Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)
Bol nemecký filozof, racionalista, predstaviteľ ranného osvietenstva, prispel k rozvoju matematiky, kybernetiky, fyziky, geológie a histórie. Skoro osirel, 15-ročný odišiel na univerzitu, 20-ročný už bol doktor. Stál pri zrode Berlínskej a Petrohradskej akadémie vied. Pracoval v diplomatických službách, jeho učenie sa delí na dve časti:
- teória poznania – rozlišoval pravdy rozumu, ktoré sú všeobecne platné a sú výsledkom dedukcií
- výklad mona – rozlišoval pravdy faktu – nie sú všeobecne platné a sú výsledkom zmyslových skúseností
Napísal 2 diela:
Mondológia – celý vesmír sa skladá z nekonečného množstva jednoduchých substancií – MONA – sú to samostatné jednotky bytia, navzájom sa neovplyvňujú, sú nezávislé, sebestačné, majú duchovnú podstatu a vnútorný samopohyb. Vo vzťahu k monádam je hmota druhotná, nad všetkými monádami stojí Monád a Monáda – Boh monády rozdelil na:
- temné – tvoria podstatu neorganických telies
- hmlysté – tvoria podstatu živočíšnej a rastlinnej ríše
- jasné – tvoria podstatu ľudskej duše
Teodicea – celkovú harmóniu sveta dotvárajú nespravodlivosť, nešťastie, zlo – a to preto, aby sa človek zdokonaľoval. Tvrdil, že tento svet je najlepší zo všetkých svetov, ktoré Boh stvoril.