Obojzivelniky boli prve suchozemske stavovce. vyvinuli sa z ryb priblizne pred 370 milionmy rokov. sucasne obojziv. travia cast zivota vo vode. z vajicok sa liahnu zarodky a z nich sa vyvijaju larvy, ktore maju plutvovity lem a ziabre. s dalsim vyvinom ziabre zanikaju a nahradia ich pluca. okrem toho sa im vyvinu aj nohy, pomocou ktorych sa pohybuju po susi. niektore obojzivelniky, napr. axolotly, travia cely zivot vo vode a cely zivot sa im zachovavaju aj vonkajsie perovie ziabre.
V sucastnosit je znamych cca 4500 druhov obojzivelnikov, vedci vsak stale objavuju nove druhy. najma v tropickych oblastiach a tak je pravdepodobne, ze dbes zije vyse 5000 druhov obojzivelnikov. triedu obojzivelnikov clenime na tri rady - mlokotvare, zaby a cervone. vacsina obojzivelnikov patri do prvych dvoch radov, cervone tvoria malu skupinu beznohych cervovitych obojzivelnikov.
Co je obojzivelnik???
Obojzivelniky su studenokrvne stavovce. znamena to, ze si nedokazu trvale udrzat telesnu teplotu. preto musia ziskavat teplo vyhrievanim sa na slnku. hoci maju pluca, velku cast kyslika ziskavaju cez pokozku. kozu maju holu - neosupenu, a tak si ju musia odrzat vlhku.
Rady obojzivelnikov:
triedu obojzivelnikov tvoria tri rady:
mlokotvare ( caudata )
zaby (anura )
cervone ( gymnophiona )
Vacsina mlokov a salamandier ma dlhe telo i chvost a styri koncatiny. Hoci sa tvarom podobaju na jasterice, nemaju na kozi supiny a chybaju im aj pazury a sluchove otvory. zaby maju ovela kratsie telo ako mloky a nemaju chvost. dobre vyvinute a silne zadne nohy vyuzivaju na susi na skakanie, vo vode na plavanie. cervone pripominaju tvarom dazdovky. ziju v podzemnych brlhohoch a len zriedka vyliezaju na povrch.