Najstaršie ekonomické názory vznikajú už v staroveku, idealizuje sa tu naturálny typ

hospodárstva. Rôzne ekonomické javy vysvetľovali veľmi zjednodušene, zodpovedalo to

ich úrovni poznania. Vytvorili sa 2 základné prístupy:

I) Hedonistický - pochádzal od Epikura, cieľom tohto prístupu je maximalizovať slasti,

minimalizovať strasti. O tom Čo vyrábať? rozhoduje jednotlivec. Prístup existuje aj dnes. V pozadí koncepcie človeka ekonomického - Homo oeconomicus.

II) Princíp obecného blaha. Tento prístup predkladá predstavu, že všetci ľudia sú si rovní. Obecné blaho zabezpečuje štát. Patrí sem Platón - svoje ekonomické názory rozširuje v dielach:

a) Ústava (štát) – Politea

b) Zákony – Noemoi Štát má byť garantom obecného blaha. V ústave obyvateľstvo delil do 3 skupín:

1) skupina výrobcov

2) skupina strážcov

3) skupina vládcov

2, 3 - nemajú mať súkromné vlastníctvo a ani rodinu. V diele Zákony svoje názory prepracoval a povedal, že všetky skupiny obyvateľstva môžu mať súkromné vlastníctvo a rodinu.

Ďalší predstavitelia:

Xenofón

V centre pozornosti bol roľník a jeho činnosť; dielo Oi – konomikos

Aristoteles

Filozof, jeden z prvých ekonomických mysliteľov. Súkromné vlastníctvo považoval za nevyhnutnú požiadavku individuálnej iniciatívy. Rozlišoval medzi hospodárskou činnosťou, ktorej cieľom je uspokojovanie potrieb ľudí, túto činnosť nazval ekonomika a činnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť zisk - chremastika. Odmietal úžeru. Je známy ako tvorca princípu ekvivalencie výmeny - tovary, ktoré sa vymieňajú musia byť v nejakom ohľade rovnaké, musia byť kvantitatívne porovnateľné. Je predchodcom teórie spravodlivej ceny - cena, ktorá vzniká v podmienkach konkurencie a slobodnej zmluvy, nie je vynútená ani ekonomickým tlakom ani násilím. Neskúmal ekonomický dosah, zostal v morálnej rovine. Peniaze chápal ako prostriedok,

ktorý uľahčuje výmenu, nevidel v nich prostriedok na uchovávanie bohatstva.

Rimania

Nadväzovali na Grékov. To, čo sa im hodilo si brali na praktické účely. Poľnohospodárstvo považovali za najčestnejší zdroj obživy.

Predstavitelia:

1) Cato - spis o poľnohospodárstve, snažil sa vysvetliť ako čo najlepšie hospodáriť, zaobchádzať s otrokmi, doporučoval znepriateliť otrokov, aby lepšie pracovali.

2) Varro - poľnohospodárstvo, pracovné nástroje delil do 3 skupín:

a) hovoriace nástroje - otroci

b) nemé nástroje – kladivo

c) nástroje, ktoré vydávajú neartikulované zvuky - zvieratá

3) Gracchusovci - bratia, pozemkové reformy, chceli prerozdeliť pôdu, tvrdili, že do armády majú vstupovať aj nemajetní. V tomto období sa zdôrazňovalo autanktné - sebestačné hospodárstvo - všetko potrebné si vyrobiť a predať len prebytok. V prechodovom období od

staroveku do stredoveku vzniká hospodárstvo s intenzívnym hospodárstvom - výroba s cieľom predaja.

Ekonomické názory stredoveku

Nevznikli žiadne teórie, nadväzovali na teóriu spravodlivej ceny=>feudalizmus, základom majetku je pôda, vlastník pôdy je feudál, feudáli - poddaní odovzdali rentu feudálom.

Platila sa renta - robota, peňažná, naturálna. Okrem toho platili odvody, dane, mýta, cirkevné desiatky.

Neexistovali výrobné faktory, trhový systém, kapitál mal charakter depotu - pokladu.

V teórii spravodlivej ceny pokračuje Tomáš Akvinský - spravodlivá cena je taká, ktorá

po odpočítaní nákladov výrobcovi zabezpečí primeraný životný štandard - nie nižší. Zisk

je povolený v 3 prípadoch:

1) keď slúži ako zdroj obživy

2) keď slúži ako podpora a pomoc chudobným

3) keď slúži na verejné účely

Merkantilizmus

Vzniká v 16st., rozvíja sa až do polovice 18st.

Názov pochádza od boha obchodu Merkura.

V obchodovaní ich zaujímali praktické otázky hospodárskeho života.

Merkantilizmus vyjadroval záujmy štátnikov a veľkých obchodných spoločností.

Vznik merkantilizmu súvisí s prúdením drahých kovov do Európy. Národné bohatstvo

videli v hromadení drahých kovov a peňazí. Podľa nich zdrojom bohatstva je

zahraničný obchod. Zakazovali drahé kovy a peniaze vyvážať z krajiny, neskôr v období

rozvinutého merkantilizmu sa veľký dôraz kládol na podporovanie manufaktúr.

