Trochu iné Španielsko: Do Španielska zo Slovenska sa vypravuje ročne niekoľko tisíc ľudí. No nie je cesta ako cesta. Tá ,,pravá“ španielska dovolenka vyzerá asi takto... sadnete do autobusu, v lepšom prípade do lietadla a necháte sa prepraviť, povedzme, na Costa Brava. Tí majetnejší na Ibizu, Mallorcu, prípadne na Kanárske ostrovy. No prakticky to je úplne jedno. Program majú všetci rovnaký. Hotel, pláž, more, bar a späť. Ak sa niekto vyberie na fakultatívny výlet, povedzme, do Barcelony, je považovaný za cestovateľa až dobrodruha... Pozor na drobné rozdiely: Netreba zabúdať, že Costa Brava aj Barcelona je v Katalánsku, a ak obyvateľa tejto krajiny označíte za Španiela, veľa riskujete. Je to niečo podobné, akoby ste Pražanov nazvali Moravanmi. V súčasnosti je mnoho Kataláncov za osamostatnenie Katalánska. Oni tam na severe ako jedni z mála naozaj poriadne pracujú. Baskovia na severozápade krajiny sú potomkovia ázijských kmeňov a so Španielmi veľa spoločného nemajú. Aj oni sa chcú oddeliť, ale ich spôsoby vyjednávania nie sú veľmi príjemné. No a Juh? Škoda reči. Tam je najpoužívanejšie slovo ,,maňána“ , čiže zajtra. Na ktorúkoľvek otázku vám odpovedia týmto čarovným slovkom. Druhé najpoužívanejšie slovo je ,,siesta“. Tu je doslova posvätná. V čase siesty nefunguje doslova nič. Ani len benzínové čerpadlá, potraviny či novinové stánky. Siesta je siesta. V Andalúzií sa začína o dvanástej a končí o šiestej večer. Je tam niekoľko obchodov, ktoré ráno vôbec neotvoria. Čas predaja mali od 18. h do 4. h. a nejde o bary. V takýchto časoch otvárajú predajne s odevmi, obuv, ale aj papiernictvo. Veď prečo by ste si nemohli ísť kúpiť oblek o druhej nad ránom?

 

Futbal tu je náboženstvom: Ak ste naozaj športovým fanúšikom, rozhodne nevynechajte futbalový chrám FC Barcelona Nou Camp. Teda tak to voláme my. Katalánci nazývajú tento štadión Estadio Camp Nou. Nie je to až taký rozdiel ale predsa. V jeho útrobách sa nachádza doslova supermarket so suvenírmi. Vo farbách FC tu nájdete úplne všetko. Počnúc ponožkami a končiac kobercom. Zaobstarať si môžete rovnakú výstroj, akú nosia vaši miláčikovia. Naozaj neexistuje vec, na ktorej by nebolo čo len logo tohto veľkoklubu. No ,,souvenirmarket“ nie je všetko, čo vám ponúknu útroby tohto štadióna. Dominuje v ňom múzeum, kde máte možnosť nazrieť do histórie nedávnej, ale i dávno minulej. Nájdete v nich všetkých hráčov. Počnúc takými, ktorí vybehli v modro-červenom drese čo len na jednu minútu vo svojom živote, až po tie najväčšie hviezdy typu Ronaldu, Stoičkov a podobne. Zo siene slávy sa dostanete do galérie trofejí. O čo tam ide, asi netreba vravieť. No a celá návšteva sa končí na jednej z tribún tohto 120 000-tisícového kotla. Naplní sa niekedy až dvakrát za týždeň. Hoci bolo leto a hráči boli na dovolenkách, ne tribúne sedelo asi 5000 ľudí. Najzaujímavejšia bola skupinka mladých Chorvátov. Takmer všetci v drese Davora Šukera sledovali chlapíka, čo kosil trávnik. Vždy, keď prišiel na koniec a obracal svoju kosačku, skríkli ,,Góóóóóól!!“

 

Slávna Rambla: Ak vás šport vôbec nezaujíma, určite si v meste nájdete niečo iné. Ako prvé je odporúčaná slávna La Rambla. Je to aleja všetkých umelcov v meste. Na každom piatom metre sa nachádza nejaký čudák. Jeden žongluje, druhý imituje vtákov, tretí tancuje a tak ďalej...celé tri kilometre. Stojí to rozhodne za to. No nesmiete zabúdať na vreckárov. Na Ramble okradnú každých päť minút nejakého turistu. Väčšina to však zbadá až neskôr. Neodporúčané je meniť peniaze. Radšej sa vyhnite aj oficiálnym zmenárňam. Na Ramble je asi najhorší kurz v celom Španielsku. Niekde tu musí byť: La Rambla ústi na námestie Plazel del Colón.

