Integrácia – scelenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku, spájanie menších elementov /zložiek/ do väčších.

Ekonomická integrácia – zjednocovanie samostatných hospodárskych jednotiek fungujúcich na jednotných princípoch. Ekonomická integrácia je v užšom slova zmysle ponímaná ako medzinárodná ekonomická integrácia, teda komplex vzťahov, ktorý vyplýva z prirodzeného vývoja výrobných síl v celosvetovom meradle a z potrieb rozvoja medzinárodnej deľby práce.

Po 2. svetovej vojne – nová forma medzinárodných ekon. vzťahov - medzinárodná ekonomická integrácia

(aj priemyselne vyspelé krajiny aj rozvojové )

Hlavne v záp. Európe :

Európska únia (EÚ) – Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO), Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu(EAURATOM)
Európske združenie voľného obchodu (EZVO = EFTA)

Podstata ekonomickej integrácie

= najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života

= vytváranie hlbokých ekonomických vzťahov, prestavba a vzájomné ekon. dopĺňanie ekon. štruktúr, formovanie medzinár. ekon. komplexov

Je podmienená týmito charakteristikami:

stupeň ekon. rozvoja a deľby práce, medzinár. špecializácie a kooperácie
vyžaduje vedomú činnosť subjektov (štátov, hosp. združení, medzinár. inštitúcií) pri formovaní a regulovaní ekon. vzťahov
vzájomné prispôsobovanie sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín – prehlbovanie závislosti medzi subjektami
integračné procesy majú regionálny charakter
dosahuje sa ekon. efekt – zvýšenie produktivity práce, ekonómia času
postupná transformácia na novú ekon. štruktúru vznikajúceho regionálneho hospod. komplexu

Príčiny ekonomickej integrácie

efektívne riešenie otázky:

ekon. rastu
kapacity trhov
prekonávania prekážok existencie národných rámcov

Situácia v záp. Európe po 2. svet. vojne:

ekon. a politická závislosť krajín Európy na USA
postavenie Sovietskeho zväzu a jeho vplyv na krajiny stred. a vých . Európy
Európa pod nadvládou dvoch svetových veľmocí: ZSSR a USA - hľadanie spôsobov, ako čeliť vojenskej moci ZSSR a ekon. moci USA
veľkosériová výroba, ktorá si vyžaduje väčší trhový priestor
rast nákladov na vedu a výskum, ktorý si vyžaduje viac finančných, materiálových a ľudských zdrojov, čo prekračuje rámec národných ekonomík
rozvoj medzinárodnej deľby práce – dovoz a vývoz služieb, migrácia pracovných síl, špecialistov, vytváranie informačných databáz, spoločné projekty

Zmeny v rozsahu, charaktere a formách medzinárodných ekon. vzťahov pôsobia spätne na národné ekonomiky

Koncepcie medzinárodnej ekonomickej integrácie

liberálna

- odstraňovanie prekážok voľného pohybu tovarov, služieb a výrobných faktorov

- štát nemá žiadnu úlohu – objekt integrácie je trh, subjektami sú jednotliví súkromní podnikatelia

neoliberálna - pripúšťa určité zásahy štátu, ale len s cieľom zabezpečenia nevyhnutných podmienok pre fungovanie ekonomiky založenej na konkurencii
neokeynesovská – aktívna úloha štátu v integr. procese zameraná na ovplyvňovanie národnej hospodárskej politiky v zmysle spoločných cieľov

Formy ekonomickej integrácie

Formy ekonomickej integrácie - na makroúrovni a na mikroúrovni

1. mikroekonomická integrácia – vytváranie a prehlbovanie vzájomných vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi vo forme napr. Spoločný výskumu trhu, spoločného zásobovania, servisu poradenstva, vo forme výrobnej kooperácie a špecializácie.

2. makroekonomickú integráciu – spájanie a zbližovanie trhov jednotlivých národných hospodárstiev, čím vzniká nadnárodný ekonomický komplex

Na makroúrovni sa uzatvárajú mnohostranné dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami a nadobúdajú tieto formy:

Pásmo voľného obchodu - rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu.

Colná únia - okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únii sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno - politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu.

