Baruch Spinoza (1632)
Pochádzal z bohatej židovskej amsterdamskej rodiny. Nesúhlasil s dogmami svojej cirkvi, preto ho vyhlásili za kacíra. Dogma je raz navždy daná, platná a nemenná pravda. Život prežil v osamotení a chudobe. Cez deň brúsil šošovky a v noci písal svoju filozofiu. Dostal tuberkulózu z prachu, čo brúsil a zomrel. Základ jeho filozofie tvorí rovnica: substancia = príroda = Boh.
Existuje len jedna substancia, je jedna a nedeliteľná, nekonečná. Telo a duša sú dva atribúty jednej substancie. Atribútom materiálneho sveta je rozpriestrannosť. Atribútom duchovného sveta je myslenie. Modusom sa nazýva spôsob existencie substancie. Modusom hmotného sveta je strom, modusom duchovného sveta je báseň. Strom aj báseň sú dva atribúty jednej substancie. Podľa neho je svet rozumne usporiadaný na základe kauzálnych vzťahov. „Causa“ = príčina a akcia.
Panteizmus – Boh je stotožnený s prírodou. Baruchova etika: šťastie podľa neho závisí od úrovne poznania. Najvyššie stojí intelektuálna intuícia – je to rozumová láska k Bohu. Za najdokonalejšiu podobu štátno-právneho zriadenia považoval demokraciu.