Vypracovali: Ing. Andrea Krevová, Mgr. Tomáš Godiš

 

Determinácia je príčinná podmienenosť a zákonitá závislosť vecí a javov. Psychika jednotlivca je podmienená biologickými a aj sociálnymi podmienkami – môžeme povedať, že „človek sa človekom nerodí, stáva sa ním“. Sociálna determinácia zahŕňa kvalitu, vybavenosť a možnosti prostredia, v ktorých ľudský organizmus existuje. Osobnosť jednotlivca sa formuje na základe interakcie organizmu s prostredím. Sociálna determinácia je tvorená nezámerným  a zámerným ovplyvňovaním (výchovou).

 

Nezámerné ovplyvňovanie zahŕňa:

 

1. prírodné prostredie – každý organizmus žije v prostredí, ktoré je určené geografickou polohou, klimatickými podmienkami, charakterom zemského povrchu, podmienkami výživy a pod. Pod prostredím rozumieme časť vecí, dejov a javov okolitého sveta, ku ktorým jednotlivec zaujíma určitý vzťah, ktoré majú pre neho a jeho osobnosť určitý význam a hodnotu;

 

2. spoločenské prostredie – každý človek je súčasťou nejakej skupiny alebo organizácie. Jednotlivca teda ovplyvňujú skupinové normy, hodnoty a vzťahy v skupine. Skupinu môže predstavovať rodina, školský kolektív a pod. Človek počas svojho života prichádza do sociálneho kontaktu s rôznymi skupinami a ľuďmi. Dochádza tu k nasledujúcim druhom sociálnej interakcie:

a)     vzťah jedinec–jedinec – má spravidla základný význam pre rozvoj osobnosti (napr. matka a dieťa, muž a žena, priateľ a priateľ) a má špeciálne citové zafarbenie;

b)     vzťah jedinec–spoločenská skupina – vyplývajú z neho rôzne povinnosti a práva. Patrí sem napr. vzťah jednotlivca s rodinou, triedou v škole, partiou a pod. Vrastanie jednotlivca do skupín nazývame procesom socializácie;

c)     vzťah spoločenské skupiny–jednotlivec – označuje miesto jedinca v spoločenskej skupine (napr. podriadený, nadriadený, učiteľ, žiak a pod.). Každý človek má v skupine svoje miesto a prejavuje očakávané správanie – má spoločenskú rolu;

d)     vzťah spoločenská skupina–spoločenská skupina – vytvára sa tu u človeka kolektívne vedomie (napr. národné, triedne a pod.);

 

Veľký vplyv sociálneho prostredia na psychiku jednotlivca dokazujú prípady sociálnej izolácie, kedy ľudské deti žili v spoločnosti zvierat – tzv. „vlčie deti“. Nakoľko boli deti izolované od sociálnych vplyvov, podoba s ľuďmi bola len vo fyzických znakoch, v ich správaní sa prejavil vplyv živočíchov – pohyb na štyroch končatinách, konzumácia surového mäsa, trhanie potravy zubami, vrčanie a cerenie zubov pri ohrození a pod. Keď teda človek nemá dostatok ľudských podnetov, nevzniknú u neho ľudské vlastnosti.

 

3. spoločenské normy – upravujú vzájomné vzťahy v danom spoločenskom prostredí. Vyvíjajú sa s vývinom kultúry a vyjadrujú úroveň spoločenského vedomia (morálky, práva a pod.). Súhrn noriem, ktoré sú typické pre určité sociálne vedomie, sa nazýva kultúrny vzorec.

 

Spoločenské normy sú stelesnené v nasledujúcich zložkách:

a) spoločenské zvyky – určujú, čo sa v danej spoločnosti patrí a čo nepatrí

b) mravné obyčaje – vymedzujú, čo je v danej spoločnosti morálne a čo nemorálne

c) zákony – vymedzujú prípustnosť a neprípustnosť a určujú prípadný trest

d) tabu – určuje, čo je v danej spoločnosti najviac v rozpore so spoločenskou morálkou a vedomím. Sú to najsilnejšie sankcionované normy.

 

4. kvalita sociálneho prostredia – predstavuje kvalitu spoločenských vzťahov (kultúrna úroveň, typ výchovného vedenia, kompletnosť a pod.). Ak dieťa vyrastá v prostredí, kde nemá dostatok sociálnych podnetov, dochádza u neho k uzavretosti, oneskoreniu vo vývoji, vytvoreniu komplexu menejcennosti, nesmelosti, zaostalosti v emocionálnej oblasti, zhoršenému abstraktnému mysleniu, zaostávaniu v rečovej oblasti a pod. Znížený počet a zhoršená kvalita sociálnych vplyvov sa prejavuje napr. pri hospitalizácii a z toho vyplývajúcej nečinnosti. Silnú negatívnu reakciu na nedostatok podnetov pri hospitalizácii nazývame hospitalizmus a trpia ním najmä deti a starí ľudia.

 

5. dedičnosť – jedná sa o prenášanie znakov a vlastností z rodičov na potomstvo.

 

Sociálna determinácia sa realizuje v procese sociálneho učenia. To predstavuje také učenie, ktorého obsah aj forma majú sociálny ráz. Počas procesu sociálneho učenia si má jednotlivec osvojiť typicky ľudské vlastnosti (vôľa, charakter, záujmy  a pod.). Základným mechanizmom ľudského učenia je podmienený reflex. No mechanizmus jeho vytvárania má sociálny ráz, pretože sa uskutočňuje najmä v podobe pochvaly, prejavu obdivu, resp. nesúhlasu a pod.

 

Ďalším mechanizmom socializácie je neustála sociálna kontrola. Sociálna kontrola je súhrnné označenie mechanizmov, ktoré zaisťujú poriadok a stabilitu spoločnosti. Kontrolu uskutočňujú ľudia, v prostredí ktorých jednotlivec žije a sociálne inštitúcie, ktoré od jednotlivca vyžadujú určité správanie (neodchyľujúce sa od určitých noriem).

 

Kontrolné otázky:

1.      Čo je sociálna determinácia?

2.      Objasnite vplyv sociálneho prostredia na ľudskú psychiku.

3.      Vysvetlite pojem sociálne učenie.

4.      Objasnite význam sociálnej kontroly.

 

 

 

 

 

 

Použitá literatúra

1.      Štefanovič J.: Psychológia pre  gymnázia a pedagogické školy. Bratislava, SPN 1971 2.      Nakonečný M.: Encyklopedie obecné psychologie. Praha, Academia 1997

http://www.rozvojovevzdelavanie.sk/pojmy/socialna-kontrola.html