Slovensko a Európska únia

Dohoda obsahuje klauzulu o ľudských právach, pričom sa v preambule zdôrazňuje dodržiavanie zásad demokracie a trhového hospodárstva. Zmluva vstúpila do platnosti 1.2.1995.

Na zasadnutiach Európskej rady v Kodani 1993 vedúci predstavitelia EU potvrdili, že Slovensko /podobne ako ostatné európske krajiny, ktoré podpísali asociačné dohody/,  sa môže v budúcnosti pripojiť k EU za predpokladu, že splní ekonomické a politické požiadavky, ktoré sa vyžadujú na udelenie členstva.

V apríli 1998 sa začali vstupné rozhovory so šiestimi uchádzačskými štátmi : Maltou, Lotyšskom, Litvou, Bulharskom, Rumunskom a Slovenskom.

15. februára 2000 sa začali oficiálne rokovania o vstupe Slovenska do EU.

13.decembra 2002 na kodanskom summite Slovensko oficiálne skončilo pred vstupové rokovania uzavretím všetkých kapitol (30).

Politické a ekonomické dôsledky vstupy SR do EÚ

Dôsledky integrácie či ne integrácie Slovenska do Európskej únie môžu byť posudzované z rôznych uhlov pohľadu. Pri hodnotení výhod a nevýhod vstupu SR do Európskej únie treba postupovať komplexne a posudzovať jeho kladné dôsledky spolu so zápornými. Ekonomické výhody vstupu SR do EÚ

• Priamy kontakt s výrobcami krajín EU bude znamenať zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch našej ekonomiky, spojenej s rozsiahlejšou ponukou, lepšou kvalitou, širším sortimentom a nižšími cenami.
• Výrobcovia budú kvôli zvýšeniu konkurencie prinútení modernizovať výrobné zariadenia, zavádzať high-tech výrobky a zvýšiť produktivitu.
• Odstránenie obchodných prekážok medzi SR a EÚ bude mať za následok rast objemu vzájomného obchodu.
• Voľný pohyb tovaru bude spojený s celospoločenskými úsporami v súvislosti so zavedením jednotlivých prepravných dokumentov.
• V podmienkach spoločného colného územia odpadnú náklady na colné a pasové kontroly vrátane nákladov spojených s ochranou hraníc.
• Rozvoj spolupráce s výrobcami EÚ pri prenikaní na tretie trhy, t.j. trhy nečlenských krajín by viedol k ďalšiemu zvýšeniu našich exportných možností.
• V súvislosti s voľným pohybom služieb a kapitálu vzniknú pre našich podnikateľov nové podnikateľské príležitosti v priestore EÚ.
• Rozvoj podnikateľskej činnosti bude podporovať vstup zahraničného kapitálu do SR, a to za lepších podmienok v porovnaní s dneškom.
• Prítomnosť zahraničného kapitálu ovplyvní racionálnejšie rozmiestnenie výrobných zdrojov v SR.
• Prejaví sa aj pôsobenie nepriamych účinkov zahraničného kapitálu: vplyv na sociálnu oblasť, zamestnanosť, vývoj obchodnej a platobnej bilancie, štrukturálne premeny v ekonomike, transfer techniky, technológie, know-how.
• Dá sa predpokladať, že do SR bude smerovať vyšší objem nenávratných prostriedkov z EÚ, najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Tieto prostriedky pomôžu riešiť naše problémy v  oblasti výroby, ľudských zdrojov, energetiky, v environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti infraštruktúry, dopravných systémov a budovania transeurópskych sietí.
• Zavedenie voľného pohybu osôb a pracovných síl slovenským občanom uľahčí cestovanie a rozšíri možnosti pracovať.
• Predpokladaný vstup SR do menovej únie SR umožní využívať rozličné ekonomické a komerčné výhody, späté zo zavedením jednotnej meny euro.
• Zo sektorového hľadiska sa najväčšie výhody očakávajú v oblasti poľnohospodárstva.

Vstup do EÚ nám umožní využívať tamojšiu vyššiu cenovú hladinu. Poľnohospodárstvo pociťuje výhody rozvoja našich kontaktov s EÚ už v pred vstupovom období; poskytovaná pomoc je určená na zdokonaľovanie poľnohospodárskych štruktúr, marketingových sietí a na riadenie kvality potravín.

• Jedným z najvýznamnejších dôsledkov vstupu do EÚ bude upevnenie našej trhovej ekonomiky.

