Martin Kukučín
(beletrizovaný životopis)
Po prvýkrát uzrel
svetlo sveta malý Matej Bencúr, ktorý sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej
do rodiny slobodných sedliakov. Mal dvoch bratov a jednu sestru.
Tu, vo svojom
rodisku, začal navštevovať ľudovú školu. Jeho učiteľ, Cyril Zocha, odporučil
Matejovým rodičom poslať ho do škôl. A tak v septembri prišiel Matej
do prvej triedy revúckeho gymnázia. V auguste 1874 však toto gymnázium maďarská
vláda zatvorila. Matej Bencúr preto štvrtú triedu odchodil v Turčianskom
Sv. Martine. Avšak po štvrtej triede gymnázia sa jeho štúdia na slovenských
stredných školách definitívne skončili. Všetky tri školy aj s Maticou
slovenskou stihol rovnaký osud – likvidácia. Mladému Bencúrovi, keďže chcel
pokračovať v štúdiách, neostávalo nič iné, len maďarský učiteľský ústav.
V rodnej
Jasenovej po skončení školy prijal miesto výpomocného učiteľa. Jeho žiaci naňho
spomínali ako na prísneho a svedomitého učiteľa, ktorý vyžadoval presnú
dochádzku, nestrpel lajdáctvo a chuť do učenia dodával aj starodávnou
metódou – trstenicou. Vyučoval slovenskú a maďarskú reč, zemepis, dejepis,
prírodopis, fyziku, hospodárstvo, počty, čítanie, písanie, náboženstvo
a nábožný spev – skoro všetko. Vo februári 1883 poslal do redakcie
Národných novín svoju prácu Na hradskej ceste, podpísanú pseudonymom Martin
Kukučín. V auguste 1884, keď Kukučín rozviazal učiteľský pomer
s jasenovskou školou a odišiel dokončiť gymnaziálne štúdiá do
Šopronu, mal už napísanú knihu Rysavá jalovica a Z teplého hniezda. V diele
Rysavá jalovica vyjadril myšlienku
.......................................................................................
V októbri 1885
sa prišiel do Bratislavy zapísať na teologickú
akadémiu. Nakoniec odišiel do Prahy a zapísal sa na lekársku
fakultu Karlovej univerzity. Počas štúdií v Prahe napísal poviedku Keď
báčik z Chochoľova umrie, v ktorej
..................................................................
Po skončení
a absolvovaní praxí v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa
neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh
a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v Selca na ostrove
Brač – dnešné Chorvátsko. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na
Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril. Osem rokov na to sa oženil
s Pericou Didolicovou. V 1908 spolu odišli do Južnej Ameriky, kde sa
usadili v Punta Arenas v Čile, mieste, kde sa usadilo mnoho
chorvátskych vysťahovalcov. Neskôr žil skoro tri roky opäť na Slovensku, no
potom zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa vrátil nakrátko do
Južnej Ameriky, no na jar ďalšieho roku definitívne odcestoval aj so svojou
chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Juhoslávii.
V neďalekej
nemocnici sa jeho životná púť skončila. Bol pochovaný v Záhrebe, no jeho
telesné pozostatky previezli v roku 1928 do Martina na Národný cintorín,
kde ho pochovali 29. októbra 1928.