Atlantída je legendárny ostrov s vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín mora.

O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje Platón. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie egyptského kňaza Solónovi. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná ľadová doba).

Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jeho existencii a možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú Platónove spisy, v ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a polohu; mala ležať niekde za Herkulovými stĺpmi (asi dnešný Gibraltársky prieliv).
Atlantída mala byť veľmi úrodná a husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 štádií, okolo centrálneho chrámového pahorku boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidonov chrám uprostred mesta.

Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v bielej, čiernej a červenej farbe. v Atlantíde boli dva pramene, jeden s horúcou a druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s ďalšími vyspelými civilizáciami v zahraničí.

Platón spomína aj vojnu, ktorá vypukla medzi krajinami pred a za Herkulovými stĺpmi (čiže Atlantída bojovala proti Egyptu, pra-Aténam a ostatným štátom v Stredomorí). Pred začiatkom tejto vojny si Atlantíďania podmanili veľkú časť Stredomoria až k Egyptu. Oveľa menším ale počestnejším pra-Aténam sa podarilo Atlantíďanov poraziť a oslobodiť krajiny až k Herkulovým stĺpom. Neskôr, po mohutnom zemetrasení, sa celý atlantický kontinent potopil do mora.