 Neekonomické výhody vstupu do EÚ

• Posilní sa dôveryhodnosť SR a jej pozície v zahraničnopolitickej oblasti.
• Integrácia do EÚ nám umožní spoločne a efektívnejšie čeliť novým výzvam a globálnym problémom.
• Vnútropolitickým dôsledkom začlenenia SR do EÚ bude upevnenie demokratického systému.
• Dôjde k rozvoju vzájomných kontaktov v oblasti justičnej a policajnej spolupráce, čo prispeje k zvýšeniu bezpečnosti našich občanov.
• Zapojenie SR do environmentálnej politiky EÚ prispeje k zlepšovaniu kvality životného prostredia.
• Zapojenie SR do jednotného európskeho trhu v oblasti voľného pohybu osôb a pracovných síl prispeje k rozširovaniu vedecko-technických poznatkov EÚ a zosúlaďovaniu kvalifikácií, ako aj k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne v SR a lepšiemu uplatneniu absolventov na trhu práce.
• Vstup do EÚ pozitívne ovplyvní oblasť vedy, výskumu a rozvoja.
• Integrácia, rovnako ako globalizácia, prináša obrovské možnosti, ktoré história dosiaľ nepoznala. Ponúka pre ľudí perspektívu väčšieho blahobytu, vyššej životnej úrovne a životných istôt, život v mieri a bezpečnosti.
• Zjednotenie Európy zachovanie identity každého národa a čerpanie z kultúrneho, historického a spoločenského dedičstva členských štátov.

Riziká a nevýhody vstupu SR do EÚ

• Niektoré kompetencie, napr. colná a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a ekologické normy, sa presunú z národných inštitúcií na inštitúcie EÚ.
• Výrobky exportované do EÚ musia spĺňať jej technické normy. Pre SR to znamená tieto európske normy prevziať a uplatňovať ich.
• Tento proces, ktorý je časovo i finančne veľmi náročný, povedie k zvýšeniu nákladov našich výrobcov, čo súvisí s potrebou nakúpiť nové technológie, so zmenami v organizácii riadenia ap.
• Zvýši sa konkurenčný tlak na slabšie podnikateľské subjekty SR, čo môže ohroziť ich existenciu.
• Môže dôjsť k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia.
• Pri zapojení SR do jednotného trhu EÚ môže znamenať nevýhody alebo problémy: - rýchlo rastúci dopyt môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu; - nedostatok personálu vhodného na medzinárodné podnikanie; - ťažkosti pri vykonávaní služieb v priestore celej EÚ; - jazykové bariéry; - vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií v priestore EÚ; - zvyšovanie dopravných nákladov; - vyššie náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania; - vzdialenosť; - potreba zohľadniť rozličnú mentalitu občanov jednotlivých krajín EU; - rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov;
• Očakávať možno vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené so začlenením do EÚ, s prispôsobovaním spoločných štandardov.
• Príspevky do štrukturálnych fondov EÚ sa môžu prejavovať ako finančná záťaž pre slovenskú ekonomiku, hoci z dlhodobejšieho hľadiska čerpanie z týchto fondov nepochybne výrazne prevýši naše vklady.
• Vstup do EÚ bude znamenať stratu colných výnosov, ktorými dnes postihujeme členov EÚ, a tým aj  časti príjmov do štátneho rozpočtu.

Dôsledky ne integrácie SR s EÚ

• Neúčasť SR v EÚ by znamenala, že Slovensko sa nebude podieľať na ekonomických i neekonomických výhodách, ktoré so sebou integrácia prináša.
• SR vypadne zo svetového globalizačného trendu, dostane sa do izolácie a do pozície tretej krajiny.
• Ekonomické dôsledky pocíti SR v obchodnej oblasti. Keby skončila platnosť asociačnej dohody medzi SR a EÚ alebo bola táto dohoda zrušená, stratili by sme existujúce colné výhody. V krajinách, ktoré by vstúpili do EÚ, zase dôjde po vstupe k strate platnosti dohôd o vytvorení pásiem voľného obchodu, resp. colných únií s inými štátmi vrátane SR.
• Konkurenčný tlak na výrobcov by sa obmedzil, čo by viedlo k zaostávaniu celých výrobných odvetví a odborov.
• Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ by sa stali prakticky nedostupné a prílev priamych zahraničných investícií by sa zastavil.
• Obmedzili by sa možnosti získavať vzdelanie a prácu v krajinách EÚ, sťažilo by sa cestovanie do členských krajín EÚ, ustrnula by účasť na vedeckovýskumných programoch, spochybnili by sa naše záväzky voči EÚ v oblasti ľudských práv, ochrany kultúrneho dedičstva, životného prostredia, každý odklad by pôsobil na ďalšie prehlbovanie civilizačnej medzery medzi nami a štátmi EÚ.