Slovenská medzivojnová próza

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ PRÓZA

-         pluralita smerov, doznieva tvorba realistov

 

1) realizmus – Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, Božena Slančíková – Timrava

2) realizmus – naturalizmus – Ladislav Nádaši – Jégé

3) sociálno-psychologický realizmus (sociálne otázky, sonda do vnútra, do duše) – Milo Urban,

            Jozef Cíger Hronský

4) socialistický realizmus – Fraňo Kráľ, Peter Jilemnický

5) lyrizovaná próza - a) ornamentálna próza – Gejza Vánoš, Ján Hrušovský

                                   b) naturalizmus – Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák,

            František Švantner

 

LADISLAV NÁDAŠI – JÉGÉ

-         predstaviteľ realizmu, prípadne naturalizmu

-         pochádzal z Dolného Kubína, vyštudoval lekársku fakultu v Prahe

-         začal literárne tvoriť počas štúdia, svoje práce podpisoval Ján Grob (Jégé)

-         nepovažoval sa za dobrého človeka

-         napísal mnoho historických diel

-         historický román Adam Šangala:

o        Hovorí o období 17. st., o období náboženských bojov medzi katolíkmi a evanjelikmi. Začina aj končí smrťou. Začína smrťou Adamovho otca, ktorého odsúdili za pytliactvo. Adam sa rozhodol, že odíde z rodnej Oravy do Žiliny. Cestou videl ako zeman bije sedliaka a dievča, tak sa ich zastal a zemana zbil. Paradoxne sedliak miesto toho, aby mu poďakoval, vynadal mu. Prichádza do Žiliny. Bolo po ňom vyhlásené pátranie. Aby unikol trestu, dá sa zverbovať k vojsku. Už ako vojaka ho odvelia na hrad Beckov. Cestou na hrad sa zoznamuje s trnavskou mešťanskou rodinou Pohánkovcov. Zapáči sa mu ich dcéra Betka. Na hrade Beckov vládol zeman Peter Pavol Praskovský. Bol to človek nízkeho charakteru, vieru menil podľa toho, čo mu bolo výhodné. Peter Pavol Praskovský je v tej chvíli, keď prichádza Adam Šangala na hrad evanjelikom. Evanjelický farár Konôpka slúžil na hrade. Adam Šangala nedopatrením dopustí, že Praskovského nevesta potratí. Adam Šangala je za tento čin odsúdený k smrti. Z väzenia z Beckova mu pomáha ujsť Konôpka. Ušli spolu do Trnavy, kde sa Adam Šangala zamestnal u Pohánkovcov. Keďže bol veľmi šikovný, stal sa z neho vážený občan mesta. Kanôpku zajali, keďže bol evanjelik. Adam Šangala mu pomôže ujsť. Konôpka sa dostáva až k Betlenovým vojskám. Adam Šangala sa raz priznal Betke, ako pomohol ujsť Konôpkovi a Betka to prezradila najlepšej kamarátke. Na druhý deň to vedela celá Trnava. Adama popravili.

-         prístup, ktorý Jégé zvolil, sa nazýva historický pesimizmus

-         človek sa v podstate nemení

-         pri zobrazovaní jednotlivých vrstiev spoločnosti nešetrí nikoho

 

-         román Cesta životom

o        Hlavnou postavou je Jozef Svoreň. Je to typ človeka, ktorý sa vie prispôsobiť každej situácii, klame, podvádza, intriguje, je falošný. Časovo zahŕňa koniec R-U, vznik ČSSR. Jeho otec bol krajčírom. Jozef pochádzal z chudobnej rodiny. Aj zo syna chcel mať krajčíra, ale matka a Dr. Búroš rozhodli, že bude študovať na gymnáziu. Jozef vyhlásil, že je Slovák. Profesori ho vysmiali za jeho priezvisko, tak sa Jozef premenuje na Szvoréneji. Vyštuduje vysokú školu, zamestná sa v úrade. Žije ľahtikárskym, parazitickým spôsobom života. Jediný ľudský záblesk je, keď sa stretne s Ilonou. Šéf si ho zavolá a chce ho povýšiť, ale za to žiadal, aby Ilonu opustil a zobral si šéfovu milenku Gabi. Gabi stále len hýri, číta. Jozef si ju zoberie, chvíľu sa Gabi správa ako dobrá manželka a matka, ale neskôr žije svojím starým spôsobom života. Keď im syn umrie na záškrt, Gabi nepríde ani na pohreb, lebo sa zabávala. Gabi sa s Jozefom rozvedie.

