John Locke (1632)
Bol to lekár, filozof, predstaviteľ senzualizmu (senzus = pocit). Z citu, pocitu vzniká skúsenosť. Žil v puritánskom anglickom prostredí. Mal hlboký zmysel pre povinnosť. Začal pracovať v politike, mal veľmi liberálne a demokratické myšlienky, ktoré mali ohlas v Európe aj v Amerike. Napísal hlavné dielo Rozprava o ľudskom rozume. Tu odpovedá na dve zásadné otázky:
1. Ako sa predstavy a pojmy dostávajú do vedomia človeka?
2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo hovoria naše zmysly?
Hovorí, že naše vedomie je pri narodení tabula rasa, čiže nepopísaná (čistá) tabuľa. Život zapĺňa vedomie – tabuľu skúsenosťami. Čiže vidíme, cítime, počujeme, tak vznikajú jednoduché zmyslové vnemy, ktoré naša myseľ spracováva, a tým, že ich spracuje vznikajú reflexie. Písal o ideách. Idea je obraz mysli. Idey sa delia na jednoduché a zložené. Jednoduché vnímame pasívne, napr. vôňa. Zložené kombinujeme pomocou nášho rozumu – tak vznikajú pojmy. Naše zmysly môžu mať prvotné a druhotné kvality. Prvotné kvality spoľahlivo odrážajú vlastnosti vonkajšieho sveta, ako je farba, chuť, vôňa, zvuk. Druhotné kvality spočívajú v našom subjektívnom chápaní (vnímaní), preto sú nespoľahlivé. Idey prenášame prostredníctvom slov. Významné sú jeho myšlienky v oblasti sociálnej filozofie, chcel, aby štátna moc bola rozdelená, zákonodarná a výkonná moc nemôžu byť v rukách jedného človeka, lebo by mohla prísť tyrania. Najlepší je podľa neho demokratický systém. Bol zástancom idey prirodzeného práva. Človek je ľudská bytosť, a preto mu prináleží právo na ochranu života, majetku a pod. Bránil názorovú slobodu a toleranciu. Vyslovil sa o potrebe zrovnoprávnenia pohlaví. Hlásal myšlienku náboženskej znášanlivosti a v otázkach Boha hlásal deistické stanovisko. Veril v Boha a nepotreboval k tomu žiadne náboženstvo.