Dôchodková a príjmová politika štátu v príslušnej krajine popri cenách ovplyvňujú kvalitu života spoločnosti.
Reguláciou
príjmov a dôchodkov sa ovplyvňujú príjmy štátneho rozpočtu, rozpočty
miest a obcí, podnikateľských firiem, príjmov domácností,
verejnoprospešných organizácií.
Ekonomika disponuje týmito zdrojmi príjmov a dôchodkov: mzdy, zisky, dane, nájomné, úroky, poplatky, pokuty a penále.
Dôchodková a príjmová politika štátu sa zameriavajú na:
1. ovplyvňovanie celkového dopytu, ktorý
možno regulovať prostredníctvom regulovania cenovej hladiny, miezd,
podpôr v nezamestnanosti a sociálnych dávok, zisku, daní, odvodov a pod.
2. stabilizácia cenovej hladiny, ktorá
sa zabezpečuje ovplyvňovaním nominálnych miezd vládou tak, aby udržanie
vysokej zamestnanosti neviedlo prostredníctvom nákladovej inflácie
k urýchľovaniu inflačných procesov. Ceny môže vláda ovplyvňovať zmenami
sadzieb nepriamych daní( DPH, ...)
3. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivca – trhová
ekonomika smeruje k hromadeniu bohatstva na jednej strane a chudoby na
druhej strane, štát sa snaží reguláciou dôchodkov (príjmov) tieto
rozdiely znižovať.
Nástroje dôchodkovej politiky
1. dohoda sociálnych partnerov o ročnom prírastku miezd a platov (rokovania tripartity)
2. priama vládna regulácia miezd a cien
3. daňové sadzby
4. priznanie alebo nepriznanie daňových úľav
Nástroje regulácie príjmov a dôchodkov možno zhrnúť podľa subjektov do troch skupín:
1. regulácia príjmov podnikateľských subjektov (regulujú sa na základe zákona o daniach z príjmov)
2. regulácia príjmov neziskových organizácií ( regulujú sa rozpočtovou politikou vlády, ktorá v rozpočte stanoví objem prostriedkov na plnenie úloh v príslušnej činnosti)
3. regulácia príjmov domácností ( daň z príjmu, odvody do fondov)
Dôchodková
a príjmová politika ako súčasť hospodárskej politiky štátu má svoj
pôvod v ovplyvňovaní vzájomného vzťahu cien a miezd. Dôchodková
politika zahŕňa cenovú a mzdovú politiku.
Cenovú politiku štátu tvoria:
1. cenová regulácia – stanovenie alebo usmerňovanie cien cenovými orgánmi. Štát môže stanoviť úradné určenie cien, t. j. maximálnej, pevnej alebo minimálnej ceny.
Maximálna cena - cena, ktorú nie je možné prekročiť
Pevná cena – cena, ktorú nie je prípustné zmeniť
Minimálna cena – cena, ktorú nie je prípustné znížiť
Pre štátne intervenčné nákupy v poľnohospodárstve určuje ministerstvo garantované ceny.
Rozhodnutia
cenových orgánov sú záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby.
Cenovú reguláciu v podmienkach SR upravuje zákon o cenách.
2. cenová kontrola – cenové orgány zisťujú systémom kontroly, či ekonomické subjekty neporušujú cenové predpisy a zákon o cenách.
3. cenová stratégia – je súhrn opatrení, pokynov, postupov, pravidiel a zásahov štátu v oblasti cien zameraných na dosiahnutie stanoveného cieľa.
Mzdová politika
Mzdová politika patrí k nástrojom sociálnej politiky. Jej hlavným nástrojom je minimálna mzda, ktorá je záväzná pre všetky podnikateľské subjekty.
Minimálna mzda je najnižšia zložka mzdy najnižších kvalifikačných stupňov zamestnancov. Stanovuje ju zákon.
Pri mzdovej politike úroveň príjmov sa reguluje:
· stanovením taríf pre pracovné triedy
· daňou z príjmu fyzických a právnických osôb
· stanovením minimálnej mzdy
· stanovením životného minima
· podporou v nezamestnanosti
· sociálnymi dávkami
· stanovením invalidných a starobných dôchodkov
· podporou rodín s deťmi