-         autobiografické črty majú obe postavy, Jozef aj Dr. Búroš – rezonér

-         sú to protikladné postavy Jozef – záporná, Dr. Búroš – kladná

-         rezonér je postava, v ktorej doznieva Jozefove svedomie

 

-         zbierka Svätopluk

 

JOZEF CÍGER – HRONSKÝ

-         sociálno-psychologický realizmus

-         pochádzal zo Zvolena

-         pôsobil ako redaktor viacerých časopisov, bol tajomníkom Matice slovenskej

-         po roku 1945 emigroval do Argentíny, kde aj zomrel

-         je aj autorom tvorby pre dospelých

-         začínal so zobrazovaním dedinského človeka

-         prvé diela – kukučínovský (láskavý) postoj k postavám

-         román Jozef Mak – život Horehronskej dediny v rokoch 1900 – 1930. Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove Makovej. Fatalistický román – predurčený osud. Jozef vyrastá, jeho mama chodí do práce. Jozef zostáva na starosti staršiemu bratovi Janovi Makovi. Jano Mak nemá Jozefa rád, ale Jozef Jana zbožňuje. Ako rastú, tak Janova nenávisť sa prehlbuje, nadáva mu do darmožráčov. Matka pošle Jozefa do služby na salaš, aby predišla konfliktom. Keď ale nedostane od baču plácu, tak ujde. Medzi tým vyhorí časť dediny, Makovcom zhorí dom, nemajú kde bývať. Prichýli ich Jozefova krstná mať Meľošová. Meľošová má dcéru Marušu, ktorá sa Jozefovi páči, je to obojstranné. Keď krstná mať zomiera, starý Meľoš vyvolá konflikty. Jozef odchádza pracovať k drevorubačom. Stretáva sa s drevorubačom Gregorom Biaľošom, ktorý mu je ako otec. Biaľoš je jeho skutočným otcom, ale nemôže sa k tomu priznať, lebo je ženatý. Gregor mu pomáha a pomáhal by mu aj naďalej, ale v hore ho zabije strom. U Meľošovcov sú pletky. Meľoš má pletky. Jozef si chce postaviť nový dom. Nanosí si drevo z hory a na Janovom pozemku si postaví dom, do ktorého si privedie Marušu aj matku. Začne R-U vojna a Joža prevelia do Bosny a Hercegoviny. Keďže nemá žiadne správy, domyslí si, že matka zomrela a Maruša sa vydala. Keď príde domov, zistí, že mal pravdu. Maruša sa vydala za Jana, ktorý býva so svojou ženou v Jozefovom dome. Nakoniec sa dohodnú, že Jano so ženou a rodinou budú bývať v jednej polovici domu, Jozef v druhej. Jozef je sklamaný, že z Maruši je troska, nie pekné dievča ako kedysi. Po chorobe špatnela a ešte aj začala piť. Nevie sa postarať o dcéru, je veľmi nešťastná v manželstve. Keď Jano s Jožom idú spolu pracovať do hory, Jožo zistí, že Jano je priamy, veselý, spieva si, ale keď sa vráti domov je hundroš. Manželstvo ho ubíja. Jula Petrisková chodí pomáhať Maruši s dcérou Hannou. Všetci si myslia, že Jula sa nikdy nevydá, lebo je mrzáčka. Jozef si Julu zoberie za ženu (nie z lásky). Narodí sa im syn. Jula svojho muža ľubila, ale cítila, že jej hrozí nebezpečenstvo, že Jožo sa vráti k Maruši. Maruša zvábila Jozefa a podvádzajú spolu Julu. Jozef sa po čase uvedomí a je zo seba zhnusený. Jano sa stratí (vraj odišiel do Ameriky) a zanechá svoju rodinu. Maruša zomiera pri vyváraní bielizne, opitá spadla do horúcej vody a utopila sa. Jula čaká ďalšie dieťa a cíti, že z nej život vyprchá. Vtedy si Jozef uvedomí, že ju má rád. Jula zomiera po pôrode druhého syna. Jozef zostáva so svojimi dvomi synmi a jednou dcérou. Žije len pre nich.

-         tento román sa zameriava na vnútro postáv, je sociálny – problémy so školstvom (maď.-slovenské školy), 1. svetová vojna, začiatky spriemyseľňovania krajiny, príroda ako súčasť ľudského života

-         Jozef Mak bol človek činorodý, usilovný, prijíma svoj osud mlčky, pracovitý, človek veľkej vnútornej sily

-         Jula Petrisková – pracovitá, milá, vnútorne silná

-         Trp, Jozef Mak:

Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

-         rozprávač je vševediaci, prihovára sa postavám

 

MILO URBAN

-         narodil sa na Orave v Rabčiciach

-         bol redaktorom rôznych časopisov

-         v povojnovom období nesmel publikovať a jeho knihy boli z knižníc vyradené

-         pochovaný v Bratislava

-         poviedka Ej, ten tanec

-         novela Jašek Kutliak spod Bučiny

-         zbierky noviel Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu, Za vyšným mlynom

-         Za vyšným mlynom – hlavné postavy Katrena, Jano

o        Hľadá sa vrah Jana, Katrena sa vydá za Ondreja a majú spolu dieťa. Ondreja za svoj čin hryzie svedomie, svoj žiaľ utápa v alkohole, to nepomôže a k činu sa prizná.

