Vypracovali: Ing. Andrea Krevová a  Mgr. Tomáš Godiš


Ľudské zdravie predstavuje jednotu telesného, duševného a sociálneho blaha. Psychológia sa zaoberá oblasťou duševného zdravia. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú k sebe dobrý postoj, vedia zvládať požiadavky života a cítia sa dobre medzi inými ľuďmi. Vo svete trpí duševnými ochoreniami 400 miliónov ľudí, preto duševné zdravie nemôžeme považovať sa samozrejmosť. Okruh duševného zdravia v sebe zahŕňa schopnosť regulovať vplyv emócií, tolerovať seba, prejavovať lásku, brať do úvahy záujmy iných, nevyužívať iných, zvládať primerane záťaž a pod.


 

Záťaž a stres


Záťaž môže byť popísaná viacerými charakteristikami. Napr. ako obtiažna adaptácia na prostredie alebo ako vzťah medzi požiadavkami na činnosť človeka a súborom vlastností (vrodených aj získaných), ktorými je vybavený na zvládnutie týchto požiadaviek. Stupeň záťaže závisí aj od možností človeka. V psychológii rozlišujeme tri stupne psychickej záťaže:

  1. ťažká psychická záťaž – nastáva pri ohrození života, závažnej havárii, úmrtí blízkeho človeka a pod.

  2. stredná psychická záťaž – záťaž, pri ktorej podmienky vyvolávajú úzkosť a pod.

  3. ľahká psychická záťaž – rušenie tu nedosahuje hraničný prah stresora (stresor – príčina stresu), napr. bežné vykonávanie činnosti.


Stav psychickej záťaže, ktorý vzniká pôsobením nejakého rušivého faktora na človeka počas uspokojovania potreby alebo dosahovania cieľa, a ten svojím tlakom sťažuje alebo znemožňuje uspokojenie potreby alebo dosiahnutie cieľa, sa nazýva stres. Stres v pôvodnom fyzikálnom význame znamenal stav napätia až deformácie. Stresová reakcia organizmu (nastávajúca po najrôznejších záťažiach stereotypne) prebieha v troch štádiách (GAS – generálny adaptačný syndróm):


  1. štádium alarmu (poplachová reakcia) – znamená nehospodárnu mobilizáciu všetkých pomocných mechanizmov zachovania života

  2. štádium odolnosti (rezistencie) – znižuje sa zmätok poplachovej reakcie a organizmus si zvyká na stres a bráni sa za cenu likvidácie rezerv. Jedná sa o rozvoj špecifických spôsobov obrany organizmu.

  3. štádium vyčerpania (exhauscia) – znamená zlyhanie organizmu po vyčerpaní rezerv.


Stresor je príčinou stresu, stresormi však nie sú len nepríjemné situácie, ale aj príjemné životné situácie (svadba, narodenie dieťaťa). Stresorom môže byť takisto nuda, osamelosť, odlúčenie, nedostatok podnetov a pohybu, podceňovanie a vlastná predstava dostatočného nevyužitia. Nepríjemné stresové zážitky označujeme slovom distres a príjemné slovom eustres. Pokiaľ všeobecne používame slovo stres, väčšinou sa za ním skrýva distres.


Stres sa prejavuje jednak v správaní (nerozhodnosť, nespavosť, snaha podvádzať v súvislosti s úlohami a pod.), v emóciách (prudké zmeny nálad, denné snenie, podráždenosť, úzkosť), v myslení (obavy, vtieravé myšlienky) a v telesných symptómoch (nechutenstvo, nadmerné svalové napätie, dvojité videnie, hnačky).


 

Frustrácia, deprivácia


Frustrácia je situácia zmaru. Označujeme ňou psychický stav a správanie sa človeka, ktorý nastáva po blokovaní postupu k žiaducemu cieľu alebo k uspokojeniu potreby. Ide o situáciu neriešiteľného problému, kedy človek nemá možnosť vyhnúť sa situácii a je pre reakciu silne motivovaný. Dôsledkom frustrácie v správaní človeka je rozprávanie sa so sebou samým, väčšinou s ventilačnými účinkami (nadávanie), prejavy psychického napätia, stereotypné pohyby (prechádzanie sa, poklepávanie nohou, prstami...), zvýšený výdaj energie, zmätenosť (nech robím, čo robím...) a pod.


Psychická odolnosť voči frustrácii je u každého iná a stupeň odolnosti voči frustrácii označujeme pojmom frustračná tolerancia. Jedná sa o pozitívny prejav človeka, spájaný obvykle s emocionálnou stabilitou, flegmatickosťou a schopnosťou zvládať negatívne emočné stavy. Frustračnú toleranciu ovplyvňujú rôzne faktory:


    1. dedičné vplyvy (temperament, vlastnosti nervového systému)

    2. typologické vplyvy (osobnosť, psychotyp)

    3. vyčerpanie, choroba, úraz, hendikep

    4. vek – deti a starí ľudia majú všeobecne nižšiu frustračnú toleranciu ako dospelí

    5. vplyv životosprávy (nedostatočný spánok, pohyb)