Spoločný trh - zrušenie obchodných reštrikcií, ale i rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov - voľný pohyb kapitálu a pracovných síl.

Hospodárska únia- opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hospodárskych politík, aby tak bola odstránená diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.

Menová únia- predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu zúčastnených krajín. V rámci menovej únie sa majú prijať jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika. Národné centrálne banky sa nahradia jednou, spoločnou centrálnou bankou, vytvorí sa spoločný fond menových rezerv a jednotná menová politika voči nečlenským krajinám a medzinárodným finančným inštitúciám.

Úplná ekonomická integrácia predpokladá zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre členské krajiny.

Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou – predpokladá sa, že prvky politickej integrácie sa vytvárajú súčasne s prvkami ekonomickej integrácie postupným prechodom právomocí na nadnárodný orgán.

Integrácia v západnej Európe

Začiatky integrácie v západnej Európe :

r.1945 – 1950 vznikli organizácie pre Európsku hospodársku spoluprácu ( neskôr Organizácia pre Európsku hospodársku spoluprácu a rozvoj - Organization for Economic Cooperation and Development - OECD) a v roku 1949 Európska rada
r. 1948 - Colná únia Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko)
9. mája 1950 bol vyhlásený ministrom zahraničných vecí Francúzska R. Schumanom plán Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (vychádzal z myšlienky, že ak sa majú vylúčiť akékoľvek pokusy o prípravu na vojnu, musia odvetvia dôležité pre zbrojársky priemysel podliehať medzinárodnej kontrole prostredníctvom záväznej dohody, a preto by sa produkcia uhlia a ocele Francúzska a Nemecka mala riadiť z jedného nadnárodného orgánu)
plán podporili Taliansko a krajiny Beneluxu a na základe Parížskej dohody z roku 1951 vzniklo v roku 1952 Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) – Montánna únia (mont = hora, montánny = banícky, banský).
Zámerom ESUO bolo vytvoriť spoločný trh pre uhlie a oceľ a montánne výrobky – železnú rudu, koks a železný šrot.
Vznik ESUO predstavuje sektorovú integráciu, kde sa jedná o postupné začleňovanie odvetví – sektorov, u ktorých sa vytvorili potrebné predpoklady, do integračného procesu
r. 1957 - Francúzsko, Nemecko, Taliansko a krajiny Beneluxu podpisujú Rímske dohody (alebo aj Rímsku zmluvu) ustanovujúce Európske spoločenstvo atómovej energie (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Cieľ - mierové využitie jadrovej energie.
v r. 1967 po splynutí inštitúcií ESUO a EHS vytvorenie Európskeho spoločenstva - ES (European Communities - EC)
od 1.1.1993 je pôvodná zmluva o založení EHS nahradená zmluvou o Európskej únii (na základe Maastrichtskej dohody z roku 1991) a miesto ES sa od konca roku 1993 používa názov Európska únia

Inštitúcie EÚ:

- Európska komisia – výkonný orgán Európskej únie

– úloha - zabezpečovať dodržiavanie ustanovených zmlúv,
- navrhovať zákony pre EÚ, smernice a predpisy

- a po ich schválení zabezpečiť ich uplatňovanie;

- Rada ministrov - rozhodovací orgán, ktorý rokuje o zákonoch EÚ a prijíma ich;

- Európsky parlament –sledovanie činnosti Európskej komisie, schvaľovanie a upravovanie rozpočtu
a kontrola legislatívy ;

- Súdny dvor – urovnáva spory medzi členskými krajinami
- posudzuje medzinárodné dohody;

- Európska rada – prijíma na úrovni ministrov zahraničných vecí, predsedu a podpredsedu Komisie politické impulzy a smernice pre budúci vývoj únie.

