Slovenská medzivojnová literatúra

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA

(1918 – 1945)

 

Po skončení 1. svetovej vojny sa rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia, na jej troskách vznikla

(28. 10. 1918) 1. ČSR – bola prínosom pre slovenský národ, Slovensko sa zbavilo maďarského útlaku, zavedená parlamentná demokracia, zavedené všeobecné volebné právo, sloboda zhromažďovania, tlače, uzákonený 8-hodinový pracovný čas, 8-ročná školská dochádzka, slovenčina sa stala štátnym jazykom, hlavným mestom sa stala Bratislava.

 

1919 – znovu otvorená Matica slovenská

1919 – Univerzita Komenského v BA, Univerzitná knižnica v BA

1920 – v BA vzniklo Slovenské národné divadlo

1924 – v KE vzniklo Východoslovenské národné divadlo

1926 – Československý rozhlas

 

Poézia:

1) prechodná generácia

2) symbolizmus, neosymbolizmus

3) vitalizmus

4) nadrealizmus

5) katolícka moderna

6) proletárska poézia

 

Prechodná generácia

            MARTIN RÁZUS

-         pochádzal z Liptova, žil v Brezne a v BB, pochovaný je v BB

-         veľký národovec, mal súcit s obyčajným ľudom, bol predsedom SNS

-         písal poéziu aj prózu

-         poézia:             - Z tichých a búrnych chvíľ – zbierka

- To je vojna – reaguje na 1. svetovú vojnu

-         báseň Matka – osud nešťastnej matky, ktorá čaká svojho syna na stanici. Vyčakáva márne, doma ju čaká list, v ktorom je napísané, že jej syna prevelili. Matka nakoniec zomiera.

-         zbierka Hoj, zem drahá – oslavná poézia, víta vytvorenie 1. ČSR

-         rozsiahla básnická skladba Stretnutie – napísal ju na sklonku života. V mysli sa vracia do svojho detstva, vedie rozhovory s mŕtvymi rodičmi. Bilancovanie. Končí nádejou na lepší život.

-         autobiografická próza Maroško – vracia sa na Liptov, do svojho detstva. Prináša mozaiku príbehov z jeho detstva, šťastného detstva. Ako malé dieťa sa stretáva so sociálnou krivdou. Maroško pochopí, že život je zaujímavý.

 

ŠTEFAN KRČMÉRY

-         bol novinárom, lit. teoretikom, lit. kritikom, prekladateľom hlavne francúzskej literatúry, básnikom

-         súbor jeho prekladov sa nazýva Z cudzích sadov

 

 

Neosymbolizmus

            EMIL BOLESLAV LUKÁČ

-         narodil sa v Hodruši, študoval v Lipsku a Paríži

-         pôsobil ako profesor na hudobnej a dramatickej akadémii v BA

-         predstaviteľ hnutia dolorizmus – dolor = bolesť, bolestinstvo

-         poézia – melancholický, smutný charakter, nešťastie, pochybovanie, smútok, skepsa

-         poézia:             a) intímna (osobná)                              b) spoločenská

 

-         osobná poézia:

-         zbierka Spoveď – plná pochybovania a nedôvery k ľuďom

-         zbierka Dunaj a Seina – kontrasty – porovnáva cudzinu a domov, dedinu a mesto. Vznikla za jeho pobytu v Paríži, na rozdiel od iných autorov, Paríž na neho pôsobil nepriateľsky, nepríjemne, desil ho. Silu nachádzal v domove a v dedinskom spôsobe života.

-         báseň Taedium urbis (Hnus z mesta) – pripomína nám, že v Paríži sa cíti ako cudzinec, cíti sa sám, nepriateľsky, zle, neslobodne, spomína na svoju chudobnú dedinku, ospevuje ju aj ľud.

-         inverzia – poprehadzovaný slovosled; asyndeton – vynechávanie spojok;

-         oxymoron – zdanlivý nezmysel

-         zbierka Hymny k sláve Hosudarovej – náboženský charakter

-         zbierka O láske neláskavej – zbierka ľúbostnej poézie, približuje nám všetky stupne lásky, protiklady v láske.

·        báseň Modla v prachu

·        báseň Paradoxon

 

-         spoločenská poézia:

-         reaguje na aktuálne spol. udalosti

-         zbierky:            - Spev vlkov

- Moloch

- Bábel

 

Vitalizmus

            JÁN SMREK (ČIETEK)

-         vitalizmus, z lat. vita = život, smer, ktorý vyzdvihuje príjemné stránky života

-         vyštudoval učiteľský ústav, redigoval lit. časopis Elán v Prahe

-         precestoval mnohé krajiny

-         bol mu udelený titul národný umelec

-         zbierka Odsúdený k večitej žízni – symbolistická, pochmúrna poézia, ale posledná báseň tejto zbierky, Dnes milujem svoj Deň, už naznačuje príklon k vitalizmu. Deň je symbolom aktívneho života, Noc je symbolom pasívneho života.

