Pojem filozofia sa skladá z 2 gréckych slove: filos – priateľ, sofia – múdrosť. Filozof – priateľ múdrosti, ten, kto miluje múdrosť.
FILEO – láska priateľská. EROS – láska milenecká. AGAPE – láska k Bohu.
Filozofia vznikla už v Indii, Číne, Perzii, Egypte, ale najviac sa rozvíjala v Grécku. V antickom Grécku boli vytvorené podmienky pre vznik filozofie, pretože došlo k oddeleniu telesnej práce od duševnej. Otroci pracovali ručne, otrokári sa začali venovať filozofii. V Grécku bola demokracia.
Filozofickému mysleniu predchádzalo mytologické myslenie.
Mýtus – legenda, povesť, rozprávanie. Mýtus nemá konkrétneho autora, iba rozpráva, popisuje. Patrí sem Hesiodosova báseň Teoónia o pôvode Bohov. Homér prerozprával básnickou formou mýty, kt. už existovali.
Filozofické myslenie – za každou filozofickou výpoveďou stojí konkrétny autor. Filozofia na všetko pozerá ako na problém, kt. treba riešiť.
Filozofické disciplíny:
1) ontológia – z gréck. onto – bytie, jestvovanie. Starý grécky filozof Parmenides hovoril, že bytie nevzniklo, nezanikne, je večné.
2) gnozeológia – z gréck. gnózis – poznanie. Zaoberá sa tým, či môžeme svet pravdivo poznávať, zaoberá sa jeho stupňami a zložkami.
3) etika – náuka o morálke
4) estetika – náuka o kráse
5) axiológia – náuka o hodnotách
6) filozofická antropológia – zaoberá sa človekom
7) filozofia prírody
8) filozofia dejín
9) filozofia práva
Všetko ľudské poznanie sa v staroveku vyvíjalo v rámci jedinej vedy – filozofie. Až neskôr sa od filozofie odčlenili iné vedy: psychológia, akustika, medicína, geometria, matematika, a iné. Filozofia ostala naďalej kráľovnou všetkých vied.
Vzťah filozofie a náboženstva
Náboženstvo je založené na viere, ako aj náboženská filozofia. Snaží sa nájsť rozumové dôvody, kt. vyúsťujú dôkazy božej existencie. Filozofické prístupy vyjadrujú rozličný vzťah k Bohu.
teizmus = viera v Boha. Môže mať formu:
polyteizmus - viera v mnoho Bohov
monoteizmus - viera v jedného Boha
ateizmus - odmieta vieru v Boha
deizmus - viera v Boha, kt. nie je viazaná
na žiadne náboženstvo
panteizmus - Boha stotožňujú s prírodou, Boh
je všade
Rozdelenie gréckej filozofie:
1. predklasické (predsokratovské)
– 6. – 5. st. p. n. l.
- Milétska škola, atomisti, eleátska škola, poeleátska škola,
sofisti, Pytagoras, Herakleitos
2. klasické obdobie gréck. filozofie (sokratovské)
– 5. – 4. st. p. n. l.
-Sokrates, Platón, Aristoteles
3. poklasické (posokratovské)
- od 4. st. p. n. l. do 5. – 6. st. n. l.
- helenistická filozofia – miešanie rôznych filozofických
prúdov, judaizmus, kresťanstvo, islam
V dejinách filozofie prebieha boj medzi táborom idealistov a táborom materialistov. Idealisti tvrdia, že prvotné a určujúce je vedomie, duch, myšlienka a hmota je len druhotná, odvodená a menej významná. Materialisti tvrdia, že hmota je prvotná a určujúca a vedomie je len druhotné, odvodené a menej významné.
Milétska škola
Prví grécki filozofi boli materialisti. Hľadali spoločnú pralátku arché. Táles za arché považoval vodu.
Anaximeres za arché považoval vzduch.
Anaximandros za arché považoval apeiron = bližšie
neurčená hmotná pralátka.
Známka: 2-
Hodnotenie:
Pozitíva : práca je obsahovo dobre prepracovaná, nechýba logická náväznosť, autor veľmi jednoducho vysvetľuje pojmy (napr. teizmus), práca je zrozumiteľná a viac – menej zahrňuje poznatky z všeobecného úvodu filozofie
Negatíva : práca nie je dokončená – končí kapitolou Milétska škola. (tu mohol autor napísať i viac nielen čo považujú za arché všetkých vecí), vysvetlenie vzťahu náboženstva a filozofie je nedostatočné čitateľ nepochopí, kde spočíva problém a riešenie tohto vzťahu
Hodnotil: Mgr. Tomáš Godiš
(godis@post.sk)