z lat. societas – spoločnosť
Predmetom skúmania sociológie je spoločnosť a jej štruktúra. Sociológia študuje spoločenské javy, vzťahy v spoločnosti a rieši vzniknuté problémy. Vysvetľuje aj ľudské správanie a jeho dôsledky. Je to veda o spoločnosti. Sociológia je teoreticko––empirická veda, čo znamená, že jej teoretické poznatky sú overiteľné v praxi. Tak ako ostatné vedy sa vyvinula z filozofie. Jej úlohou je študovať spoločenské javy. Poznatky sociológie nemajú všeobecnú platnosť, pretože sa vzťahujú na konkrétnu spoločnosť. V súčasnosti rieši táto veda najmä sociálne problémy spoločnosti.
Sociológia skúma spoločnosť z viacerých hľadísk:
1) z demografického hľadiska - berie do úvahy zloženie obyvateľstva
2) zo psychologického hľadiska- prihliada na individuálne založenie jednotlivcov tvoriacich spoločnosť
3) z kolektívneho hľadiska - väčšina jedincov si svoje problémy rieši v rámci svojej society, svojej spoločnosti, svojej sociálnej skupiny
4) zo štrukturálneho hľadiska - spoločnosť je veľmi zložitý, vnútorne členitý útvar
5) z kultúrneho hľadiska - každá spoločnosť vytvára svoju kultúru, ktorou ovplyvňuje jednotlivých členov aj celú spoločnosť
6) z dynamického hľadiska - spoločnosť sa stále mení, vyvíja, je v ustavičnom pohybe, rozvíja sa (neustály proces zmien a pohybu)
Aj iné vedy sa zaoberajú spoločnosťou, ako napr.:
–psychológia (ako jedinec v spoločnosti prežíva)
–ekonómia (ako v spoločnosti obiehajú statky, trh)
–politológia (politika v spoločnosti)
–antropológia (vývin spoločnosti)
–história (vývin spoločnosti v minulosti)
Úvahami o spoločnosti ako takej sa zaoberali už ľudia v antickom Grécku. Zakladateľom sociológie sa stal francúzsky filozof Auguste Comte v 19. storočí. Karol Marx sa tiež podieľal na vývoji spoločnosti. Narodil sa v Nemecku, v židovskej rodine. Spoluzakladateľmi boli aj Emil Durkheim a Max Weber. Konsenzus = vzájomné dorozumenie.
Pre každého z nás je dôležité, aby v rámci spoločnosti, v ktorej žijeme dochádzalo u každého z nás k socializácii = poľudšťovaniu, vrastaniu človeka do spoločnosti, aby si osvojil všetko, čo od neho spoločnosť vyžaduje. Dochádza k tomu v rodine, škôlke, škole, na pracoviskách, v priateľských spolkoch. Vďaka socializácii sa človek stáva plnohodnotnou osobou spoločnosti. Socializácia umožňuje človeku prežiť, novým členom odovzdáva svoju materiálnu a duchovnú kultúru.
Sociológia má 3 smery:
1) teória sociálneho konsenzu: hovorí, že v rámci spoločnosti plní každá časť spoločnosti svoju úlohu
2) teória sociálneho konfliktu: hovorí, že každá časť spoločnosti si chce presadiť svoje vlastné záujmy
3) alternatívna sociológia: skúma každodenný život v spoločnosti, iné smery interpretujú skutočnosť a reakcie na ňu
obsah textu by mohol byť lepšie spracovaný, bolo by potrebné rozvinúť aj predmet skúmania, zoznam vied zaoberajúci sa človekom je nekompletný, chýba členenie na úvod, jadro a záver, nekompletné informácie o Comtovi a Marxovi, ktorého prínos v texte môžeme hľadať márne, chýba literatúra, dobre opísané hľadiská skúmania, pozitívne je aj rozdelenie na 3 hlavné smery. Oceňujem snahu k opisu tejto témy.