Jerone David SALINGER

 

KTO CHYTÁ V ŽITE

 

Útvar: román, členený na 26 kapitol

Postavy:

Holden Caufield –19-ročný chlapec, je veľmi neprispôsobivý, nevie sa zaradiť do spoločnosti

Phoebe Caufield – sestra Holdena, rozumná, úprimná

 

Obsah: Tento príbeh je opis len niekoľkých dní v predvianočnom období, ktorých rozprávačom je Holden Caufield. Holden je študent súkromnej strednej školy Pencey, ale nespravil skúšky, a tak ho zo školy vyhodili. Predtým ho vylúčili zo štyroch škôl. Pochádza v bohatej rodiny, má mladšiu sestru Phoebe, úspešného brata D.B.- ho, ktorý je spisovateľ. V príbehu si spomína na ešte jedného brata Allieho, ktorý umrel na leukémiu a ku ktorému mal veľmi dobrý vzťah. Utečie z internátu Pencey a ide do New Yorku. Holden rozpráva množstvo zážitkov, ktoré zažil za posledné roky. Ubytuje sa v hoteli a premýšľa o láske, škole, zmysle živote, reakcii rodičov, na to, že ho vyhodili zo školy a hlavne o zmýšľaní dospelých. Tvrdí, že sú chamtiví a zlí. Stretne sa so starším kamarátom zo starej školy, s bývalým učiteľov a s jeho bývalou priateľkou. Túla sa nočným mestom a zakradne sa aj do ich bytu, kde sa porozpráva s Phoebe tajne, aby ho rodičia nenašli. Uvažuje, čo by mal robiť, ako pracovať. Jeho túžbou , ktorú si často predstavuje, je stáť na kraji priepasti, ktorá je pri veľkom žitnom poli. Na poli sa hrajú deti, ktoré šantia a behajú. Holden ich chce uchrániť, aby do priepasti nespadli. Žitné pole predstavuje americkú spoločnosť, ktorá je zlá. Na konci príbehu sa Holden na presviedčanie Phoebe vracia domov. Chcel ujsť a  túlať sa, lebo svet dospelých sa mu nepáčil.

 

Jazykové prostriedky: spisovný jazyk; vulgarizmy a hrubé slová, ktoré autor využíva na doplnenie charakteru postáv a doby; zvolacie vety; opytovacie vety; cudzie slová; nedokončené vety

 

Hlavná myšlienka: Holden je chlapec, ktorý myslí na budúcnosť deti. Chce ich uchrániť pred svetom dospelých, pred svetom chamtivosti a neosobnosti.

 

Vlastný názor: Tento román sa čítal dobre, ale nenašla som v ňom nič, čo by ma zaujalo. Celé rozprávanie bolo písané príliš detailne a v príbehoch bolo veľa opisov. Autor použil zrozumiteľný jazyk, preto sa ľahko chápali jeho myšlienky.

 

„Proste, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jedného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, je to bláznovstvo.“