FILOZOFIA ISLAMU A ŽIDOVSTVA
 
Hlavné mesto východorímskej ríše – Konstantinopol – sa stal od roku 330 na vyše 1 000 rokov strediskom filozofie a vied a zároveň to bolo aj duchovné centrum východu. Tu sa stretlo grécke filozofické myslenie s kresťanskou vierou a s rímskym chápaním štátu. Arabské štáty (Sýria, Egypt, Turecko, Perzia) sa stali strediskom rozkvetu vied a filozofie. Môžeme povedať, že arabskí učenci zachránili grécku filozofiu pred zabudnutím. Arabská filozofia sa člení na východnú – centrum Bagdad a západnú – centrum Cordoba.

AVICENNA = IBN SINA – propagoval Aristotelovu filozofiu. Napísal Knihu uzdravenia (jeho najväčšie dielo), je to niekoľkozväzková encyklopédia filozofie, logiky, fyziky, matematiky a metafyziky. V 8. storočí sa západné centrum odtrhlo od východného, západné centrum sa osvojuje Aristotelove učenie. Pôsobil tu filozof IBN RUŠT = AVERROES – dostal meno komentátor, bol sudcom, osobným lekárom kalifa a filozofom. Averroes rozdelil poznanie na vieru, teológiu a filozofiu. Nazdával sa, že len filozofia dospeje k čistej pravde, ostatní sa musia uspokojiť s vierou. Boha a hmotu pokladá za dve rovnako večné a rovnako nezávislé príčiny. Boh je iba prvou príčinou všetkých zmien, kt. sa vo svete odohrávajú. Dušu človeka spájal s jej telom, pričom popieral jej nesmrteľnosť. Averroes významne ovplyvnil scholastickú filozofiu.
 
Židovská filozofia – Židia boli v úzkom kontakte s Arabmi, preto aj židovskí filozofi písali v arabčine. Do židovskej filozofie preniká aristotelizmus.
MOŠE BEN MAIMON – bol súčasníkom Averroa, bol lekár a právnik, teológ a filozof, usiluje sa dôsledne zjednotiť vieru a filozofiu. Viera je pre neho židovský zákon – tóra. Jeho hlavným dielom je Sprievodca nerozhodných, kt. adresoval tým vzdelancom, kt. oslabli vo viere a potrebujú pomoc pri rozhodovaní.
 
TOMÁŠ AKVINSKÝ
 
 
Narodil sa v r. 1225 vo vznešenej bohatej juhotalianskej rodine, kt. nesúhlasila s tým, že vstúpil do chudobného dominikánskeho rádu. Jeho učiteľom sa stal Albert Veľký. TA položil nové základy kresťanskej filozofie a teológie, rozlíšil pravdy viery a pravdy rozumu. Obe sú od Boha a nemôžu si protirečiť. Boha v jeho pravdivosti môžeme poznať len vtedy, ak veríme, že presahuje všetko, čo sú ľudia schopní myslieť o Bohu. Aj ľudský rozum obsahuje v sebe záblesk božieho rozumu. TA založil nový filozofický smer tomizmus, je považovaný za svätca, mystika, teológa, filozofa. Je najvýznamnejším predstaviteľom scholastickej filozofie. Tvrdil, že Boh nestvoril zlo, je to iba nedostatok dobra. TA tvrdil, že Boh je prapríčina všetkého. Napísal práce Suma teologická, Suma filozofická a Suma proti pohanom.
 
Známka: 3-
 
Hodnotenie
 
Pozitíva : práca sa zaoberá neobvyklou témou, je jednoducho poňatá a obsahovo prepracovaná
 
Negatíva: podľa môjho názoru sa nedozvedáme aká je podstata filozofie islamu a židovstva. Treba ju teda ešte doplniť o iné poznatky a názory. Informácie, ktoré autor ponúka sú akoby odtrhnuté z kontextu ich učenia. Odporúčam preto referát ešte prerobiť!.
 
Hodnotiteľ: Mgr. Tomáš Godiš
(godis@post.sk)