VZNIK PLANÉTY ZEM
Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.
Slnečná sústava začala vznikať asi pred 4,6 miliardami rokov z oblaku medzihviezdneho plynu a prachu. Pôsobením gravitácie sa oblak začal zmršťovať a uprostred vytvoril hustú plynovú guľu. Pri otáčaní sa splošťoval a v prostriedku sa vytvoril disk. Táto hustá oblasť sa zahriala natoľko, že v nej začali prebiehať termonukleárne reakcie a stala sa našou hviezdou, Slnkom. Medzitým sa z hmoty v disku vytvorili menšie telesá slnečnej sústavy. Patria medzi nich planéty, planétky a kométy.
Pred 4,3 miliardami rokov sa povrch pokryl vrstvou roztavenej lávy a nastúpila silná sopečná činnosť, došlo k postupnej diferenciácii materiálu: hustejšie látky klesali do hĺbky a menej husté vystupovali k povrchu. Vytvorilo sa husté jadro zo železa s prímesou niklu, okolo jadra sa z redších hornín formoval plášť a najľahšie horniny vytvorili spočiatku tenkú, neskôr stále silnejšiu vrstvu – kôru.
Teplota ovzdušia klesla pred 4 miliardami rokov natoľko, že sa vodná para začala zrážať do kvapiek a v lejakoch klesala k Zemi. Nepretržite pršalo milióny rokov. Voda sa z horúceho povrchu vyparovala, stúpala do mrakov a padala ako dážď. Na konci tohto obdobia sa zemský povrch ochladil a voda zalievala časť zemskej kôry – vytvárali sa moria a oceány. Svietivosť Slnka bola približne o 40% menšia ako dnes, avšak jeho ultrafialové žiarenie bolo asi desaťtisíckrát intenzívnejší a slnečný vietor bol taký mohutný, že odvial prvotnú atmosféru Zeme.
Približne pred 3,8 až 3,5 miliardami rokov sa otvorila nová kapitola – obdobie života. Vytvorili sa podmienky vzniku života. Živé organizmy boli výhradne jednobunkové, mikroskopických rozmerov a ich životným prostredím bola voda. Litosférické dosky tvorili kontinenty a dno oceánov pred 2,6 miliardami rokov.
V období pred 570 miliónmi rokov až 200 miliónmi rokov zemská kôra nadobudla vlastnosti dnešnej zemskej kôry. Kontinenty sa v tejto dobe postupne odtrhli od jednej prapevniny zvanej Pangea, ktorá bola obklopená jediným praoceánom nazvaným Tethys. Pangea sa rozpadla na južnú pevninu Gondwana a severnú pevninu – Laurázia. Od Gondwany sa neskôr odlomila India a započala svoju pomerne rýchlu cestu na sever. Medzitým sa Laurázia rozdelila na Severnú Ameriku, ktorá odplávala západným smerom a na Euráziu.
V dobe pred 65 miliónmi rokov vznikol Indický oceán, oddelila sa Austrália od Antarktídy, India narazila na Euráziu, čoho dôsledkom je vyvrásnenie najmohutnejšieho pohoria sveta – Himalájí.
Pohyby kontinentov pokračujú ďalej aj dnes.