Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy
Základnou podmienkou nadviazania spojenia medzi dvoma PC je samozrejme ich vzájomné prepojenie. Avšak samotné prepojenie nestačí. Je potrebné, aby obidva PC poznali a používali rovnaký komunikačný protokol.
PC môže byť schopný komunikovať pomocou niekoľkých súčasne nainštalovaných protokolov. V sieťach Microsoft je táto prednosť využívaná na rozloženie komunikačnej záťaže na viac protokolov naraz. Z toho vyplýva vyššia rýchlosť a priepustnosť siete.
Základné komunikačné protokoly
V sieťach Microsoft Windows sa bežne používajú tri základné protokoly. Jedná sa o komunikačné protokoly:
- Net BEUI,
- IPX/SPX,
- TCP/IP.
Prvé dva protokoly sú pomerne ľahko nastaviteľné a málo používané. Tretí protokol TCP/IP je v súčasnosti najviac rozšírený a má široké konfiguračné možnosti.
Komunikačný protokol NetBEUI
NetBIOS Extended User Interface) – bol vyvinutý firmou IBM v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Inštalácia protokolu je veľmi jednoduchá. Jediné parametre, ktoré treba nastaviť sú:
- názov PC pre identifikáciu v sieti a
- názov pracovnej skupiny alebo domény do ktorej tento PC patrí, alebo sa k nej hlási.
K hlavným prednostiam protokolu patrí jeho vysoká prenosová rýchlosť a minimálne nároky na jeho nutnú konfiguráciu. K nevýhodám patrí to, že tento protokol nie je „routovateľný (smerovateľný). Z toho dôvodu sa nedá použiť pre rozsiahle siete.
Tento protokol býva často využívaný spoločne s iným protokolom, ktorý je „routovateľný“.
Protokol IPX/SPX
Internetwork Packet eXchange/Sequenced packed eXchange) – bol vyvinutý pre potreby sieťového operačného systému Novell NetWare. V podstate sa nejedná o jeden protokol, ale o akúsi skupinu niekoľkých protokolov.
OS typu Windows využívajú protokol NWLink, ktorý je s protokolom IPX/SPX plne kompatibilný
Inštalácia a konfigurácia protokolu IPX/SPX je veľmi jednoduchá. Jedná sa vlastne len o inštaláciu, nakoľko konfigurácia je skoro nulová. Dokonca nie je potrebné zadať názov PC ani názov pracovnej skupiny, pretože niečo také, ako pracovná skupina pri tomto protokole neexistuje.
IPX/SPX využíva stále väčšina hier. Pre niektoré sieťové hry je potrebné povoliť položku „používať sieťové NetBIOS“.
Výhodou Protokolu IPX/SPX je, že sa jedná o „routovatelný“ protokol.
Protokol TCP/IP
V súčasnosti „najpopulárnejší“ komunikačný protokol, resp. sada (skupina) protokolov.
Je univerzálnym pre všetky podstatné operačné systémy (Windows, Novell, Unix, Linux), plne smerovateľný jednoducho inštalovateľný, ale množstvo nastaviteľných parametrov ho robia nielen široko použiteľným, ale aj pomerne náročne konfigurovateľným.
Pri určení TCP/IP nešpecifikuje konkrétne prenosové technológie, používa momentálne
dostupné riešenia na úrovni sieťového rozhrania napr. Ethernet, ATP a pod.
Prístupová vrstva - je najnižšia vrstva a ako taká, jediná je viazaná na technické prostriedky siete. Zabezpečuje bezkonfliktný obojstranný styk so sieťovým médiom.
Medzisieťová vrstva - zodpovedá za smerovanie a prepájanie datagramov v komunikačnej podsieti.
Datagram - je prepravná jednotka (paket), ktorý má vo svojej hlavičke IP adresu odosielateľa a príjemcu, poradové číslo paketu v správe a iné informácie.
Transportná vrstva - zabezpečuje prenos údajov medzi počítačmi protokolom TCP alebo UDP (User Datagram Protocol).
TCP vytvára medzi koncovými aplikáciami spoľahlivý prenos dát (t.j. kontrolovaný, s potvrdením o doručení - analógia s telefónom).
