Hudobné formy

Hudobná forma je spôsob organizácie hudobného materiálu do celkov.

Hudobné formy poznáme:

· Madrigal - je druh svetskej vokálnej polyfónie (viachlasu) z obdobia renesancie a baroka. Text madrigalu je ľúbostný, alegorický alebo satirický. Po hudobnej stránke často strieda viachlas s jednohlas.

· Moteto je viachlasná vokálna skladba v rýchlejšom tempe.

· Rondo je hudobná forma založená na niekoľkonásobnom návrate výraznej témy, pričom jej jednotlivé nástupy sú vystriedané iným hudobným materiálom - medzivetami alebo novými, samostatnými témami. S najstaršou formou ronda sa stretávame v stredovekých tanečných piesňach v 13.storočí, v ktorých sa striedal sólový spev so zborovým refrénom. Tento princíp sa neskôr preniesol aj do inštrumentálnej hudby. Podľa počtu striedavých tém a spôsobu ich striedania rozoznávame rondá piatich typov:

  1. Nižšie typy ronda:
    • couperinovské (rondo I. typu)
    • rondo II. typu - malé rondo
    • rondo III. typu - veľké rondo
  2. Vyššie typy ronda:
    • rondo IV. typu
    • rondo V. typu

Obidve rondá IV. a V. typu sa nazývajú tiež sonátové rondá.

· Sonátový cyklus je z hľadiska skĺbenosti všetkých častí súdržného celku najprepracovanejším typom cyklu.

Jednotlivé časti sú zoradené na základe tempového i charakterového kontrastu. Sonátový cyklus sa uplatňuje v rôznych formách: v sólovej sonáte, v komorných žánroch: trio, kvarteto, kvinteto atď., v symfónii a v koncerte. Aj tu ide spravidla o 4-časťový sonátový cyklus okrem koncertu, ktorý je 3-časťový (vynechaná je tanečná časť).

· Sekvencia je niekoľkonásobná transpozícia krátkeho melodického alebo melodicko-harmonického úseku (tzv. modelu) spravidla stupňovite nahor alebo nadol. Je základným štýlotvorným postupom barokovej harmónie, ale využívaná je i v neskorších obdobiach. Keď sa prenáša melodický motív o sekundu vyššie alebo nižšie (bez harmonického sprievodu), ide o melodickú sekvenciu. Harmonický sprievod buď postupuje samostatne alebo sa nemení. Melodicko - harmonická sekvencia vzniká prenášaním melodického aj harmonického obsahu modelu o sekundu vyššie alebo nižšie.

· Suitový cyklus patrí k najstarším hudobným tvarom. Vykryštalizoval sa v období baroka a odvtedy podliehal rôznym charakterovým a formovým zmenám. Pre suitový cyklus je charakteristické, že všetky časti sú rovnako závažné a sú k sebe priraďované na základe určitých vzťahov - striedanie tempa (pomalá, rýchla časť), charakteru, v skorších obdobiach tonálna jednota, neskôr tonálny kontrast v stredných častiach. Počet častí sa tiež menil, rozširoval od 2 do 6, niekedy i viac častí. Najbežnejšie mal 4 časti.Suita sa vyvinula z ľudového tanca urpaaru. Urpaar bol spojením pomalého a rýchleho tanca. Pridaním ďalších častí vznikol suitový cyklus.

· Sonátová forma je hudobná forma využívaná v dielach klasickej hudby. Je to najviac rozšírená forma. Sonátovú formu majú prvé vety rôznych diel komornej i orchestrálnej hudby - sonát, sláčikových kvartet, symfónií a koncertov.

· Valčík je hudobná forma, ako aj párový spoločenský tanec v 3/4 takte a rýchlom tempe, ktorý sa tancuje na tento rytmus.

· Žalm je zhudobnený verš svätého písma. Spieval sa sólovo, zborovo alebo sa striedal sólista s obcou. Žalm sa recitoval na jednom hlavnom tóne, ktorý sa nazýval tenor.

Farba – je hudobno-vyjadrovací prostriedok, ktorý sa zaoberá zvukovou kvalitou tónu alebo ľudského hlasu.

Použitie hudobnej farby v praxi znamená – výber hudobného nástroja, zvuku alebo typu ľudského hlasu. Jednoduché tóny v praxi neexistujú. Všetky majú nejaké „zafarbenie“. Podľa hlasu vieme odlíšiť známych, alebo rôzne hudobné nástroje. Hovoríme o farbe zvuku. Každý hudobný nástroj môže vydávať tóny v určitom frekvenčnom rozsahu. Tón hudobného nástroja je však v skutočnosti zmesou mnohých jednoduchých tónov.

Hudobné nástroje delíme na:

· Akustické – bicie /blanozvučné, samozvučné,/, strunové /sláčikové, brnkacie, úderné/, dychové /drevené, kovové, polyfonické/

· Elektronické – snímačové, syntetizátory, virtuálne.

Príčinou vzniku zvuku je kmitavý pohyb. Frekvencia kmitov určuje výšku tónu. Ak je frekvencia kmitov väčšia, tak je tón, ktorý vnímame vyšší.

Rozdelenie hlasov podľa výšky:

Ženský – alt, mezzosoprán, soprán.

Mužský – tenor, barytón, bas

Vypracoval: Matúš Kováč, 7.B