    6. mentálne defekty

    7. výchovné vplyvy


Deprivácia je ochudobnenie človeka o podnetovú sféru, ktorá má vzťah k uspokojeniu niektorej z jeho potrieb. Nenastáva tu úplné „nasýtenie“ určitej potreby v dôsledku obmedzenia podnetov, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu potreby alebo cieľa. Vzdorovanie deprivácii je závislé od motivácie, tréningu, kondície a osobnostných faktorov. Rozlišujeme depriváciu:


  • biologickú – nedostatok spánku, jedla, tekutín. Spánková deprivácia je dlhodobé blokovanie spánku, ktorý je dôležitou organickou potrebou a má regeneračný význam. Zvyšovanie psychickej odolnosti voči spánkovej deprivácii je možné posilňovaním motivácie, ktorá udrží bdelosť. Od určitej hranice ide ale o nebezpečnú snahu až zdravotný hazard a zvyšuje sa pravdepodobnosť nehody pri činnosti (napr. prekonávanie ospalosti šoféra v snahe dôjsť včas do cieľa).

  • psychickú – chronické neuspokojovanie psychických potrieb. Psychická deprivácia je aj problémom vývojovej psychológie, pretože pokiaľ dochádza k deprivácii pri vývoji dieťaťa (dieťa je „výchovne zanedbané“), dochádza u dieťaťa napr. k neskoršej citovej chladnosti, môže byť oneskorené v oblasti motoriky, vo vývoji reči, čo zase vedie k pravdepodobnosti porúch v sociálnom správaní.

  • sociálnu – chronický nedostatok podnetov zo spoločenského prostredia. Sociálna deprivácia znamená odlúčenie človeka od ľudskej spoločnosti, či už úplné, alebo pri odlúčení malej skupinky. Znášanie tejto situácie môže byť veľmi individuálne. Introverti alebo ľudia so zvláštnou motiváciou môžu tieto situácie dokonca vyhľadávať (strážca majáka, pustovník). Inak je to trest (samoväzba, vyhnanstvo). Niekedy k sociálnej deprivácii dochádza pri voľbe zamestnania (meteorológ, polárnik, lovec, námorník na ponorke, speleológ). Závažným stresorom je tu ticho. Významnou podporou vzdorovania deprivácii je sprostredkovaný vzťah pomocou techniky – zapnutie rádia, televízie, prípadne vytváranie zvuku samotným človekom – spev, rozprávanie sa so sebou samým. Deprivácii podstatne lepšie vzdorujú ľudia, ktorí vedia, že ich osamotenie je časovo obmedzené, na rozdiel od napr. nedobrovoľných stroskotancov, ktorých môže deprivácia doviesť k úplnej apatii a rezignácii.


 

Mentálna hygiena


O duševné zdravie sa stará psychohygiena, ktorá je vedou o duševnej hygiene v zmysle systému vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy. Psychohygiena stojí na rozhraní vied lekárskych, psychologických a sociálnych a zahŕňa v sebe aj problémy zdravotnícke, politické, výchovné, etické, estetické a pod. Ťažisko psychohygieny je v psychickej regulácii, v sebavýchove, v hygiene myslenia, predstáv, pozornosti a pod. Aby si človek udržal duševné zdravie, musia sa upraviť jeho životné podmienky tak, aby u neho vládol pocit spokojnosti, osobnej vyrovnanosti, fyzickej a psychickej zdatnosti a výkonnosti.


Okrem psychologických aspektov a podmienok duševného zdravia, ku ktorým patrí napr. realistické ponímanie seba samého, sebaakceptácia, sebarealizácia a pod., na duševné zdravie vplývajú aj faktory životného prostredia. Predpokladom zdravého duševného vývinu je psychologicky primerané sociálne prostredie, medziľudské vzťahy bez závažných konfliktov, neprajnosti, nenávisti, ale aj zdravé životné prostredie bez škodlivín, hluku a pod.


Dôležitou súčasťou psychohygieny je prevencia. Rozlišujeme prevenciu:


      1. primárnu – zabezpečenie takých podmienok života, ktoré by zabraňovali výskytu chorôb, porúch a dysadaptácii širokých vrstiev obyvateľstva;

      2. sekundárnu – na zabránenie rozvoja porúch a ich prechodu do rozvinutého štádia sa podchytia poruchy v počiatočnom štádiu a vykonajú sa potrebné zásahy;

      3. terciárnu – týka sa už liečených osôb, sústreďuje sa na to, aby sa nezhoršoval stav osôb a nenastala recidíva.


Z hľadiska prevencie je dôležité predchádzanie každodennému napätiu, kompenzovanie jednostrannej psychickej aktivity činnosťou telesnou a naopak, odreagovávanie napätia relaxáciou (joga, meditácie...), zbavovanie sa závislostí, nahradzovanie nepríjemných duševných obsahov príjemnými (emočné preladenie) a pod.



Kontrolné otázky:

  1. Charakterizujte záťaž a stres.

  2. Vysvetlite jednotlivé fázy stresovej reakcie organizmu (GAS).

  3. Aký je rozdiel medzi distresom a eustresom?

  4. Čo je frustračná tolerancia a od akých faktorov závisí?

  5. Vysvetlite prevenciu v oblasti psychohygieny a uveďte jej rozdelenie.




Použitá literatúra

HOŠEK, V. Psychologie odolnosti. Praha: Karolinum, 1999. 72 s. 382-022-99

www.dusevnezdravie.sk