-         dráma svedomia – zápas hľadania pravdy

-         román Živý bič – umelecký odraz vojny. Hlavnou postavou je Ondrej Koreň. Ilčíčka je krstná mať Ondreja.

o        Prvá časť románu sa nazýva Stratené ruky – dej sa odohráva v obci Ráztoky. Ráztočania spočiatku nechápali, čo je to vojna. Pochopili, až keď sa Ondrej Koreň vracia z vojny nemý a bez pravej ruky, a keď vojna zasiahla vdovu Ilčíčku (príde o syna). Na vojnu odchádza aj Adam Hlavaj, doma nechá svoju ženu Evu a syna. Túto situáciu využije notár Okolický a zneužije Evu. Eva prosí notára, aby Adama z vojny vyreklamoval, aj keď sa bojí Adamovho trestu. Notár jej to sľúbi pod podmienkou, že ho nevyzradí. Dedina Evu odsúdi a zostáva bez akejkoľvek pomoci. Narodí sa jej dieťa, ktoré kaplán nechá pokrstiť. Eva to nezvládne a utopí sa.

o        Druhá časť románu – Adam Hlavaj – Adam prichádza z vojny ako dezertér. Teší sa na svoju ženu a dieťa. Ilčíčka ho privíta so správou: „Eva sa ti utopila a mala dieťa.“ Adam sa chce pomstiť zvodcovi. Janko Kurňava – sluha – vie, kto je otcom dieťaťa. On to Adamovi prezradí a Adam to chce notárovi spočítať. Notár sa nachádza na tej istej rieke ako Eva, kde aj umrel. Postupne sa po dedine rozchýlilo, že notár prijímal úplatky a nikomu nepomohol. Dielo sa končí vzburou Ráztočanov voči vrchnosti, keď dedinčania podpália, vyrabujú krčmu. Je to symbol vykorisťovania. Adam Hlavaj nakoniec pocíti voľnosť, slobodu. Ilčíčka zomrela pri vzbure. Vojak ju napichol na bajonet.

-         román je sociálny, protivojnový, expresionistický, psychologický, unamistický (z lat. una anima – jedna duša, ľud koná ako jedna postava)

-         vojna plní trojaké zlo: morálne, fyzické (straty na životoch, zmrzačenie), majetkové (ľud ukradol domy, dobytok, zvon – srdce dediny)

-         3 konflikty:      

·        Ráztočania – páni

·        Ilčík – vojna

·        Ráztočania – Eva

-         motív rúk:

·        chýbajúce ruky chlapov odchádzajúcich na vojnu

·        prosiace ruky ľudu o milosrdenstvo

·        prosiace ruky Evy Hlavajovej

·        prosiace ruka Ilčíčky (aby sa jaj vrátil syn)

·        Ondrej Koreň sa vracia bez ruky

·        pomstiace sa ruky Adama a ľudu

-         román vyjadruje protest proti vojne, ktorý je „nemý a tichý“

-         O. Koreň chce byť bolestivým výkrikom ľudskej dôstojnosti, hlasom tých, čo nevedia (nemôžu) hovoriť

-         dielo chce dokázať, že na svete je len jedna pravda, jedna viera

-         tých, čo chcú bojovať za lepší život bez sĺz a utrpenia, bez prelievania krvi

-         celý román je o symbolike, je symbolom bezmocnosti – uťaté ruky; symbol pomsty

-         vojna Ráztočanom priniesla majetkové ujmy

 

 

 

Expresionizmus

            GEJZA VÁNOŠ

-         občianskym povolaním bol lekár

-         jeho povolanie sa odrazilo aj v jeho tvorbe

-         zbierka noviel Editino očko je venovaná jeho mladším sestrám

o        Novela s rovnomenným názvom Editino očko hovorí o jeho malej sestre Editke, ktorá kým bola deckom, nezaujímala ho. Keď už mala 9 rokov, rozprávač zistil, že je z nej malá slečna – šikovná, úslužná, ... Rozpráva sa s ňou o ich morčati Pištovi, ktoré unieslo nejaké zviera; o Afrike, kam chce autor odísť. Autor opisuje Editku, ktorá sa s priateľkou učí doma počty a kamarátka jej nechtiac do očka zapichne zhrdzavené pero (keď ho otvára). Hneď s ňou utekajú do nemocnice, ale očko sa už nepodarilo zachrániť. Rozprávač je na jednej strane milujúci brat, na druhej strane lekár. Človek je tvor veľmi nedokonalý.

 

JÁN HRUŠOVSKÝ

-         zbierka noviel Pompiliova Madona spracúva námety z Talianska, všíma si najbiednejších ľudí, ľudí z okraja spoločnosti.

o        Novela s rovnomenným názvom Pompiliova Madona – Pompilio bol mrzák, žobrák, ktorý žobrával pred kostolom. Do tohto kostola na Kvetnú nedeľu prichádzajú ľudia, lebo veria, že Panna Mária robí zázraky. Pompilio nemá nohy, nevie sa do kostola dostať. Z toho, čo vyžobral, podplatí kňaza, ktorý ho na pleciach dovlečie do kostola a nechá ho tam cez noc. Počas tejto noci prežije najkrajšiu noc svojho života, lebo sa mu zdá, že Panna Mária sa naňho usmieva, prihovára sa mu a že mu narástli nohy. Ráno ho nájdu mŕtveho so šťastným úsmevom na tvári.