Baroková literatúra na Slovensku

Baroková literatúra na Slovensku nestratila celkom záujem o pozemský svet, nezobrazuje ho však len priamo, ale pomocou symboliky, pričom často zdôrazňuje jeho nestálosť, pominuteľnosť a z toho pramení pocit márnotratnosti, pesimizmu a beznádeje.

Vytvára sa osobitý umelecký štýl vyznačujúci sa formálnou ozdobnosťou, bohato rozvinutou metaforou, zložitou symbolikou, alegóriou a pod.

Na Slovensku sa barokový štýl rozvíja od polovice 17. storočia do roku 1780.

Spoločenská situácia sa vyznačovala v Uhorsku hlbokou krízou, chaosom a pochmúrnou atmosférou. Upevňovala sa moc Habsburgovcov. Začali sa konať protihabsburgské povstania uhorskej šľachty : Rákoci, Tokoli. Dochádzalo aj ku tureckým vpádom a bola tu 30- ročná vojna (1618-1648). Ľudí trápili týchto dôsledky vojen: hlad, bieda, epidémie a mor, prehĺbenie hospodárskeho a spoločenského života, preto hľadajú uspokojenie v náboženstve, v orientácii v záhrobný život(mysticizmus) , ale začínajú sa aj  kruté náboženské boje - prenasledovanie nekatolíkov( reformácia proti protireformácii).Proti sociálnemu útlaku protestoval poddaný ľud vzburami a útekom do hôr (Juraj Jánošík).

Hlavné strediská reformantov: Katolíci (nový rád – Jezuiti, ktorí šírili vieru pomocou štúdia na univerzite) –Trnavská katolícka univerzita (1635), kde vzniká prvá kníhlač.

                                                           -písali diela v latinčine

                                                           - zakladateľ Peter Pazmáň(Paszmányi)

                                                   Evanjelici- lýceum Prešov, Bratislava, Levoča

-diela sa pokúšali písať v slovakizovanej češtine

Literárny barok sa delil na:  náboženský(katolícky a protesánsky) a svetský(meštiansky a ľudový).
Najčastejšie písané žánre:    tragédia

                                          satira

                                          kázne

                                          spevníky

Písala sa najmä: poézia : náboženská - evanjelická -  J. Tranovský (Citara svätých – spevník, ktorý obsahuje piesne slovenské a české, prevažne s biblickou tematikou. Slúžil ako učebnica veršovania.)

                                                             - katolícka - B. Szőllősi (Cantus Catholici ( piesne

katolícke )- prvý tlačený katolícky spevník. V piesňach vyzvihuje cyrilometodejskú tradíciu a minulosť Slovákov, bohato je zastúpená ľudová vianočná tematika.)

                                          svetská - príležitostná a ľúbostná lyrika( Š.F. Selecký – Obraz pani krásnej perem malovaný)

                                                         -jarmočné a zbojnícke piesne

                                                         - spevníky a zborníky – obsahujú umelú ľudovú a poloľudovú poéziu (Mikulášky zborník, Zborník Jána Lányho, Spevník Johany Lačnej, Spevník Dionýza Kubíka)

                            próza: cestopisná a memoárová (hlavným motívom sa stal vpád tureckých vojsk a náboženské prenasledovanie, odsúdenie na Galeje, útek a putovanie krajinami)

                                                                                   Š. Pilárik st.(Osud Pilárikovský- jeho zážitky z tureckého zajatia a vyslobodenie sa z neho)

                                                                                   J. Simonides (Väznenie, vyslobodenie a putovanie - Opisuje cestu väzňov do Talianska.) - bol vo väzení  za účasť na Véšeleniho povstaní.

                                                                                  J. Rezik (Prešovské popravisko postavené v roku 1678 čiže Prešovská jatka – je tu obraz prívržencov Tokoliho povstania)

                                                                                  D. Krman ml. (Cestovný denník – Itinerárium - najvýnamnejšie dielo barokovej prózy. Opisuje svoju cestu za švédkym kráľom Karolom XII s náboženským poslaním.)

                                                                                  S. Hruškovic(Život Samuela Hruškovica - autobiografia).

Významným  prejavom slovenskej barokovej literatúry bola didakticko-reflexívna poézia Didakticko-reflexívna lyrika je to poučno-úvahová poézia. Písané úvahy o rozmanitých životných otázkach. Autori spájali ľudovú múdrosť s vlastnými skúsenosťami, s cieľom vzdelávať ľud a podávať praktické rady ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii. Prebásňovali ľudové príslovia, zameriavali sa na mravoučné uvažovanie o rozmanitých životných a spoločenských javoch a otázkach. Túto poéziu písali P. Benický (Slovenské verše) a H. Gavlovič (Valaská škola mravúv stodola – rodák z Čarneho Dunajca. Študoval v Trstenej. Potom pôsobil ako mních vo františkálskej rehole. Cieľom jeho skladby je dať čitateľovi bohatstvo mravných ponaučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach na základe náboženských a občianskych morálnych zásad.)                                                          

Vedecká a popularizačná literatúra – patrí tu  veľké encyklopedické dielo, ktoré napísal Matej Bell, patria tu národné a jazykové obrany  a chvály, diela filozofické a iné.

Matej Bell

Bol polyhistor, evanjelický kňaz .Pracoval ako rektor na  Bratislavskom lýceu.Rodák z Očovej.

Diela písal vo viacerých jazykoch (nemčina, latinčina, čeština, maďarčina). Vytvoril po celom Uhorsku sieť svojich dopisovateľov, na základe ich správ vytvoril jedinečné dielo: Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku, ktoré obsahuje historické, politicko-administratívne, zemepisné, národopisné a prírodovedné poznatky z niekoľkých uhorských stolíc. Obdivuje nadanie a pracovitosť sloven. ľudu, vyzdvihuje starobylosť Slovákov v Uhorsku.

Daniel Sinapius- Horčička st. –Nový trh latinsko – slovenský –výber latinských a slovenských prísloví a porekadiel, ktoré majú charakter zanietenej obrany a chvály slovenského ľudu

Adam František Kollár – riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice,v diele  O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci – kritizuje neznesiteľné sociálne položenie  ľudu a navrhuje zdanenie cirkvi a šľachty.Náklad knihy bol zhabaný a spálený.

Ústna ľudová slovesnosť – rozvíjala sa piesňová lyrika, vznikajú sociálne piesne, výnimočná je zbojnícka tematika v lyrických či epických piesňach s hlavnou postavou Jura Jánošíka.Vzniká veľké množstvo rozprávok najmä fantastických  či humoristických. Rozvíja sa ľudová dráma a  vzniká veľké množstvo pranostík a porekadiel, napr. Katarína na ľade ..., Babka k babce, budú kapce, Kobyla má štyri nohy ...