-         zbierka Cválajúce dni – manifest vitalizmu, vyjadruje obdiv k životu, kráse, ženám, láske. Príznačnou je báseň s rovnomenným názvom Cválajúce dni, kde na obraze cválajúcich koní a jazdcov zobrazuje mladú, aktívnu, dravú generáciu, ktorá sa ženie dopredu, nedáva si pozor, ide navzdory pasívnym ľuďom, pričom si uvedomuje, že týchto jazdcov je málo, oveľa viac je tých „divákov“, pasívnych ľudí. Jazdci sa ženú za víťazstvom, láskou, slobodou. Ženú sa tak rýchlo, že hrozí nebezpečenstvo, že z koňa môžu aj spadnúť, aj napriek tomu sa ženú rýchlo dopredu.

-         zbierka Božské uzly – vitalistická zbierka, vyjadruje aj zážitky z cudziny, oslavuje ženskú krásu

-         zbierka Iba oči – je založená na zachytení určitého vnemu, momentu. Je zmyslová, pôsobí na ľudské zmylsy.

-         básnická skladba Básnik a žena

-         tieto zbierky a skladbu Smrek nazval Knihy slnečné

-         ďalšie zbierky písal v období 2. svetovej vojny, už nie sú také „slnečné“

-         báseň Bacardi – slávna báseň. Reaguje na vojnu svojským spôsobom. Končí výzvou, že len vtedy bude na svete dobre, keď namiesto búchania diel a zbraní budú búchať zátky zo šampanského a cinkot pohárov, ktorými si pripíjame

 

-         Básnik a žena – lyricko-epická skladba. Skladá sa z 5 častí:

1. V zasneženom parku, kde Smrek stretáva krásnu mladú ženu, dá sa s ňou do reči a posťažuje sa jej, že svet už nie je to, čo býval, lebo ľudia dávajú prednosť hmotným statkom a nečítajú krásnu poéziu. Vedú dialóg a Smrek ju pozve na čaj.

2. Pokračovanie jarné, kde tak ako sa prebúdza na jar príroda, tak sa prebúdza aj vzťah medzi básnikom a ženou, aj keď ona mu veľmi neverí.

3. Letná noc na vode – ich láska vrcholí, predstavujú si, že sú v meste lásky, v Benátkach. Smrek sa štylizuje ako ochranca svojej milej. Sú veľmi šťastní.

4. Padajú listy – žena opúšťa básnika, pretože cíti, že mu nebude stačiť ako inšpirácia.

5. Po desiatich rokoch – opäť sa stretávajú v zasneženom parku. Žena sa vydala, ale nie je šťastná, cíti sa ako v zlatej klietke. Ale pozorne sledovala jeho tvorbu a spýtala sa ho, prečo písal také verše, ako písal. Vysvetlí jej, že na svete je dosť utrpenia, nešťastia a nechcel svojou smutnou poéziou dodávať ľuďom viac nešťastia. Ich cesty sa znova rozchádzajú, ale v ich srdci, duši, ostane na celý život krásna spomienka.

 

-         Smrekova poézia – vitalistická, každodenná, ľahko zrozumiteľná, príjemná

 

 

Proletárska poézia

            LACO NOVOMESKÝ

-         ľavicovo orientovaná poézia, začiatky jeho poézie boli poznamenané českým poetizmom

-         bol komunista, bol členom 5. ilegálneho smeru KSČ

-         bol redaktorom časopisu Pravda chudoby

-         obžalovaný z buržoázneho nacionalizmu v 50. rokoch

-         zbierka Nedeľa – poznačená poetizmom

o        nedeľa je pre pracovitého človeka dňom sviatočným, dňom oddychu

o        Novomeský chcel, aby jeho poézia prinášala pokoj, ...

·        báseň Báseň – cieľom jeho tvorby je všeobjímajúca láska

·        báseň Nedeľa – appolinairovo pásmo – voľne pospájané motívy, bez logických súvislostí. Autor nám približuje neskoré nedeľné popoludnie v Bratislave na nábreží Dunaja, kde sa on so svojou milou a priateľom prechádza a vedú reči o láske, ... Keď sa unavia, vojdú do hostinca, kde sú už štamgasti – stáli hostia – starec, ktorý hrá na harmonike, vojaci, ktorí vedú dôležité reči o problémoch sveta. Títo traja sa tiež rozprávajú o láske, priateľstve, úprimnosti. Keď už večer pokročil, poberú sa domov, vyjdú do bratislavskej noci a nechávajú sa unášať prostredím a atmosférou noci.     Autor použil združený rým, viazaný verš, výrazy z hovorového štýly.

Zbierka obsahuje aj baladické príbehy Noc, Fiasko a Slúžka.