 

Colón nie je nik iný ako sám Krištof Kolombus. Na námestí má nádherný pamätník. Stojí na takmer tridsaťmetrovom podstavci a rukou ukazuje na mote, smer Amerika. Neďaleko odtiaľ stála kópia jeho slávnej lode Santa Maria. Žiaľ, len bola. Pred pár rokmi vyhorela a novú zatiaľ nepostavili. Škoda. Ďalšia veľká atrakcia Barcelony je bezpochyby Sagrada Familia. Ide o nádhernú katedrálu z dielne fenomenálneho Gaudího. Má však jednu chybu. Ešte nie je dokončená. Stavajú ju takmer 100 rokov. Najväčší problém v tom je, že hlavná loď by mala smerovať krížom cez jednu ulicu a mestskí páni sa stále nevedia dohodnúť. Španieli to však popierajú a tvrdia, že tu ide o peniaze. Jednoducho vraj nemajú na jej dokončenie. A tak tam turisti prispievajú nemalými čiastkami na dohotovenie tohto veľkolepého diela. No je otázne kam tie peniaze putujú naozaj. Ale i tak je samotná Sagrada skutočne nádherná a úžasná. A ak sa rozhodnete nepodporiť niekoho vrecko, nemajte strach. Z ulice uvidíte to isté ako vo vnútri. Tam je len maketa, ako by to malo vyzerať po dokončení. Ťažká cesta do Granady: Po bujarej zábave si treba dopriať aj trochu kultúry a historických pamiatok. No a čo môže byť lákavejšie, ako slávna Alhambra v Granade?

 

