Svätý Václav, tiež Václav I. (*907 ?, † 28.septembra 929/935, Stará Boleslav). Od roku 921 bol české knieža z rodu Přemyslovcov, neskoršie svätec a hlavný patrón Čiech.

Bol starší syn Vrastislava I a Drahomíry. Vychovávala ho jeho babička Ludmila v Tetíne. Keď sa jeho otec stal českým kniežaťom, poslal svojho syna do Budča študovať latinčinu. Vo februári roku 921 po Vratislavovej smrti sa začala opatera Ludmily. Skončila však v septembri toho roku, keď bola Ludmila zavraždená. Opatery neplnoletého kniežaťa sa ujala jeho matka Drahomíra. Keď Václav prevzal vládu, vyhnal svoju matku z kniežacieho dvora, no po čase ju zavolal späť.

V roku 924 dal previesť telesné ostatky Ludmily z Tetína do Prahy. Slávnostne ich pochoval na Pražskom hrade.

Václavova vláda bola od počiatku skôr podporou kresťanskej cirkvi. V roku 929 bol Václav musel byť podrobený rímskemu cisárovi Henrichovi I Vtáčnikovi. Ten sa však so svojím vojskom pritiahol až k Prahe.

Na Pražskom hrade dal Václav postaviť kostol patrónovi sv. Vítovi. Václav získal časť ostatkov tohto svätca práve od kráľa Henricha. Tento smer Václavovej politickej orientácie sa nepáčil strane, ktorá nechcela prijať uvedené nábožensko-politické väzby. Jej reprezentantom bol Václavov mladší brat Boleslav, ktorý sídlil vo svojom údelnom kniežatstve v (Starej) Boleslavi. Obaja bratia sa dostávali do čoraz ostrejších osobných sporov, ktoré vyvrcholili pozvaním Václava do Starej Boleslavi na slávnosť vysvätenia kostola. Na nej bol ráno 28.9.929 (alebo v roku 935) knieža Václav zavraždený. Boleslav obsadil Pražský hrad a stal sa českým kniežaťom. Čoskoro dal previezť bratove ostatky do Prahy a uložiť ich do novopostavenej svätováclavskej kaplnky v kostole sv. Víta, kde sú dodnes.

Postava kniežaťa Václava ako národného patróna a svätca, za ktorého bol považovaný už v druhej polovici 10. Storočia spadá vznik První staroslověnské legendy.

Od druhej polovice 11. storočia mala svätováclavská úcta  predstavovala jednu zo základných súčastí přemyslovského a najmä luxemburského poňatia kráľovskej moci (svätý Václav chápaný ako nebeský panovník a ochranca českého štátu, samotní panovníci sú len jeho dočasní zástupcovia, ktorým on sám prepožičiava svoju moc).

Od čias Karola IV Luxemburského sa hlavným symbolom českého štátu stala svätováclavská koruna, ktorej boli podriadené jednotlivé krajiny Koruny českej.

Život a smrť svätého Václava sa stali námetom mnohých legiend. Václav bol pravdepodobne ženatý, meno jeho manželky však nie je známe. Legendy uvádzajú ako jeho syna Zbraslava.

Dôkazom významu svätého Václava pre český národ je najznámejšie stvárnenie svätého Václava. Je to bronzové jazdecké súsošie kniežaťa a štyroch českých svätcov. V roku 1912 bola na kamennom kvádri osadená jazdecká socha sv. Václava s kopijou v ruke. Súčasne boli v rohoch podstavca umiestnené sochy troch svätcov –sv. Prokopa, sv. Anežky a sv. Ludmily. Štvrtá socha sv. Vojtecha bola osadená v roku 1924. Socha sv. Václava má hmotnosť údajne 5,5 tony a na výšku meria s kopijou 7,2 m. Súsošie patrí medzi najznámejšie sochárske diela a pamätníky v Českej republike.