Slovensko a EÚ

1990 – Dohoda o obchodnej a ekonomickej spolupráci (EÚ a Česko-Slovensko). Začal sa program PHARE

1991 – Asociačná dohoda (16.12.1991 – EÚ a Česko-Slovensko)

1992 – Dočasná dohoda o obchode (časť Asociačnej dohody – vstúpila do platnosti 1.3.1992) – hovorí o utvorení pásma voľného obchodu do r. 2001

1993 – Európska dohoda so Slovenskou republikou (4.10.1993) – Asociačná dohoda SR a EÚ (vstúpila do platnosti 1.2.1995 po ratifikácii Národnou radou SR, Európskym parlamentom v Štrasburgu)

- podporuje: - priemyselnú spoluprácu

- hospodársku pomoc

- politický dialóg

- zbližovanie práva, kultúry

- vnútrobezpečnostné otázky

- úplnú integráciu do EÚ

Ciele a výsledky západoeurópskej integrácie

V preambule dohody o vytvorení EHS zakladateľské štáty deklarovali, že zabezpečia ekonomický a sociálny pokrok svojich krajín cestou odstraňovania prekážok, ktoré rozdeľujú Európu. Konkrétne v prvej etape sa mal zabezpečiť voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovných síl, vyrovnávať podmienky konkurencie a vytvoriť spoločný trh.

Približne v priebehu troch rokov sa odstránili exportné a importné kvóty a vytvorilo sa pásmo voľného obchodu.

V 60-tych rokoch krajiny EHS uskutočnili ešte rad opatrení: zaviedla sa spoločná poľnohospodárska politika, v rámci EURATOMU boli začaté spoločné programy v oblasti jadrových výskumov, položené základy pravidiel regulujúcich podnikateľskú činnosť, pravidlá migrácie pracovných síl.

Mechanizmus agrárneho trhu je založený na troch princípoch:

-jednotných cenách;

-prísnom protekcionizme v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktmi s tretími krajinami;

-financovaní opatrení zabezpečujúcich jednotnú úroveň nákupných cien a nákladov spojených so štruktúrnou prestavbou poľnohospodárstva EHS zo spoločného agrárneho fondu.

Koncom 60-tych rokov krajiny EHS značne predbehli všeobecnú západoeurópsku úroveň v raste produktivity práce, tempách rastu GNP a v prehlbovaní medzinárodnej deľby práce.

Vytvorenie colnej únie bolo zavŕšené skôr ako bolo naplánované k 1. júlu 1968. Bol to veľký úspech na ceste“ európskej stavby“.

V druhej etape ( 70-te roky ) na základe Wernerovho plánu sa vytýčil prechod k hospodárskej a menovej únii.

Organizátori ponímali západoeurópsku integráciu ako mnohostupňovú stavbu. Prvým stupňom mala byť colná únia, na jej základe sa predpokladal realizovať spoločný trh, za tým hospodárska a menová únia. Zavŕšením by mala byť politická únia., čo znamená vytvorenie“ nadštátu“ federatívneho resp. konfederatívneho typu. Rímske zmluvy však o tom priamo nehovoria. Článok 2. zmluvy uvádza, že EHS má za cieľ uskutočňovať čoraz užšie vzťahy medzi členskými štátmi.

To znamená, že zostal otvorený problém foriem týchto vzťahov. Správy vedúcich predstaviteľov a dokumenty spoločenstiev svedčia o tom, že konečným cieľom bol aj je politická integrácia , ktorá by umožňovala spoločnú politiku aj v oblasti vojenskej.

V integračných spoločenstvách sa tiež postupne rozrastala členská základňa. Základným predpokladom členstva je systém demokratickej, pluralistickej vlády.

V januári 1973 vstupujú do spoločenstva Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v januári 1981 Grécko, v januári 1986 Španielsko a Portugalsko a začiatkom roku 1995 Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Pôvodná 6 členná základňa sa rozšírila na 15 člennú.

Prax ukázala, že úspešný postup smerom k hospodárskej únii si vyžaduje súčasné následné kroky k únii menovej. V súvislosti s týmto zámerom a pod vplyvom problémov v medzinárodných menových vzťahoch krajiny integračného spoločenstva venujú pozornosť menovým vzťahom a výsledkom ich snáh o zjednotenie menovej politiky je vytvorenie Európskeho menového systému.

Od 1.5.2004 má EÚ 25 členov. Týmto dňom pristupuje ďalších 10 štátov: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.

1. január 2007 - dve ďalšie krajiny východnej Európy – Bulharsko a Rumunsko – pristúpia k EÚ a zvýšia tak počet členských štátov na 27.

Chorvátsko, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko sú takisto kandidátmi na členstvo.

Medzinárodná ekonomická integrácia