Ján Kollár
Slávy dcera
Je to básnická skladba vydaná na dva razy. Prvykrát v roku 1824, kde je Předspěv a 3 spevy (Sála, Labe, Dunaj). V roku 1932 vychádza druhýkrát, Předspěv zostáva, ale skladb je rozšírená na 5 spevov (Sála; Labe, Rýn, Vltava; Dunaj; Léthe = nebo ; Acheron = peklo). Kollár cestuje z Jeny do Bratislavy, cez Prahu. Všade ho sprevádza jeho láska Mína. Je to jeho životná priateľka a láska Frederika Schmidtová,s ktorou sa zoznámil v Jene, keď tam študoval.
Kollárovi sa podarilo ukázať cit milenecký ako aj vzťah vlastenecký a to sú dva hlavné motívy v celej skladbe. Dielo je písané v češtine.
Předspěv –je to elegická(žalospevná) časť skladby, v ktorej podáva hlavné vlastnenecké motívy- žiaľ nad osudom západných Slovanov a neochvejná viera vo veľkú budúcnosť Slovanov. Zdôrazňuje tu myšlienku slobody a humanity:
Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
Ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.
Předspěv je písaný časomierou, založenou na striedaní krátkych a dlhých slabík.Využíva daktyl a spondej – stopy zo slabík. Ostatné spevy sú písané ako sonety- znelky,ktorých je 600.Celá skladba má charakter lyricko –epický.
Prvý spev – Sála : ospevuje Mínu, ich stretnutie, premýšľa nad láskou. Predstavuje si Mínu v rôznych podobách. Nakoniec sa s ňou lúči, pretože odchádza a sľubuje jej vernosť. Prevažuje tu láska ku Míne nad láskou k národu.Mína tu vystupuje ako bájna dcéra bohyne Slávy, ktorá v sebe spája vlastnosti všetkých slovanských diev.
Druhý spev – Labe [Labe, Rýn, Vltava] : putuje v sprievode Milka(Amor). Tu sa zobrazujú bolestné obrazy pocit odlúčenia. Smúti nad osudom ponemčených Lužických Srbov a nad utrpením vlastného národa. Pripomína si slávy z minulosti ,aj krivdu ,čo bola spáchaná na Slovanov. Prejavuje sa tu myšlienka všeslovanskej vzájomnosti.
Tretí spev – Dunaj : Prichádza na Slovensko. Rozvíja obrazy národného utrpenia,ale vidina slovanského zjednotenia ho utešuje. Upiera sa na stretnutie s Mínou vo večnosti, keďže mu to nie je dovolené žiť so svojou láskou počas života.
Štrvý spev – Léthe (staré slovanské pomenovanie) = nebo : oslavuje predstaviteľom Slovanstva, ktorí sa preslávili nejakým veľkým činom v prospech národa.
Piaty spev – Acheron = peklo : je to obraz nepriateľom Slovanstva.
V skladbe je veľa zvláštnych metafor,pesonofikácií, mnohé slová majú silný pátos hlavne vo forme zvolaní, výziev, rečníckych otázok. Sú tu tiež slová so silným citovým nábojom.Do novej časti(Léthe a Acheron)vniesol aj výkladyslovanskej mytológie, minulosti, zvykov a nové jazykové prvky(do češtiny zakomponoval veľa slovenských slov).
Skladba mala veľký ohlas vo vtedajšej dobe, ale našla svojich priaznivcov aj v ďalšom období – u Štúrovcov, ktorí sa inšpirovali najmä myšlienkou veľkej budúcnosti Slovanov , spravodlivosťou a ľudskosťou.