V básni Slúžka – stará žena, ktorá sa zodrala v práci, nečaká ju už nič dobré.

Báseň Noc – príbeh prostitútky Vandy, ktorá čaká šťastie, príde len choroba.

Báseň Fiasko – autor blúdi po meste so svojou milou, pristavia sa pred výkladom, figurína má krásne bálové šaty, ktoré šila práve jeho milá – krajčíročka. Paradoxom je, že figuríne sú šaty na nič, jeho milá si ich nemôže dovoliť. Stačilo by rozbiť výklad, aby sa krajčíročka dostala k šatom.  – metafora

 

-         zbierka Romboid – poetistická zbierka, ktorú venoval Jankovi Kráľovi; vidno vplyv poetizmu

o        báseň Romboid – vracia sa do detstva, všetky príjemné spomienky na detstvo sú spojené s kruhovým motívom (lopta, bubliny, ...). Lenže jedného dňa sa kruh rozpadol a vznikol geometrický útvar nepravidelného tvaru – romboid. Signalizuje koniec bezstarostného detstva.

-         zbierka Otvorené okná – obdobie 1. republiky bolo obdobím otvárania okien do Európy

o        názov má minimálne 2 výnamy:          

·        nadväzovanie kultúrnych stykov

·        tušenie nepoznaného

o        rôzne motívy – z Ruska, vysťahovalectvo

o        báseň Smrť na stanici

Bol taký zvláštny chlapec bledolíci,
divné mal oči , podivné mal sny.

Had sa mu zjavil v klzkej koľajnici
a umrel uhryznutý diaľkami.

-         zbierka Svätý za dedinou

-         zbierka Pašovanou ceruzkou – z väzenia

-         zbierka Stamodtiaľ a iné – cyklus básní Pošušky, v ktorom vyjadruje krédo, motto svojej poézie, ktorá je založená na tom, že by zas robil to, čo robil, aj keď by to bolo nebezpečné, ako vedec, ktorý skúma bacily, ktoré ho zabijú

 

 

Katolícka moderna

Skupina autorov, katolíckych kňazov, ktorí vstupujú do literatúry v 30. rokoch 20. storočia. Ich poézia je duchovná, reflexívna (uvažujúca), meditatívna, ale vyjadrená modernými básnickými prostriedkami. Boli ovplyvnení symbolizmom, poetizmom a surrealizmom.

Znaky ich poézie: motívy – rodný kraj, smerovanie k Bohu, kontrast svetla a tmy, chudoba, pokora, obraz ženy spojený s obrazom matky alebo Panny Márie.

 

            RUDOLF DILONG

-         vedúca osobnosť zoskupenia autorov, ktorí emigrovali

-         emigroval do USA

-         bol kňazom

-         bol ovplyvnený surrealizmom, poetizmom

-         zbierka Honolulu, pieseň labute

-         zbierka Mesto s ružou

-         stále motívy jeho tvorby sú pokora, chudoba, viera, bratstvo, skromnosť

 

JANKO SILAN

-         najlepší z básnikov katolíckej moderny

-         kým väčšina katolíckych kňazov emigrovala, on zostal a utiahol sa akoby do svojej vlastnej emigrácie

-         bol skoro slepý, žil v nesmiernej chudobe

-         znaky jeho tvorby – skromnosť, introvertnosť – uzavretosť do seba

-         zbierka Rebrík do neba

o        báseň Svätojánske mušky

 

 

 

Nadrealizmus

= surrealizmus

-         skupina autorov, ktorí v 30. rokoch vstupujú do literatúry

-         1935 – prvá nadrealistická zbierka, autor Rudolf Fabry – Uťaté ruky

-         1938 – nadrealistický zborník – Áno a nie – áno pokroku, mieru; nie fašizmu

Znaky:            

-         zdroj inšpirácie – sen, podvedomie

-         automatizované texty – voľne ukladané asociácie, podnety, vnemy

-         asociatívna metóda – voľné radenie vnemov

-         odmietanie modelu zaužívanej krásy – vyznávali kŕčovitú nevšednú krásu

-         voľný verš

-         vylúčenie interpunkcie

-         mnohovýznamovosť básní

-         genitívna metafora – napr. kvet hrôzy

 

RUDOLF FABRY

-         zbierka Uťaté ruky – novátorská, rebelujúca, zbierka proti tradičnému poňatiu umenia a krásna, zrieka sa doterajšej poézie

o        báseň Pokazený písací stroj

-         zbierka Vodné hodiny hodiny piesočné

-         zbierka Ja je niekto iný

·        vrchol slovenského nadrealizmu

·        dve rozsiahle básnické skladby:

·        Prvé stretnutie s Féneom

·        Druhé stretnutie s Féneom

o        Féneo je rozdvojená bytosť, vybájená, vymyslená a na druhej strane je to sám autor. Skladby sú zamerané proti vojne a nakoniec tieto dve bytosti splynú do jedného.