Mesto Granada na úpätí majestátnej Sierra Nevady je úplne iné ako ostatné španielske mestá. Nachádza sa vo vnútrozemí, ale polohu ma naozaj skvelú. Na pláže Costa del Sol to máte zhruba dve hodinky autom. More je nádherné a počasie dovoľuje kúpanie od apríla do konca októbra, niekedy aj dlhšie. V horách vysokých 3000 metrov môžete pre zmenu zažiť naozaj skvelú lyžovačku. Nezriedka stihnete na jar v jeden deň lyžovačku a aj kúpanie v mori. O Sierra Nevade a jej lyžiarskych možnostiach hovorí aj fakt o usporiadaní majstrovstiev sveta v zjazdovom lyžovaní v roku 1995. Spomínaný šampionát zo začiatku kritizovali mnohí pretekári, vraj môžu zorganizovať majstrovstvá aj v Afrike. Problémy so snehom však vyriešili pocty, na Costa del Sol sa začínala sezóna... Alhambra je úžasná: Granada je predovšetkým Alhambra. Toto viac menej tajomné miesto láka ročne milióny turistov. Je to stará arabská pevnosť, ktorej história siaha až do 9. Storočia nášho letopočtu. V súčasnosti je to naozaj nádherná oáza uprostred vyprahnutej krajiny. Celá Alhambra je prešpikovaná mnohými fontánami, jazierkami a riečkami, ktoré úplne menia klímu. Dolu v meste je v letných mesiacoch naozaj pekelne teplo a je tu príjemný vlhký vzduch a množstvo stromov poskytuje potrebný tieň. Arabská architektúra tu prevláda a máte pocit, akoby ste ani neboli v Európe. Paradoxné Sakromonte: Granada však ponúka aj všeličo iné. Na úbočiach Sierra Nevady, na opačnom konci mesta, sa nachádza štvrť Sacromonte. Tu si svoje miesto našli praví španielsky gypsies. Alebo ak chcete, Rómovia. No každý si povie, že netúži obdivovať cigánske osídlia v Granade. Z omylu sa však rýchlo vyvediete. Celé Sacromonte je postavené v skalách! Ich obydlia sú vytesané do bielej skaly. Vytvorili si tu celé ulice a nespočetne mnoho bytov, podnikov a barov. Skala je deravá ako ementál a keď tam prídete, máte pocit, akoby to bolo vybetónované. Všetko je to však úplne kompaktné, a čudujte sa, koľko chcete, aj čisté. Vo svojich skalných bytoch si spravili útulné krčmičky, v ktorých býva päť až šesť stoličiek. Sú známe po celom svete a navštevujú ich mnohí, nielen filmové hviezdy. A ak niekto známy zavíta do podniku, okamžite ho odfotia a dajú mu podpísať veľký kus papiera. Neskôr si fotografiu zavesia na stenu a chvália sa, kto slávny u nich bol. Čím viac obrázkov, tým lepšia krčma. Večer sa všetky brány pootvárajú a na uliciach sa tancuje až do rána flamengo. Domorodkyňu, ktorú sme zastavili a pýtali sa na nejakú krčmu, najskôr nás zaviedla k sebe domov. Jej byt mal tri izby. Predizba a ďalšie dve sa postupne znižovali o niekoľko schodíkov. V prvej bolo 27 stupňov, v druhej 24 a v tretej 18 stupňov. Teplota v poslednej izbe je údajne rovnaká po celý rok. V lete majú takto zadarmo klímu, no a v zime keď prídu od hôr mrazy, aj kúrenie. Granada je skutočne úchvatná a aj dolu v meste máte pocit, že tu niekde sa stará dobrá Európa končí. Architektúra, obyvateľstvo, suveníry aj teplota svedčia o tom, že Afrika nie je v nedohľadne. Najjužnejší trapas v Európe: Tarifa je najjužnejšie mesto v celej kontinentálnej Eutópe. Leží na polostrove, kde krásne vidno zlievanie pokojného Stredozemného mora a rozbúreného Atlantiku. V diaľke sa týči pohorie Atlas, neklamný dôkaz, že Afrika je blízko. Dokonca sa tam dajú bez väčších problémov naladiť marocké stanice... Samostatné mesto nemá zvláštnu architektúru či atmosféru. Vaše kroky môžu viesť do prístavu, kde si môžete siahnuť na najjužnejší bod starej dobrej Európy. Veď všetky miesta na svete sú patrične známe. Spomenieme len severný polárny kruh, rovník, Nordkapp – najsevernejší bod či Cabo da Roca – najzápadnejší bod Európy. Všetky tieto miesta vyslovene čakajú na turistov a ponúkajú im množstvo suvenírov a certifikátov o prekonaní bájnych bodov. Španieli to však berú z inej strany. Keďže Gibraltár, obrannú skalu v rovnomernom prieplave, majú pod kontrolou Briti, Španieli potrebovali takisto nejaké strategické miesto na kontrolu územia. Preto sa rozhodli ignorovať turistické záujmy a na Punta di Tarifa vybudovali vojenskú základňu. Neďaleko od nej postavili síce obrovské mólo, ktoré má nahradiť spomínané miesto. No nie je to ono. Perto ak budete hľadať najjužnejší bod Európy, radšej sa na to vykašlite. Pristav vám však poskytne zaujímavé pohľady. Už samotný pohľad na deliacu čiaru medzi Atlantikom a Stredozemným morom je krásny. Raj surferov: Ako sme spomínali v predchádzajúcich riadkov, Tarifa nie je turisticky zvlášť zaujímavá. No predsa len má určitý prím. Vďaka priaznivému a takmer neutíchajúcemu a silnému vetru je najlepším a najvyhľadávanejším strediskom všetkých surferov v Európe. Porovnávať sa s nimi môže len pár miest v Normandii vo Francúzsku, no tam je po väčšiu časť roka zima. Tu je aj teplota naozaj príjemná a vďaka stálemu vetru aj v najhorúcejších mesiacoch znesiteľná.

 

Miestny kemp rio Jara je otvorený 365 dní v roku a stále v ňom nájdete vyše 1500 ľudí. Z nich 1400 je surferov. Keď zaduje ten správny vietor, naskytne sa vám nádherný pohľad, more preplnené plachtami windsurfov. Podobné podmienky možno nájsť len v Austrálii, na Floride a na Havajských ostrovoch. Nečudo, že všetci windsurferi z Európy sa presúvajú sem. Žiadne autá vľavo...a všade samé opice: V čase, keď by ste vchádzali na britskú pôdu, žiadne lietadlo by nepristávalo. Majú tu najkratšiu runway na svete a keď lietadlo roluje či štartuje, spadnú závory a všetci musia čakať. Až po vzlietnutí či pristátí oceľového vtáka môžu autá i peší turisti vojsť. Hneď po prvých desiatkach metrov by ste si zavolali taxík no nie pre lenivosť. Ak však chcete spoznať celú skalu a nedriapať sa po kameňoch ako horolezec, je to najjednoduchšie riešenie. Taxíky sú jediným spôsobom dopravy. Ale ukážu vám naozaj všetko. Úzke serpentíny vás dovedú na samotný vrchol skaly. Sú to miesta, na ktorých sa nakrúcalo aj niekoľko scén Jamesa Bonda. Zhora je nádherný pohľad na Maroko, ktoré je akoby kameňom dohodil, aj celú námornú flotilu. Pokocháte sa pohľadom na majestátny Atlas, nasadnete a taxikár vás odvezie až do národného parku, jediné miesto v Európe, kde ešte voľne žijú opice. Briti tvrdia, že pokiaľ budú na Gibraltare ich obľúbené makaky, tak bude patriť Gibraltár Spojenému kráľovstvu. Preto sa o opice starajú až prehnane. Dovolia im naozaj všetko. Potravu si nemusia ani hľadať. Spoliehajú sa na turistov, ktorí ich bohato zásobujú. Ako opice sú natoľko drzé, že z vďaky za sladkosti kradnú fotoaparáty, walkmany a všetko, na čo si práve nedávate pozor. Prosto, opice môžu naozaj všetko a preto ich radšej nechajte na pokoji a počúvajte rady taxikárov. Nejdeš sa okúpať? Oblasť Albufeira má bezkonkurenčne jedny z najkrajších pláží v celej Európe. Nádherné červené skaly ponúkajú veľa diskrétnych miest a malých jaskyniek, lákajúcich svojím tieňom. Preto ak nechcete smažiť svoje telo na prudkom slnku, máte niekoľko možností. Jemný piesok býva za dňa rozpálený, ale oceán vás zaručene schladí. Aj pri teplotách okolo štyridsiatky má sotva dvadsať stupňov. Rozdiel to je naozaj značný a príjemný.