UDP zabezpečuje prenos dát bez potvrdzovania. Používajú ho tie aplikácie, ktoré nepotrebujú zabezpečenie prenosu v rozsahu TCP. UDP je nespoľahlivá služba (t.j. bez potvrdzovania príjmu, bez zaručenia poradia v cieli - analógia s prepravou listov, telegramov a pod.).
Aplikačná vrstva - poskytuje široký rozsah užívateľských služieb. Najrozšírenejšie sú WWW, telnet, FTP, e-mail a news. Každej službe je priradené jedno číslo (t.j. číslo portu), podľa ktorého sa pakety rozdeľujú jednotlivým aplikáciám.
Protokoly jednotlivých vrstiev:
Transmission Control Protocol (TCP)
TCP je jedným z protokolov balíka internetových protokolov, ktoré tvoria jeho jadro. Vďaka TCP môžu programy na počítačoch v sieti vytvárať medzi sebou spojenia (connections), ktorými je možné posielať dáta. Protokol pritom zaručuje, že dáta odoslané z jedného konca spojenia budú prijaté na druhej strane spojenia v rovnakom poradí a bez chýbajúcich častí.
TCP spojenie má tri fázy: nadviazanie spojenia, prenos dát a ukončenie spojenia. IP zodpovedá sieťovej vrstve, jeho úlohou je prenášať tzv. IP-datagramy medzi vzdialenými PC. Každý IP-datagram má v záhlaví adresu príjemcu, čo je úplnou smerovacou informáciou k prenosu. Sieť môže každý IP-datagram preniesť samostatne, nemusia teda doraziť k adresátovi v poradí akom boli odoslané. Z toho vyplýva, že každé sieťové rozhranie v Internete musí mať svoju celosvetovo jedinečnú IP-adresu. Pre určenie cieľa prenosu sa nepoužíva iba IP, pri vyslaní dát na prenosové médium (krútená dvojlinka, optický kábel) sa samotné pakety (základná prenosová jednotka).
Z ostataných protokolov treba spomenúť FTP a SMTP protokol.
FTP - (File Transfer Protocol) – využívaný k prenosu súborov (napr. obrázky, filmy) medzi vzdialenými PC, respektíve ide o službu ktorá umožňuje prenášať súbory. Výhodou je že so súbormi na vzdialenompočítači možno pracovať rovnako ako keby sa nachádzali na vašom lokálnom disku, samozrejme ak k ním máte príslušné administrátorské oprávnenia. Pre prácu je potrebné prevádzkovať na PC ku ktorému sa pripájame aplikáciu s názvom FTP server. FTP počúva na porte 21, ktorý slúži k prenosu príkazov od klienta k serveru nazývané aj ako control connection. Samotný download/upload súborov sa uskutočňuje na porte 20 - dáta connection.
Pred samotným prenosom dát musí server vedieť na ktorý port sa má pripojiť, preto sa klient a server dohodnú na IP adrese aj porte.
SMTP - (Simple Mail Transfer Protocol) - spolu so štandardom RFC821 definuje koncepciu elektronickej pošty. Využíva protokolu TCP pre odosielanie, prijímanie správ a adresovanie el. pošty. Je zameraný na prenos čisto textových správ (tzv. ASCII znaky). v sedembitovom formáte. Národné abecedy používajú aj neštandardné znaky (mäkčene, prehlásky...) tie je nutné zakódovať v osembitovom formáte pomocou sedembitových znakov. Rovnako existuje potreba prenášania netextových správ hudba, video atď.
Prenos najrôznejších formátov, vrátane multimediálnych rieši štandard MIME - Multipurpose Internet Mail Extensions, ktorý v podstate definuje :
- spôsob kódovania (7 alebo 8 bitové)
- spôsob vyjadrenia typu prenášaných dát
- spôsob vloženia netextových dát
- MIME našiel uplatnenie aj mimo el. pošty napr.: keď www server posiela svojmu klientovi (browseru – prehliadačovi) nejaké dáta, pripojí k nim informáciu o type týchto dát pomocou konvencie štandardu MIME.