Vesmír
Vedci sa domnievajú, že vesmír vznikol
výbuchom asi pred
15
miliardami rokov. V jednom momente bol ako nepredstaviteľne
malá,
neuveriteľne horúca guľôčka; o chvíľu neskôr už vesmír existoval, po
najmohutnejšej explózii všetkých čias – po veľkom tresku (big bangu). Táto
explózia bola taká obrovská, že ešte stále po nej do okolia uniká látka úžasnou
rýchlosťou
a na
všetky strany.
od veľkého tresku
k veľkému kolaPsu
Keď sa astronómovia
dívajú do vzdialeného kozmu, vidia, ako sa od nás galaxie vzďaľujú na všetky
strany nesmiernymi rýchlosťami. Čím sú galaxie od nás ďalej, zdá sa, že tým
rýchlejšie sa pohybujú. Väčšina astronómov si je istá, že to svedčí
o rozpínaní vesmíru. No ak sa vesmír rozpína, bude to trvať večne? Niektorí
vedci si myslia, že áno. Je to predstava otvoreného vesmíru. Niektorí tvrdia,
že gravitácia už začína expanziu pribrzďovať. Ak skutočne exituje veľa skrytej
hmoty, potom jej súhrnná gravitácia môže nakoniec expanziu spomaliť až
zastaviť. Keď sa všetka hybnosť vyčerpá, gravitácia môže začať opäť priťahovať
galaxie k sebe. Ak sa to stane, sama príťažlivosť galaxií ich bude nútiť
približovať sa k sebe čoraz väčšou rýchlosťou a vesmír sa zmrští
takmer tak,
akoby
nastal inverzný veľký tresk. Nakoniec sa všetky miliardy galaxií spolu stretnú a vesmír sa skončí
veľkým kolapsom(zrážkou) práve tak, ako vznikol veľkým treskom.
Nik
si neviem predstaviť, čo by nasledovalo po veľkom kolapse. Niektorý ľudia si
myslia, že keby sa všetka energia vesmíru pri veľkom kolapse stlačila do
veľkosti tenisovej loptičky, vesmír by mohol znova explodovať v druhom
veľkom tresku
a pokračovať
v podobných expanziách a kontrakciách večne.
Nie
všetci astronómovia súhlasia s myšlienkou veľkého tresku, ale ani veľkého
kolapsu. Niektorí hovoria, že vesmír bol vždy bol rovnaký a vlastne sa ani
nezväčšuje. Podľa ich predstavy nové galaxie neustále vznikajú, aby nahradili
tie, ktoré sa od nás vzďaľujú. Takto je vesmír v stálej rovnováhe
a nemá žiadny začiatok ani koniec.
GALAXIE
V celom
vesmíre sa nachádza nespočetné množstvo hviezdnych systémov nazývaných galaxie.
Naše Slnko je iba jedna z 200 mld hniezd našej Galaxie, Mliečnej dráhy. Najväčšie
galaxie vznikali pravdepodobne miliardu rokov po veľkom tresku. Menšie galaxie
však ešte stále môžu vznikať. Jedna hypotéza hovorí, že galaxie vznikali
v mladom vesmíre tak, že vlákna plynu sa kondenzovali do miliárd drobných
globúl. Každá globula sa stala hviezdou a ich gravitácia ich spojila do
galaxií. Najväčšie galaxie sú obrovské elipsoidy v tvare lopty s viac
než 1 000 miliardami hviezd. Všetky galaxie vznikali z rotujúcich mrakov
plynu, ale rýchlo rotujúcu obrie mraky vytvorili krásne špirálové galaxie,
v ktorých hviezdy a plyny rotujú smerom k ich stredu. Galaxia
Sombrero je špirálová galaxia.
HVIEZDY
Tých niekoľko tisíc hviezd, ktoré možno vidieť
trblietať sa na nočnej oblohe, predstavuje iba malý zlomok hviezd roztrúsených
po celom vesmíre. Astronómovia odhadujú, že celkovo existuje asi 200 miliárd
miliárd hviezd. Podobne ako Slnko, sú to obrovské žeravé gule horúceho plynu.
prečo hviezdy svietia
Hviezdy svietia, pretože horia. Hlboko
v ich vnútri sa atómy vodíka zlučujú a vytvárajú hélium. Táto jadrová
reakcia vytvára tak veľa energie, že teplota v jadre hviezdy môže
dosiahnuť miliardu stupňov a zapríčiňuje, že povrch jasne žiari. Hviezda
žiari a vysiela svetelné, tepelné a rádiové vlny, ako aj iné druhy
žiarenia, až kým sa nevyčerpajú takmer všetky zásoby vodíka.
SVETLO
HVIEZD
Hviezdy s tak ďaleko, že aj
v najvýkonnejších ďalekohľadoch sa javia ako svetlé bodky. Viac sa však
o nich možno dozvedieť štúdiom farby. Keď svetelný lúč z hviezdy
prechádza cez hranol, rozkladá sa na farby dúhy, nazývame spektrum. Pri horení
majú rôzne látky a rôzne spektrá. Veľmi husté plyny, ktoré sa nachádzajú
hlboko vo vnútri hviezdy, dávajú neprerušovanú postupnosť farieb, ktorú
nazývame spojité spektrum. Redšie plyny, ktoré sa nachádzajú pri povrchu
hviezdy, sa vyznačujú úzkymi pásmi farieb, nazývanými emisné spektrum. Jeho
charakter nám prezrádza, ktoré plyny ho vytvárajú. Spektrum nám prezradí j to,
aká je hviezda horúca. Práve tak ako oceľ v peci žiari do červena,
a potom, keď je horúcejšia, do biela, tak aj hviezdy s teplotou viac
než 35 000 °C sú biele alebo modrobiele; chladnejšie hviezdy 3 000 °C
sú červenkasté.
život hviezdy
V celom vesmíre sa hviezdy rodia
a umierajú. Najhmotnejšie hviezdy svietia jasno, ale žijú približne iba
desať miliónov rokov. Hviezdy ako naše Slnko žijú približne desať miliárd rokov
– takže Slnko ja asi v polovici svojej životnej dráhy. Pozorovaním
všetkých hviezd na oblohe, ktoré sú v rôznych štádiách svojej histórie,
astronómovia zistili, ako sa hviezdy vyvíjajú. Ich vývoj sa mení podľa veľkosti
hviezdy. Pri zániky sa najmenšie hviezdy stávajú čiernymi trpaslíkmi,
a nie červenými obrami alebo nadobrami. Najväčšie hviezdy končia ako
čierne diery. Stredne veľké hviezdy sa stávajú bielymi alebo čiernymi
trpaslíkmi, alebo aj supernovami a neutrónovými hviezdami.
súhvezdia