Vypracovala: Eva Gutová
a) Používanie subjunktívu
Subjunktív (nazývaný tiež konjunktív) sa najčastejšie používa vo vedľajších vetách predmetových uvedených spojkou « que » (aby), a to po slovesách vyjadrujúcich vôľu, prianie, nutnosť alebo rozkaz. Najčastejšie používaným výrazom, po ktorom nasleduje subjunktív je väzba « il faut que »
Je voudrait qu´il soit là. Chcel by som, aby bol tu.
Il faut que je parte demain. Je nevyhnutné, aby som odišiel zajtra
Pozor! Ak je podmet (alebo predmet) hlavnej vety totožný s predmetom vedľajšej vety, používame namiesto subjunktívu väzbu s infinitívom.
Je te demande de venir. Žiadam ťa, aby si prišiel.
Il faut manger pour survivre. Aby sme prežili, musíme jesť.
b) Tvorenie subjunktívu
Francúzština pozná štyri časy subjunktívu. V bežnej reči sa však používa len prítomný subjunktív (le présent du subjonctif) a minulý subjunktív (le passé du subjonctif).
1. subjunktív prítomný (le présent du subjonctif)
|
Il faut que
|
je parl-e
tu parl-es
il/elle parl-e
nous parl-ions
vous parl-iez
ils/ elles parl-ent
|
U väčšiny slovies tvary vytvoríme prítomného subjunktívu pomocou slovesného kmeňa, ku ktorému pridáme koncovky -e, -es, -e, -ions, -iez, -ent. Všimnite si, že koncovky singuláru a 3. osoby plurálu sa zhodujú s koncovkami indikatívu prézenta, zatiaľ čo koncovky 1. a 2. osoby plurálu sú totožné s koncovkami imperfekta.
Slovesný kmeň získame odtrhnutím koncovky od 3. osoby množného čísla prítomného času.
parler (hovoriť): ils parl- ent que je parle
que tu parles
qu´il parle
que nous parlions ...
finir (končiť): ils finiss- ent que je finisse
que tu finisses...
mettre (vziať): ils mett- ent que je mette
que tu mettes...
Ak majú slovesá v prítomnom čase dva rôzne slovesné kmene pre 1., 2. Osobu plurálu a 3. Osobu plurálu, ponechávame tieto ich kmene aj v subjunktíve.
boire (piť): ils boiv-ent que je boiv-e, que tu boives...
nous buv-ons que nous buv-ions
vous buv-ez que vous buv-iez
Nepravidelné tvorenie subjunktívu majú tieto slovesá:
avoir (mať): que j´aie, que tu aies, qu´il ait
que nous ayons, que vous ayez, qu´ils aient
être (byť): que je sois, que tu sois, qu´il soit
que nous soyons, que vous soyez, qu´ils soient
aller (ísť): que j´aille, que tu ailles, qu´il aille
que nous allions ,que vous alliez, qu´ils aillent
faire (robiť): que je fasse, que tu fasses, qu´il fasse
que nous fassions, que vous fassiez, qu´ils fassent
pouvoir (môcť): que je puisse, que tu puisses, qu´il puisse
que nous puissions, que vous puissiez, qu´ils puissent
savoir (vedieť): que je sache, que tu saches, qu´il sache
que nous sachions, que vous sachiez, qu´ils sachent
vouloir (chcieť): que je veuille, que tu veuilles, qu´il veuille
que nous voulions, que vous vouliez, qu´ils veuillent
2. subjunktív minulý (le passé du subjonctif)
Minulý subjunktív vyjadruje dej, ktorý prebehol pred dejom vety hlavnej. Tvorí sa z prítomného subjunktívu pomocného slovesa avoir alebo être a z minulého príčastia plnovýznamového slovesa.
Je suis contente que tu aies trouvé un emploi. Som rada, že si našiel prácu.
Zopakujte si:
1. Kedy sa najčastejšie používa subjunktív.
2. Vymenujte základné pravidlá tvorenia subjunktívu.
Použitá literatúra:
M. Grégoir a kol., Grammaire progressive du français avec 500 exercices
M. Pravda – M. Pravdová, Francúzština pre samoukov