 

Lisabon – mesto vetra: Toto najzápadnejšie hlavné mesto kontinentálnej Európy má skutočne príchuť exotiky. Nepatrí k tradičným miestam dovolenky. Vystúpite z autobusu a oveje vás strašný vietor. Oceán veľmi ovplyvňuje počasie Portugalska, je tam podstatne chladnejšie, ako by sa zdalo. Ale pri prechádkach mestom sa bez horúčav obídete. Lisabon vyzerá úplne inak. Taký Paríž, Rím, alebo Londýn...to je každému jasné. Ale Lisabon? Keďže najlepší pohľad je zhora, vyštverali by ste sa na starú pevnosťnad mestom. V diaľke nad mestom sa vypína socha Ježiša, navlas rovnaká ako v Rio de Janeiro. Popod sochu vedie most, ktorý sa neskutočne podobá Golden Gate Bridge v San Franciscu. A potom, aby sme neboli dopletený... Haš – haš....heš – heš: Pri osamostatnení afrických štátov mali obyvatelia kolonizovaných krajín možnosť slobodne sa rozhodnúť, kde chcú žiť. No a odvtedy je Lisabon zaplavený čiernymi prisťahovalcami. Nie všetci sa však zaradili do normálneho života a ich ,,biznisom“ sa stali drogy. Ak sa prejdete nielen po prístave, ale po hociktorom námestí, určite vás osloví niekto s otázkou ,,haš – haš?“. Ak sa ho chcete zbaviť stačí odpovedať ,,heš – heš“. Ak sa však rozhodnete riskovať a zatúžite spoznať chuť marockého hašu, majte na pamäti, že policajti sú za každým rohom a podobné typy dôkladne sledujú. Dokonca sa v poslednom čase stali prípady, keď predavač ponúkol kaš a hneď po zinkasovaní peňazí vytiahol preukaz štátnej protidrogovej polície. Mesto je pomerne bezpečné. No odľahlejšie uličky navštevujte vždy len v skupinkách. Môžu vám prísť naproti počerní fešáci, ktorí vám určite nebudú chcieť poskytnúť turistické informácie. Žiaden strach, len sa treba mať na pozore. Tam, kde autá netreba – Batahly. Pri vstupe cez mestskú bránu máte pocit, akoby ste cestovali v čase. Stredoveké mestečko obohatené múrom sa už za niekoľko storočí takmer nezmenilo. Po mestských hradbách sa môžete pokojne poprechádzať. Mesto máte ako na dlani. Do mesta však nemajú prístup autá. Ani sa niet čudovať lebo priemerná šírka ulíc je asi tak dva metre. Môžete tam navštíviť nádhernú vináreň a ochutnať zopár druhov portského. V horúcom lete si však treba dať na túto delikatesu veľký pozor. Víno má niekedy až 18% alkoholu, čo však necítite, lebo je veľmi sladké. Potom sa môžete presunúť do Fatimy. Fatima bola kedysi malá dedinka. Pred niekoľkými desiatkami rokov zažili tri malé deti zjavenie Panny Márie na jednom z dubov. A tak na lúke vyrástla nádherná a obrovská katedrála, pred ňou námestie pre milión pútnikov a z dedinky sa stalo mestečko. Nájdete tu desiatky hotelov, ktoré nesú mená všetkých svätcov. V každom výklade je Panna Mária v tristo veľkostiach a ružence sa predávajú na metre.