Kôň nie je vec .Je to živá duša , ktorá k svojmu bytiu nepotrebuje len základné životné potreby,ale oveľa viac. Potrebuje voľnosť , lásku a porozumenie .
Kone medzi sebou komunikujú pomocou zvukov, alebo držania tela. Pokiaľ sa kone nemôžu vidieť, volajú po sebe hlasným erdžaním a presne poznajú hlasy svojich stádových priateľov. Kone medzi sebou komunikujú pomocou zvukov, alebo držania tela. Pokiaľ sa kone nemôžu vidieť, volajú po sebe hlasným erdžaním a presne poznajú hlasy svojich stádových priateľov.
Kone sa v minulosti využívali na vojenské účely, až neskôr sa začali využívať ako dopravný prostriedok alebo na pomoc ľuďom pri obrábaní pôdy. Dnes sa kone využívajú na rôzne jazdecké súťaže ako sú napríklad: drezúra, skokové súťaže, vytrvalostné jazdy, jazdecké hry, prehliadky a existuje ešte mnoho ďalších súťaží. Rýchly beh umožňujú koňom najmä dlhé nohy, odolné kĺby a silné vrstvy svalov po celom tele. Základné chody sú krok, klus a cval. Za najrýchlejší chod koňa sa považuje rýchly cval, alebo trysk.
Kôň v dnešnej dobe už všade na svete, ale divoko žiť ho môžeme nájsť v Severnej Amerike. Kôň sa živí zeleninou a senom. Kone majú taktiež zrak ,sluch a čuch . Chuť koňov úzko súvisí s čuchom a pomáha k rozlíšeniu jedovatých a neškodných rastlín. Najcitlivejšie časti tela sú na holých miestach ako pysk, nozdry, alebo okolie očí.
Len ten, kto rozumie reči tela svojho koňa a ten, kto ako jazdec vystupuje pokojne a rozhodne, môže nájsť vo svojom koni partnera a priateľa.