Zomrel basnik Milan Rufus

Vyznamny slovensky basnik Milan Rufus zomrel vo veku 80 rokov v
bratislavskej Nemocnici Stare Mesto. Rufusa hospitalizovali 28.
decembra, udajne bol v bezvedomi, z ktoreho sa neskor prebral.
Basnik o podlomenom zdravi hovoril uz pred niekolkymi rokmi, aj k
jubileu si prial "byt zdravsi." Na verejnosti sa casto
neobjavoval, vlani vsak na svoje narodeniny 10. decembra prisiel na
seminar o svojom diele, kde ho cakalo medzinarodne publikum. O
den neskor osobne prevzal medzinarodnu cenu Crane Summit za
poeziu 2008. Pred niekolkymi dnami ho tiez ocenili vysokym
statnym vyznamenanim.
Rufus patri medzi najvyznamnejsie osobnosti slovenskej poezie.
Narodil sa 10. decembra 1928 v Zavaznej Porube na Liptove.
Vystudoval slovencinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenskeho v Bratislave, kde v rokoch 1952-1989 prednasal dejiny
slovenskej a ceskej literatury. Dva roky (1971-1972) posobil na
univerzite v Neapole. Od roku 1990 zil na dochodku v Bratislave.

Diela Milana Rufusa vysli v 20 svetovych jazykoch - v anglictine,
bulharcine, cestine, francuzstine, madarcine, nemcine,
norcine, polstine, rustine, taliancine a dalsich. Je
viacnasobnym kandidatom na udelenie Nobelovej ceny za literaturu. 
Prve basne publikoval v casopisoch Pramen, Novy rod, Mlada
tvorba a Borba. Debutoval basnickou zbierkou Az dozrieme, ktora
znamenala vyrazny posun doboveho chapania poezie. Najvacsi
uspech dosiahli jeho Modlitbicky, ktore vychadzaju na Slovensku
az v stotisicovych nakladoch. 
Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silne socialne citenie a
nechal sa inspirovat i dielom fotografa M. Martinceka. Inspiroval
sa slovenskou ludovou slovesnostou a dielami viacerych slovenskych
maliarov. Okrem tvorby pre dospelych sa venoval tiez pisaniu knih
pre deti a mladez. Tvorbou patri k najvyraznejsim basnickym
zjavom. 
Predstavil sa ako basnik s autonomnym pohladom na zivotne a
moralne hodnoty ludskeho konania, na lasku, pravdu, krasu,
utrpenie i tragiku cloveka i sveta druhej polovice 20. storocia.
Velmi vnimavo a citlivo hlada zmysel a podstatu ludskeho
zivota. Hlboko nacrel do jeho starosti, bolesti, neistot,
radosti, stastia i vzdoru. Je to poezia vysokych ideovych,
moralnych a estetickych hodnot zakotvena v mnohorozmernom
priestore ludskeho sveta.

"To podstatne je mlcanie", povedal Rufus - basnik ticha.
Rufus vo svojich basnach oslovoval citatelov jednoduchostou a
pokorou, s akou pisal o vecnych temach - pravde, krase, domove,
laske. "Poezia nemusi nic. Okrem toho, aby bola poeziou," povedal
raz.
A co pre neho bola basen? "Polozit na stol presne ako chlieb /
alebo voda. Alebo / medzi dva prsty soli. To je basen," napisal v
basni Co je basen.
Medzi najposobivejsie diela Rufusa, pre ktoreho bola metafora
"stavebnym principom basne", patri basnicka zbierka Oda na
radost z roku 1981, v ktorej okrem ineho napisal: "To podstatne je
mlcanie."
Rufus predstavoval pre Slovakov velku prirodzenu moralnu
autoritu, vzdy sa vyjadroval k veciam verejnym. Odsudzoval
napriklad zbrojenie a nesetrny pristup cloveka k prirode. Bol
nositelom celeho radu oceneni.

Bol tiez vyznamnym esejistom. V textoch Zivot basne a basen
zivota ci O literature pisal o poezii alebo o svojom vztahu k
umeniu, cloveku ci narodu. V eseji Styri epistoly k ludom zase
pisal o svojom vztahu k bohu, pricom viera pre neho bola stalou
inspiraciou.
Znama je tiez Biblia z roku 1998, ktoru ilustroval Vincent
Hloznik a do ktorej Rufus napisal prolog a urobil vyber zo
Stareho zakona. Okrem toho Rufus prekladal diela ceskych,
ruskych ci severskych autorov, majstrovsky prebasnil aj tvorbu
klasika kubanskej literatury Joseho Martiho.