Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

 

 

 

 

Občianskou spoločnosťou rozumieme súkromné občianske a dobrovoľné iniciatívy, ktoré sú právne zaručené a uznávané. Občianskymi spoločnosťami sú napr. spoločenské organizácie, družstvá, kultúrne inštitúcie, umelecké zväzy, odborové zväzy, občianske iniciatívy žien, mládeže a pod.

 

V minulosti sa štát snažil centralizovať svoju moc a nepodporoval takéto iniciatívy. Dôvod bol prostý, účasťou v občianskej spoločnosti sa občan podieľa na kontrole a vytváraní štátnej politiky moci. Dnes sa naopak štát snaží vytvárať podmienky na rozvoj takýchto spoločností.

 

Spoločenské organizácie sú v spoločnosti znakom moderných demokratických politických systémov. Takéto organizácie sú dobrovoľné a umožňujú svojim členom presadzovať svoje osobné a skupinové záujmy, názory, myšlienky, aktivity a umožňujú ich uplatnenie v spoločnosti. Rovnako dávajú členom a teda občanom štátu možnosť zapojiť sa do politického života v spoločnosti. Všeobecne rozlišujeme tieto spoločenské organizácie:

 

1. Nátlakové skupiny (záujmové skupiny) sú to neformálne skupiny občanov, ktoré presadzujú svoje záujmy a požiadavky vyvíjaním tlaku na vládu. Tieto neformálne skupiny sa neusilujú o priazeň voličov, ani získanie priamej moci v štáte. Ich cieľom je získať  si vládu, aby konala v ich záujme. Snažia sa teda o nepriamu účasť na moci. Ako prostriedok používajú „lobizmus“ čo je ovplyvňovanie poslancov. Niektoré skupiny sa snažia ovplyvňovať aj verejnú mienku prostredníctvom médií.

 

Rozdeľujeme ich:

1. ekonomické nátlakové skupiny – sú také, ktorých základom sú ekonomické existenčné  záujmy ich členov. (obchodná komora, odborové organizácie, poľnohospodárske organizácie)

2. neekonomické nátlakové skupiny – sú naopak také, ktoré sledujú iný ako ekonomický cieľ napr. organizácie žien, náboženské organizácie, organizácie mládeže a pod.  

 

 

Medzi významné nátlakové organizácie okrem iného patria aj organizácie ekologické. Jednou z najvýznamnejších ekologických organizácií je Greenpeace, ktorá nepôsobí len na Slovensku, ale aj v iných krajinách sveta. Je teda organizáciou nadnárodnou. Už 30 rokov sa snaží riešiť rôzne ekologické problémy, problémy s jadrovou energiou a pod.


2. Odborové organizácie  - patria k najvplyvnejším nátlakovým (záujmovým) skupinám. Vznikali už v prvej polovici 19. storočia v Anglicku. Keďže zastupujú pracujúcich, majú obrovský počet členov (literatúra dokonca uvádza, že to sú z hľadiska členov najpočetnejšie organizácie). Ich hlavným cieľom je zastupovať a chrániť tak ekonomické, ako aj sociálne záujmy zamestnancov. Dôležitou úlohou je napr. vyjednávanie so zamestnávateľom o kolektívnej zmluve (kolektívna zmluva pritom upravuje pracovné podmienky, mzdy, pracovný čas, nadčasovú prácu a jej ohodnotenie, odstupné v prípade prepustenia a podobne), vydávanie odborárskych novín a časopisov, snažia sa ovplyvňovať poslancov v zmysle zabezpečenia, čo najvyššej možnej zamestnanosti, ochraňujú a propagujú záujmy zamest-nanca na verejnosti. Ako prostriedok na presadenie svojich záujmov môžu použiť aj štrajk. Štrajk sa však ako donucovací prostriedok používa, len v krajnom prípade. Odborové organizácie musia rešpektovať, tak zamestnanca ako aj zamestnávateľa.

 

3. Profesijné organizácie - členovia týchto organizácií sú zástupcovia rôznych profesií. Ich hlavnou úlohou je predovšetkým vymieňať si poznatky z danej profesie, propagácia danej profesie a pod. Ako príklad môže slúžiť: Slovenská právnická komora, Združenie architektov Slovenska a pod.

 

4. Občianske iniciatívy - sú to dobrovoľné združenia občanov, ktoré sledujú riešenie istých spoločenských problémov. Na riešenie týchto problémov používajú rôzne formy politickej  aktivity (podpisové a letákové akcie protesty a demonštrácie a podobne).

 

Medzi  občianske spoločnosti nevyhnutne patria aj mimovládne organizácie. Tieto organizácie sa ďalej rozdeľujú na nasledovné:

 

1. Nadácie – sú to také organizácie, ktorých cieľom je získavanie finančných, ale aj nefinančných zdrojov na podporu všeobecne prospešných cieľov (podpora humanitných cieľov, ochrana kultúrnych pamiatok, životného prostredia, ochrana zdravia, ochrana ľudských práv a slobôd a pod.).

 

2. Neziskové organizácie – sú to právnické osoby, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. Peniaze, ktoré získavajú, však nemôžu použiť v prospech svojich zakladateľov, ale len na výkon služieb, ktoré poskytujú (napr. Detské centrum v Ružomberku, Detský hospic Plamienok a pod.).

 

3. Občianske združenia – je to združenie občanov za účelom vykonávania záujmovej činnosti, pre ktorú sa združili (významné organizácie sú napríklad: ľudia proti rasizmu, únia nepočujúcich, únia nevidiacich a slabozrakých, inakosť a pod.).

 

 

Kontrolné otázky:

1, Definujte občiansku spoločnosť

2, Aké sú to mimovládne organizácie?

3, Aké úlohy spĺňajú odborové organizácie? 

4, Definujte profesijnú organizáciu.

5, Akú funkciu majú neziskové organizácie?

6, Aké ekologické organizácie poznáte ?

 

 

 

 

 

Použitá literatúra :

1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

3.  I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005