Manufaktúry sa zameriavali na výrobu výrobkov na vývoz, snažili sa dosiahnuť aktívnu

peňažnú bilanciu. Dovážali sa len suroviny, ktoré sa tam nevyrábali + výrobky z drahých

kovov. Predstavitelia: 1) Thomas Mun - v Anglicku

2) J. B. Colbert - vo Francúzsku

3) Mária Terézia, Jozef II - Rakúsko-Uhorsko

4) Peter I - Rusko

Fyziokratizmus

Vzniká v 18st. Zdroj bohatstva videli v poľnohospodárskej výrobe, najbohatšia je tá krajina, ktorá má najviac poľnohospodárskej pôdy. Národné hospodárstva prirovnávali ku kolobehu

v prírode - vyviera z prírody.

Predstavitelia:

1) Francois Quesnay (Kene) - bol osobným lekárom Ľudovíta XV, k ekonomike pristupoval tak ako lekár k ľudskému telu. Tvrdil, že treba hľadať príčiny chorobného stavu hospodárstva.

Najvýznamnejšie dielo je Ekonomická tabuľka - 1758, podáva tu sociálnu štruktúru spoločnosti. Spoločnosť delí na triedy:

a) trieda vlastníkov - vlastnia pôdu

b) produktívna trieda - nájomníci pôdy a tí, ktorí pracujú

c) sterilná trieda - všetci ostatní, pracujúci v iných odvetviach, remeslách, obchode, nevytvárali nové hodnoty, iba sumarizovali hodnoty vytvorené v poľnohospodárstve.

2) Turgot - nadviazal na Quesnaya, bol to minister financií Ľudovíta XVI - z produktívnej triedy vyčleňuje roľníctvo ako samostatnú triedu. Zdroj bohatstva videl v poľnohospodárskej výrobe.

Klasická ekonómia

Spája sa s ňou vznik ekonómie ako vedy.

Wiliam Petty- zdroj bohatstva nehľadá v obehu, ale vo výrobe. Venoval sa teórii pracovnej hodnoty (vysvetľuje tu rentu, úrok, cenu).

Známy je svojím citátom: “Práca je matkou, príroda otcom bohatstva.”

Predstavitelia:

1) Adam Smith - jeho dielo: “Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov” -1776, zaoberal sa morálnou filozofiou, neskôr ekonómiou. Národné bohatstvo chápal ako súhrn individuálnych bohatstiev - národ bude bohatý vtedy, keď budú bohatí jednotlivci. Žiadal slobodu jednotlivca, súkromného vlastníctva, podnikania, razil myšlienku hospodárskeho liberalizmu – vychádza z toho, že človek je egoista a v 1 rade sa snaží uspokojiť svoje vlastné záujmy - je hybná sila vývoja. Štát nemá zasahovať do ekonomiky. Štátu sú vyčlenené 3 funkcie:

a) obrana štátu pred vonkajším nepriateľom

b) zabezpečenie poriadku vo vnútri krajiny

c) starať sa o verejné zariadenia o ktoré nemá záujem jednotlivec.

Zaoberá sa teóriou hodnoty - zdrojom bohatstva je práca v hociktorom odvetví. Hodnota tovaru určuje množstvo práce, ktorú je potrebné vynaložiť na jeho výrobu. Hodnota tovaru závisí od živej práce. Štát nemá zasahovať do ekonomiky. Každé národné hospodárstvo má svoj vlastný koordinujúci mechanizmus, ktorý automaticky obnovuje rovnováhu. Tento mechanizmus

nazval princípom neviditeľnej ruky. Rozpracoval teóriu absolútnych výhod - krajina sa má špecializovať na výrobu tovarov, kde dosahuje absolútne výhody - najnižšie náklady.

2) David Ricardo - nemal špeciálne ekonomické vzdelanie, jeho školou bol praktický život na burze. Napísal dielo: “Zásady politickej ekonómie a zdaňovania” - napísal ho v roku 1817 - nadväzoval tu na Smithovu teóriu hodnoty. Tvrdil, že hodnota závisí od živej práce vynaloženej na výrobu výrobkov a od práce minulej spredmetnenej vo výrobných faktoroch. Je tvorcom teórie komparatívnych (porovnateľných) výhod - aplikoval ju na medzinárodnú oblasť, vysvetľoval rentu, peniaze. Mzda - cena za prácu, táto mzda môže byť:

a) primárna (odvodená od minima – existencia prostriedkov)

b) trhová (odvodená od ponuky a dopytu)

3) Jean Baptiste Say - tvrdil, že výroba tovarov je tvorba užitočných vecí, na ktorej sa spolupodieľajú 3 výrobné faktory: práca, pôda, kapitál. Všetkým prináleží rovnaká odmena. Je tvorcom zákona trhovej ekonomiky=>ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Zo Sayovho zákona trhu vyplýva, že cena každého tovaru tvorí mzda za prácu a zisk podnikateľa. Výrobou určitého množstva tovarov sa zároveň vytvárajú

dôchodky - tie môžu byť použité na nákup tovarov.

