov sa rozštiepila literatúra v čase normalizácie ?

7. Aké témy sa objavujú v literatúre 70. a 80. rokov ?

8. Ktoré tvorivé metódy a prozaické útvary prežívajú renesanciu v 80. rokoch ?

9. Ktoré regióny stvárňujú spisovatelia vo svojich dielach ?

10. Aký je názov kultúrneho fondu, vďaka ktorému vychádza pôvodná slovenská tvorba po roku 1989 ?

Použitá literatúra

1. Caltíková, M.:Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma, 2003.

2. Ivanová, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma, 1994.

3. Mihálik, I. – Vitézová, E.: Literárne listy pre 4. ročník gymnázií a SŠ.

Košice: ARS LITERA, 2004.

4. Obert, V. a kol. : Literatúra 4 pre 4. ročník gymnázií a SŠ.

Bratislava : LITERA, 1996.