4) Malthus - autorom populačnej teórie - obyvateľstvo sa rozmnožuje rýchlejšie ako rastú existenčné prostriedky. Obyvateľstvo rastie geometrickým radom. Existenčné prostriedky aritmetickým radom. Tento rozpor možno zmierniť preventívnymi prekážkami - pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášov nemajetných ľudí. Za pozitívne prekážky považuje vojnu, biedu, hladomor, epidémie. Toto je zhrnuté v diele “Esej o populácii”.

Teórie socializmu

1) utopický socializmus - predstavitelia - Saint Simon; Owen; Fourie (Sen o lepšej budúcnosti). Východisko z vykorisťovania videli v socializme.

2) vedecký socializmus - Karl Marx - vychádzal z teórie Smitha a Ricarda rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Predpokladal, že abstraktnou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou robotník vytvára úžitkovú hodnotu, ekonomické zákony vývoja kapitalizmu, vysvetľuje základné ekonomické pojmy. Hodnota sa prejavuje vo výmennej hodnote, ktorá závisí od práce vynaloženej na výrobu tovarov ako aj na prácu minulej. Rozlišoval medzi prácou a pracovnou činnosťou. Pracovná sila vytvára vyššie hodnoty ako má ona sama. Teória nadhodnoty-  základný zákon kapitalizmu, sú tu protirečivé záujmy medzi robotníkmi a kapitalistami. Kapitalizmus sa dá zvrhnúť sociálnou revolúciou.

Neoklasická ekonómia

Vzniká v 70 -tych rokoch minulého storočia.V centre pozornosti je analýza ponuky, dopytu, cien, spotreby. Vychádza sa zo Sayovho zákona trhu. Rozvíjala sa v 3 prúdoch, 3 školách ktoré mali

spoločné metodologické východiská založené na princípe hraničnej užitočnosti. :

1) Rakúska škola - zameriava sa na psychologické motívy kúpy

2) Lausanská škola - matematická škola - štatistika, výpočty - Pareto

Predstavitelia:

a) Jevons - skúmal hospodárske cykly, ekonomika sa podľa neho rozvíja v cykloch, závisí to od škvŕn na slnku

b) Walras - tvorcom teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy, na cyklus

vplývajú aj vonkajšie podmienky

3) Anglo-americká - Teória hraničnej užitočnosti: hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotou zásahy daného tovaru - hodnota tovaru nezávisí od výrobných nákladov, ale hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit. Predchodcom tejto teórie bol H. Gossen - vysvetľoval správanie človeka pri uspokojovaní svojich potrieb 2 zákonmi:

1) Čím väčšie množstvo tovaru postupným uspokojovaním človek má, tým ma pre neho menšiu hodnotu.

2) Človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti.

Paretovo optimum: pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných

preferovaných spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť

svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného.

Predstavitelia: A. Marshall; J.B. Clark; rakúska škola(Böhm -Bawerk, Menger); lausanská

škola(Pareto)

Keynesová makroekonomická teória:

- zakladateľom je J. M. Keynes - vytvoril teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Je tvorca makroekonómie.  Sem patrí teória efektívneho dopytu - úroveň makroekonomických vzťahov nezávisí od výrobných možností, ale od kúpyschopného dopytu. Patrí sem aj teória zamestnanosti -celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu. Výkyvy v ekonomike musí korigovať štát.

Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí:

Y (národný dôchodok) = C (výdavky domácnosti na spotrebu) + I (výdavky štátu na

investície) Investície spôsobujú nestabilitu ekonomiky. Štát má zasahovať do

kúpyschopného dopytu.

Y = C+ S ( úspory )

Vzťah medzi I a S = keď menej zarobíme, neinvestujeme a mal by zasiahnuť štát.

Multiplikačný efekt - ak sa zvýši dopyt po investíciách dochádza k rastu výroby a

zamestnanosti - rast dôchodkov - rast spotreby.

Úlohy štátu - zabezpečenie rastu efektívneho dopytu a to:

a) rozpočtovým regulovaním ekonomiky

b) peňažným a úverovým regulovaním

 

Súčasné smery ekonomického myslenia:

odmieta sa Keynesova ekonomika trhu.

Monetarizmus

Hlavnou príčinou hospodárskych problémov je zásah štátu do ekonomiky (peniaze).

Predstavitelia:  Milton Friedman - nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku.

Teória racionálnych očakávaní - vychádza z toho, že človek je ekonomický tvor čiže

podnikatelia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome. Predstavitelia: Lucas,

Banno;

Ekonómia ponuky - hlása minimalizáciu štátnych zásahov do ekonomiky, vystupuje proti

vysokému zdaneniu príjmov. Bohatstvo štátu aj jednotlivca podľa neho pochádza

z výroby založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve. Predstaviteľ: Laffer